Na názor sme sa spýtali dlhoročného policajta, ktorý okrem iného vyšetroval aj Černákove zločiny. Čo je za nárastom krádeží? Prečo zároveň stúpa aj agresivita páchateľov? Pomôže návrat zásady trikrát a dosť do trestného poriadku? A v čom by mala svoj prístup zmeniť samotná polícia?

Dozviete sa vo videorozhovore s poslancom NR SR a bývalým vyšetrovateľom, generálom v.v., Ing. Ivanom Ševčíkom.

Už niekoľko mesiacov sa na Slovensku hovorí o tom, že enormne vzrástol počet drobných krádeží. Politická opozícia tvrdí, že je to pre novelu trestného zákona, ktorú vláda prijala krátko po nástupe k moci. Týmito krokmi vraj akoby nabádala ľudí, aby išli kradnúť. Koalícia tvrdí opak a vyčíta opozícii, že práve ona spôsobila nárast krádeží vyhláseniami, že teraz je všetko beztrestné, že „každý môže kradnúť v obchode“ a nič sa mu nestane. Ako to vidíte vy, ako bývalý policajt?

Vláda určite nenabádala na páchanie takéhoto trestného či protispoločenského konania. Práve naopak, cieľom bolo zamedziť prílišnej kriminalizácii obyvateľstva. To znamená, aby ľudia neboli trestaní aj za ten najmenší priestupok alebo bezvýznamný delikt.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Chyba je podľa mňa najmä v interpretácii opozície, ktorá tradične všetko, čo vláda spraví, označí za zlé. Na tú novelu začali útočiť až neprimeraným spôsobom a podľa mňa to už bolo také navádzanie typu „môžete kradnúť beztrestne, nič sa vám nestane“.

A ľudia s menšou mentálnou výbavou si to asi zobrali k srdcu. Začali páchať drobnú trestnú činnosť. Nevidel som presné štatistiky, ale myslím si, že priestupky sú na podobnej úrovni ako predtým, akurát sa to viac medializuje.

Ja by som ten problém nepripisoval vláde, ale celkovej spoločenskej atmosfére, ktorá tu vznikla. Spoločnosť je rozdelená a stále sa to prepiera v médiách, že môžete kradnúť beztrestne, lebo vláda zvýšila hranicu trestného činu. To podľa mňa prispelo k tomu, že sa to teraz viac prejavuje.

Vláda na túto kritiku samozrejme reaguje. Do trestného zákona sa vracia zásada „trikrát a dosť“ aj pri drobných krádežiach. Myslíte si, že toto problém vyrieši?

Ak je podľa štatistík nárast tejto trestnej činnosti enormný, tak by sa tomu malo zamedziť. Ale dobre vieme, že aj keď sa zaviedol trestný čin opilstva – teda že ak vodič nafúka nad určitú hranicu, je to už trestný čin – ani to nezabránilo tomu, aby vodiči prestali piť.

Som k tomu trošku skeptický, ale uvidíme, aké budú výsledky. Riešiť sa to dalo aj inak. Keďže priestupok je nižšia forma protispoločenského konania, mohlo sa to nastaviť tak, že ak niekto spácha tri-štyri priestupky a súčet spôsobenej škody dosiahne hranicu trestného činu, malo by sa to hodnotiť ako jeden pokračujúci trestný čin. A trestať podľa trestného zákona.

Je potrebné chrániť spoločnosť aj podnikateľov, ktorí v tomto segmente podnikajú. Ja toto opatrenie podporím, ale budeme musieť sledovať, aké výsledky to prinesie.

Bol by som za to, aby sa u prvotrestaných používali alternatívne tresty. Nie hneď podmienky, ale iné formy – napríklad verejnoprospešné práce.

Kompetentní však upozorňujú na problém, kto by kontroloval, či ten človek naozaj prišiel zametať ulice. Hovoria, že na to nie je vybudovaný systém.

Dalo by sa to urobiť jednoducho. Táto kompetencia by sa mohla preniesť na mestá. Mesto by takého človeka priradilo napríklad na technické služby. Ráno nastúpi do roboty, má dochádzku a robí na skrášľovaní mesta alebo obce.

Takže keď je vôľa, tak je aj cesta a mnohé veci by sa dali pomerne jednoducho vyriešiť?

Dalo by sa to vyriešiť, len treba chcieť. Netreba hľadať dôvody, prečo sa to nedá. Treba to jednoducho urobiť. A dalo by sa to napríklad aj takýmto spôsobom. Len je potrebné širšie celospoločenské alebo odborné diskusie, aby sme dospeli k nejakému záveru.

Takisto by bolo dobré pri trestných činoch typu „trikrát a dosť“ skúmať aj sociálne postavenie páchateľa. Treba sa pozerať na to, či sa nám tu nezačne objavovať hladová kriminalita. Ako policajta ma to desí, pretože ak začnú rabovačky, bude už neskoro riešiť takéto problémy.

Bolo by dobré skúmať, čo tých páchateľov vedie k tomu konaniu, aký je ich motív. Či to naozaj nesúvisí s hladovou kriminalitou.

Vzhľadom na prognózy, ktoré sa na nás valia – že na budúci rok to začne byť vážne aj na Slovensku aj v celej Európe, čo sa týka ekonomiky a hospodárskeho rastu – môžeme predpokladať, že takéto trestné činy budú pribúdať?

Ak začnú ľudia chudobnieť, tak prirodzene začne rásť aj kriminalita. Policajt potom bude stáť pred dilemou, ako sa postaviť k človeku, ktorý ukradne kurča a ryžu. To je situácia, ktorá nás prinúti zamyslieť sa nad tým, kam táto spoločnosť smeruje.

Zľutovanie nad tým, kto kradne alkohol a cigarety, asi mať nebudeme. Ale pri človeku, ktorý kradne základné potraviny sa začneme pýtať, čo sa to so spoločnosťou deje.

Kompetentní tvrdia, že drobné krádeže narastajú de facto v celej Európskej únii, niekde viac, niekde menej, ale trend je zjavný. No na rozdiel od Poľska a Maďarska, kde sa tiež kradne viac, tam páchatelia nie sú agresívni, u nás však áno. Predavači majú často obavy nahlásiť krádež, lebo sa boja pomsty. Viem sa aj o prípadoch, že SBS-kári boli napadnutí, došlo k útokom, aj zraneniam. Čím si vysvetľujete, že v Poľsku či Maďarsku tí páchatelia agresívni nie sú, ale na Slovensku začínajú „vyskakovať“?

Opäť to súvisí s celospoločenskou situáciou. Vidíme, aké výrazy a aké výrazové prostriedky používajú demonštrujúci na námestiach. Dokonca nabádajú aj k fyzickým útokom. Videli sme aj nápisy nasprejované na stenách, kde priali pánovi Ficovi smrť.

Toto všetko prispieva k nárastu agresivity. Ľudia vidia, že sa nič nedeje, že polícia nekoná. Napríklad pred ministerstvom životného prostredia niekto zablokuje vstup a nič sa mu nestane. Môže si robiť, čo chce. Podobné prípady sa opakujú.

Tu by bolo potrebné prijať opatrenia, aby polícia konala ráznejšie a nedochádzalo k obmedzovaniu práv iných osôb, napríklad pri vstupe do zamestnania.

Myslíte, že by teda pán Šutaj Eštok mal pevnejšie uchopiť opraty rezortu a dať polícii jasné pokyny, ktoré by s tým skoncovali?

Myslím si, že to nie je len na pánovi Šutajovi Eštokovi, ale najmä na riadiacich funkcionároch. Oni sú najkompetentnejší na to, aby vyhodnotili situáciu a dali policajtom jasné pokyny, čo majú robiť.