Trumpova Národná bezpečnostná stratégia (National Security Strategy), ktorú americkí prezidenti zvyčajne zverejňujú raz za volebné obdobie, obsahuje formálne vyhlásenie o globálnych prioritách Spojených štátov: menuje priority na západnej pologuli, opisuje vzťahy s Čínou, okrajovo sa dotkne vojny na Ukrajine a Európu považuje za slabého hráča. No a ako to už u Trumpovej administratívy býva zvykom, nešetrí chválou voči prezidentovi.

Tento 33-stránkový dokument formálne vysvetľuje Trumpov pohľad na zahraničnú politiku zo strany jeho administratívy. Takéto stratégie, ktoré americkí prezidenti zvyčajne zverejňujú raz za volebné obdobie, môžu pomôcť formovať spôsob, akým jednotlivé zložky americkej vlády prideľujú rozpočty a stanovujú priority svojej politiky.

Trumpova stratégia národnej bezpečnosti, ktorú Biely dom vo štvrtok v tichosti zverejnil, obsahuje niekoľko krutých slov adresovaných Európe, ktoré naznačujú, že sa nachádza v civilizačnom úpadku. Národná bezpečnostná stratégia, naopak, venuje relatívne málo pozornosti Blízkemu východu a Afrike. Väčšiu pozornosť upriamuje na západnú pologuľu, ktorú považuje za dôležitú najmä z hľadiska ochrany územia USA.

Prítomnosť na západnej pologuli

Podľa svojej novej Národnej bezpečnostnej stratégie USA má prezident Donald Trump v úmysle, aby Spojené štáty aj naďalej udržiavali väčšiu vojenskú prítomnosť na západnej pologuli s cieľom bojovať proti migrácii, drogám a rastu nepriateľských síl v regióne.

Uvádza, že „bezpečnosť hraníc je primárnym prvkom národnej bezpečnosti“ a nepriamo odkazuje na snahy Číny získať oporu v americkom vnútrozemí.

„Spojené štáty musia mať na západnej pologuli vedúce postavenie ako podmienku našej bezpečnosti a prosperity – podmienku, ktorá nám umožňuje sebavedome sa presadiť kdekoľvek a kedykoľvek v regióne,“ uvádza sa v dokumente, ktorý navrhuje eliminovať „vonkajší vplyv nepriateľa – od kontroly vojenských zariadení, prístavov a kľúčovej infraštruktúry až po nákup strategických aktív v širokom zmysle slova. “

Nová Národná bezpečnostná stratégia uvádza, že USA musia v globálnej sfére robiť náročné rozhodnutia. „Po skončení studenej vojny sa americké elity v oblasti zahraničnej politiky presvedčili, že trvalá americká dominancia nad celým svetom je v najlepšom záujme našej krajiny,“ uvádza sa v stratégii.

„Záležitosti iných krajín sú však našou starosťou len vtedy, ak ich činnosti priamo ohrozujú naše záujmy,“ stojí  v dokumente.

Už v úvode Trump nazval samotnú stratégiu „cestovnou mapou, ktorá zabezpečí, že Amerika zostane najväčšou a najúspešnejšou krajinou v dejinách ľudstva a domovinou slobody na zemi“.

Zatiaľ podľa plánu

Trump je však od prírody vrtkavý, takže je ťažké predpovedať, do akej miery a ako dlho sa bude držať myšlienok uvedených v novej stratégii. Jeho myslenie by mohla zmeniť aj neočakávaná globálna udalosť – vypuknutie novej vojny, eskalovanie vojen, ktoré už na svete zúria, či akákoľvek prírodná katastrofa.

Napriek tomu sa dokument zdá byť v súlade s mnohými krokmi, ktoré podnikol vo svojom druhom funkčnom období, ako aj s prioritami niektorých jeho poradcov.

Patrí sem nasadenie výrazne väčších vojenských síl USA na západnej pologuli, prijatie mnohých opatrení na zníženie migrácie do Ameriky, presadzovanie silnejšej priemyselnej základne v USA a propagácia „západnej identity“ – a to aj v Európe.

Stratégia venuje nezvyčajne veľa priestoru Latinskej Amerike, Karibiku a ďalším susedom USA. To je odklon od predchádzajúcich administratív, ktoré mali tendenciu uprednostňovať iné regióny a iné témy, ako napríklad boj proti veľmociam ako Rusko a Čína alebo boj proti terorizmu, avšak okrajovo vyzýva na zvýšenie ostražitosti pobrežnej stráže, na kontrolu námorných ciest, na zabránenie nelegálnej a inej nežiaducej migrácii, na zníženie obchodovania s ľuďmi a drogami a na kontrolu kľúčových tranzitných ciest v krízových situáciách.

Stratégia uvádza, že USA by mali posilniť svoje vzťahy s vládami v Latinskej Amerike, vrátane spolupráce s nimi pri identifikácii strategických zdrojov – zrejme s odkazom na materiály, ako sú vzácne zeminy.

Čína – súper či priateľ?

Národná bezpečnostná stratégia venuje pomerne veľa času Číne, hoci často priamo nespomína Peking. Mnohí americkí zákonodarcovia považujú čoraz asertívnejšiu Čínu za najvážnejšiu dlhodobú hrozbu pre globálnu moc Ameriky. Hoci je jazyk, ktorý Trumpova stratégia používa tvrdý, je opatrný a zďaleka nie je provokatívny.

Administratíva sľubuje „vyvážiť ekonomické vzťahy Ameriky s Čínou, uprednostniť reciprocitu a spravodlivosť s cieľom obnoviť ekonomickú nezávislosť Ameriky“.

Zároveň však uvádza, že „obchod s Čínou by mal byť vyvážený a zameraný na necitlivé faktory“, a dokonca vyzýva k „udržaniu skutočne vzájomne výhodných ekonomických vzťahov s Pekingom“.

 „Budeme tiež pokračovať v našej dlhodobej deklaratívnej politike voči Taiwanu, “ uvádza sa v dokumente.

To môže byť úľavou pre pozorovateľov Ázie, ktorí sa obávajú, že Trump ustúpi od podpory USA pre Taiwan, ktorý čelí neustálym hrozbám zo strany Číny.

Trumpova stratégia národnej bezpečnosti v prvom funkčnom období sa výrazne zameriavala na konkurenciu USA s Ruskom a Čínou, ale prezident ju často oslaboval snahou získať si priazeň vodcov týchto jadrových veľmocí.

Európa a vojna medzi Ruskom a Ukrajinou

V novom dokumente sa uvádza, že „je v základnom záujme Spojených štátov vyjednať rýchle ukončenie nepriateľských akcií na Ukrajine“ a zmierniť riziko konfrontácie Ruska s inými krajinami v Európe.

Celkovo však vo vzťahu k Rusku zachováva zdržanlivosť – kritika Moskvy je veľmi mierna.

Namiesto toho si niektoré zo svojich najtvrdších poznámok šetrí pre krajiny v Európe, ktoré sú spojencami USA. Konkrétne, administratíva kritizuje európske snahy o obmedzenie pravicových strán a označuje takéto kroky za politickú cenzúru.

„Administratíva prezidenta Trumpa sa dostala do sporu s európskymi predstaviteľmi, ktorí majú nereálne očakávania vo vzťahu k vojne na Ukrajine a sú súčasťou nestabilných menšinových vlád, z ktorých mnohé porušujú základné princípy demokracie, aby potlačili opozíciu,“ uvádza sa v stratégii.

Stratégia tiež naznačuje, že migrácia zásadným spôsobom zmení európsku identitu do takej miery, že by to mohlo poškodiť spojenectvo s USA.

„Z dlhodobého hľadiska je viac než pravdepodobné, že najneskôr do niekoľkých desaťročí sa niektorí členovia NATO stanú prevažne neeurópskymi,“ uvádza sa v nej. „Preto je otvorenou otázkou, či budú vnímať svoje miesto vo svete alebo svoje spojenectvo so Spojenými štátmi rovnako ako tí, ktorí podpísali chartu NATO,“ dodáva.

Dokument však uznáva hospodárske a iné silné stránky Európy, ako aj to, ako partnerstvo Ameriky s veľkou časťou kontinentu pomohlo USA.

„Nemôžeme dovoliť „odpísať“ Európu – to by bolo v rozpore s cieľmi tejto stratégie,“ uvádza sa v dokumente.

„Naším cieľom by malo byť pomôcť Európe napraviť jej súčasný smer,“ uvádza sa v dokumente.

Ak sa táto nová stratégia ukáže ako lepšie odzrkadľujúca to, čo Trump skutočne verí, mohla by pomôcť ostatným zložkám americkej vlády prispôsobiť sa, nehovoriac o zahraničných vládach.

Stratégia sa miestami snaží potlačiť to, čo sa javí ako nekonzistentnosť. Hovorí, že USA by mali mať vysoké nároky na zahraničnú intervenciu, ale zároveň uvádza, že chce „predchádzať vzniku dominantných protivníkov“.

V podstate tiež odmieta ambície mnohých menších krajín. „Nadmerný vplyv väčších, bohatších a silnejších národov je odveká pravda, ktorá panuje v medzinárodných vzťahoch,“ uvádza sa v stratégii.

Ako je to v dokumentoch Trumpovej administratívy bežné, stratégia venuje značný priestor chvále amerického lídra. Opisuje ho ako „prezidenta mieru“ a priaznivo hodnotí, že „využíva nekonvenčnú diplomaciu“.

Prečítajte si tiež:  

• Európska únia reparačným úverom pre Ukrajinu vzdoruje USA aj Putinovi. Alebo si sama pod sebou píli konár?
• Putin: Ak sa Ukrajinci nestiahnu, Donbas si zoberieme silou