Medzi podporovanými subjektmi sú pritom otvorene protivládne a liberálne projekty a viaceré z podporovaných médií na vyplatenie dotácií ani nespĺňajú stanovené podmienky. Nejde pritom o zmluvy, ktoré by ministerstvo kultúry zdedilo po predchádzajúcom vedení.

Zvláštna situácia panuje aj v Rade pre mediálne služby, ktorá ešte v roku 2022 prenechala časť kompetencií nad dohľadom sociálnych sietí mimovládnym organizáciám. Súčasná vláda tento stav nezmenila. Ide teda o vážne riziko cenzúry a priestor pre jednostranné zásahy do verejnej diskusie.

Preniklo liberálne „podhubie“ do inštitúcií štátu tak hlboko, že vláda si s tým ani za vyše dva roky nedokáže poradiť? Ako sa dá opísať rozhodnutie o zastavení stíhania v prípade darovania stíhačiek Ukrajine?

Dozviete sa vo videorozhovore s politikom a bývalým poslancom NR SR, PhDr. Györgym Gyimesim, PhD.

V nedávnom rozhovore ste sa zamysleli nad tým, že ministerstvo kultúry formou dotácií celkom štedro podporuje vyslovene liberálne, po maďarsky píšuce a otvorene protivládne vystupujúce médiá. Poviete nám o tom viac?

Ide o Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Tento fond bol zriadený ešte v období 2016–2020, čiže nie je nový. Už súčasné vedenie ministerstva však vymenovalo svojho riaditeľa a dvoch členov hodnotiacej komisie, ktorá peniaze prideľuje. A tie sumy sú závratné.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Za rok 2024 získalo Új Szó 170-tisíc eur, Parameter 76-tisíc, bývalý stranícky portál Mostu–Híd 10-tisíc, a Napunk – maďarská verzia Denníka N – 20-tisíc. V roku 2025 to bolo podobné: Parameter 76-tisíc, Új Szo 57-tisíc, portál Mostu-Híd 5-tisíc, Napunk 25-tisíc. Horšie však je, že peniaze dostávajú aj samotní hodnotitelia. Jeden získal 62-tisíc eur, druhý 25-tisíc. Sú to obrovské sumy, ktoré idú prakticky bez kontroly.

A môžem zodpovedne povedať, že tieto médiá vykonávajú doslova protivládnu činnosť. Je to, akoby vláda cez nejaký fond dávala peniaze Aktualitám a Denníku N. Rovnaký princíp, len v maďarskom jazyku.

Upozorňujete aj na anomáliu, že napríklad pán Machala z ministerstva kultúry na sociálnych sieťach kritizuje, že tieto médiá sú zaujaté, ohýbajú pravdu, zamlčujú informácie. Na druhej strane im ministerstvo cez fondy poskytuje dotácie. Ako tomu rozumieť?

Áno. Použil som politickú hyperbolu – jednou rukou píše statusy proti liberálom a progresívcom a tou istou rukou im na druhý deň dáva peniaze. Súčasné vedenie ministerstva vymenovalo riaditeľa, ktorý podpisuje zmluvy, a v päťčlennej komisii majú dvoch zástupcov.

Jednou z vymenovaných osôb je bývalá dlhoročná šéfka portálu aj denníka Új Szó, toho, ktorý dostal 170-tisíc a následne 57-tisíc eur. A v redakcii pôsobila aj v čase, keď ju vlastnil Petit Press, bývalý majiteľ Sme. To je jasná zodpovednosť ministerstva.

A dvojnásobne to platí pri žiadateľoch, ktorí nespĺňajú ani len formálne kritériá. Dva príklady – úspešní žiadatelia musia byť zapísaní v registri ministerstva kultúry, ale mnohí tam zapísaní nie sú. A niektorí dokonca žiadajú peniaze na svoj portál cez úplne inú právnickú osobu, nie cez jeho prevádzkovateľa. To je, akoby Hlavný denník žiadal peniaze pre Denník N.

Čiže sú tam pomerne zásadné rozpory?

Áno. Formálne rozpory, na základe ktorých by vôbec nemali dostať peniaze. Ale pre mňa je nepochopiteľné už to samotné, že ich vôbec dostávajú.

Ministerstvo kultúry si platí propagandu proti sebe a proti vlastnej vláde. Toto je pre mňa absolútne absurdné.

Vieme o legislatíve EÚ, ktorá má umožniť ďalšie zásahy do obsahu na sociálnych sieťach. U nás by to mala mať pod kontrolou Rada pre mediálne služby, ale kompetenciu údajne odovzdala mimovládke. Ako to je?

Stalo sa to ešte v roku 2022, keď si mediálna rada sama sebe vo svojom štatúte umožnila preniesť túto kompetenciu. Súčasná vláda je však pri moci už dva roky a dva mesiace a štatút nezmenila. Zvolili síce niekoľkých nových členov, myslím okolo piatich, ale to nebránilo tomu, aby štatút nechali v pôvodnej verzii. Dohľad nad sociálnymi sieťami tak prenechali progresívnej neziskovke.

Mnohí z nás už dostali upozornenie, že náš príspevok na sociálnej sieti – napríklad o tom, že nová LGBTI stratégia EÚ podporuje výmenu informácií s cieľom presadiť legislatívu, ktorá by umožňovala meniť pohlavie bez vekového obmedzenia na základe žiadosti – bol označený za hoax.

A hoci sa dá voči tomu odvolať, rozhodcom je ďalšia progresívna neziskovka. Z blata do kaluže. Človek sa spravodlivosti nedovolá.

Máme aj čerstvý príklad, pán doktor Bukovský. Ten dnes niečo napíše na Facebook a zajtra účet nemusí mať, lebo nejaká neziskovka vyhodnotí jeho názor ako nevhodný. Prídu upozornenia a po druhom či treťom skúsi platforma účet vypnúť.

Je to veľmi nebezpečná vec a nikto z ministerstva to nerieši.

Takže podľa vás liberálne podhubie prerástlo všade a vláda to aj po vyše dvoch rokoch pri moci necháva tak?

Áno. Ten v úvodzovkách deep state je všade – v médiách, v mediálnej rade, vo fondoch, v súdnictve, na prokuratúre, v polícii, v jednotlivých rezortoch. Stačí sa pozrieť, koľkých „superodborníkov“ vytiahlo Progresívne Slovensko na kandidátku či do parlamentu z radov bývalých zamestnancov ministerstiev zdravotníctva, financií a ďalších.

Vidno, že mnohí úradníci nepodporujú túto vládu, práve naopak. A to považujem za prejav neschopnosti normálne vládnuť a doručovať ľuďom výsledky, či plniť sľuby. Dobre viem, čo znamená, keď vám nejaký úradník alebo celá sekcia sabotuje prácu.

Čo hovoríte na nedávne rozhodnutie o zastavení stíhania v prípade stíhačiek?

Považujem to za absurdné, za škandál. Mnohí významní ústavní právnici – aj takí, ktorých nemožno obviniť zo spolupráce so súčasnou vládou – povedali, že tento krok bol protiústavný.

My sme ako štát nedarovali práškovacie lietadlá. My sme darovali bojové lietadlá do veľmi vážnej vojny. To nebola medzivládna dohoda, ako sa to snažili vysvetľovať. Bola to riadna medzinárodná zmluva, ktorá mala ísť cez parlament a potom na podpis prezidentke. Je to škandál.