V rozhovore pre Hlavné správy sme preberali aj systém ETS-2, ktorý pre bežné domácnosti môže predstavovať výrazný rast nákladov a v konečnom dôsledku, v tom horšom prípade, môže znamenať aj nárast cien v podstate všetkých produktov. Aké je celkové hodnotenie ekologickej politiky Bruselu za ostatné roky?

Priestor dostali aj informácie o druhom dôchodkovom pilieri. Aká je úloha expertnej komisie, ktorú zriadil minister Tomáš a ktorej je poslanec Svoboda členom? Aké dôchodky majú tí, ktorí už poberajú dôchodok aj z druhého piliera? Treba zvážiť možnosť návratu sporiteľov iba do prvého piliera? Je jednorazový výber úspor s druhého piliera dobrou voľbou?

Dozviete sa vo videorozhovore s poslancom NR SR, Mgr. Zdenkom Svobodom, MBA.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Nedávno ste upozornili na zaujímavé prepojenia medzi pani Renátou Bláhovou, bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, hnutím Igora Matoviča, denníkom N a Nadáciou Zastavme korupciu. Povedzte nám viac.

Úprimne musím povedať, že ma k tomu vyprovokovali výstupy pani Renáty Bláhovej, ktorá vystupuje na mítingoch alebo protestoch organizovaných súčasnou opozíciou a stavia sa do pozície „nezávislej“ expertky. Z informácií, ktoré sú verejne známe a už boli publikované, sme dospeli k tomu, že je potrebné odkryť jej skutočnú tvár.

Pani Renáta Bláhová bola nominantkou Igora Matoviča a počas jeho vlády v rokoch 2020 až 2023 zastávala významný post predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vtedy, počas covidového obdobia, išlo o mimoriadne dôležitú inštitúciu. Treba však povedať, že pani Bláhová nie je žiaden morálny etalón čistoty. V mojom vystúpení zazneli jasné prepojenia na politickú stranu OĽANO a aj na praktiky, ktoré môžeme označiť za veľmi neštandardné.

Tesne predtým, ako bola vymenovaná za predsedníčku úradu, došlo k prevodu značného objemu finančných prostriedkov z hnutia OĽANO na jej účet. Išlo o odpredaj kancelárskych priestorov, ktoré vlastnila so svojím manželom a ktoré si hnutie OĽANO odkúpilo. Bavíme sa o sume približne 900-tisíc eur. Pani Bláhová bola konateľkou tejto spoločnosti a po vymenovaní do funkcie sa konateľstva vzdala.

Druhý moment je prepojenie na denník N. Finančný riaditeľ Denníka N sa stal konateľom spoločnosti, v ktorej predtým pôsobila pani Bláhová. Ona si však v tejto spoločnosti ponechala pozíciu prokuristky. Znamená to, že mohla ovplyvňovať konanie spoločnosti alebo podpisovať dokumenty aj po odchode z funkcie konateľky.

Denník N jej následne poskytuje priestor na zverejňovanie komentárov a prezentuje ju ako nezávislú odborníčku na zdravotníctvo, účtovníctvo a audítorské služby.

Tretí moment sa týka Nadácie Zastavme korupciu. Pani Bláhová je spolu so svojím manželom zapísaná ako konečná užívateľka výhod. Je to veľmi neštandardné, nerozumiem tomu. V nadácii sú viaceré osoby, ale aj toto prepojenie považujem za problém z pohľadu konfliktu záujmov.

Čo sa týka Nadácie Zastavme korupciu, mnohí ľudia upozorňujú na to, že si všímajú a riešia iba vybranú skupinu politikov a politických strán. Ale tých, ktorých považujú za „správnych“, sa to akosi netýka. Súhlasíte?

Samozrejme. To bol aj dôvod, prečo sme sa k tomu takto postavili. Je potrebné informovať verejnosť o závažných skutočnostiach, ktoré sú s týmito prepojeniami spojené.

Pani Bláhová už na ÚDZS nepôsobí, vystupuje v médiách ako nezávislý odborník na zdravotníctvo a daňové poradenstvo.

Presne tak. Najmä v Denníku N. Pôsobí aj v spoločnosti, ktorá sa venuje zdravotníctvu, poradensko-auditorským službám a daniam.

Keď sa stala predsedníčkou ÚDZS sa teda vzdala konateľstva v spoločnosti, ale ostala prokuristkou. Môžeme to nazvať kamufláž?

Určite áno. Jednoznačne ide o konflikt záujmov. Nerozumiem ani tomu previazaniu s Denníkom N. Ani tomu, prečo do toho vstupuje finančný riaditeľ tohto média. Je to priehľadné a nepochopiteľné.

Denník N sa pritom stavia do polohy moralizujúceho média, poukazuje na každý prešľap koalície, čo je normálne, chyby robí každý. Ale ak niekto moralizuje, mal by byť konzistentný a rovnako prísny aj k svojim.

Ďalšia téma. ETS-2, emisná norma, ktorá sa už bude dotýkať aj bežných domácností. EK odložila platnosť tohto nariadenia a momentálne sa debatuje o tom, že by sa mala stanoviť maximálna cena za tonu CO₂ vypusteného do ovzdušia. Hovorí sa o 45 eurách, ale vy upozorňujete na to, že to asi nebude úplne reálne.

Vrátil by som sa k prvopočiatku, do roku 2019. Všetko to súvisí so schvaľovaním Green Dealu. Každý z nás samozrejme chce, aby sme mali čisté životné prostredie, aby sme dýchali čistý vzduch, lebo všetko so všetkým súvisí.

Vtedy bol nastavený rámec, že v roku 2050 majú emisie výrazne klesnúť a EÚ sa má stať emisne neutrálnou. Medzitým však vznikol systém ETS-1, ktorý sa týka veľkých podnikov. Tie medzi sebou obchodujú s emisnými povolenkami na globálnom trhu. A Európska komisia potom prišla s ETS-2, ktorý sa mal dotýkať každého jedného z nás, teda bežných ľudí.

Lenže myšlienka, s ktorou sa prišlo v roku 2019, je odlišná od toho, čo je na stole dnes. Finančná záťaž sa prenáša priamo na domácnosti. Vytvára sa síce finančný nástroj, ktorý mal pokryť náklady pri zavedení ETS-2, ale je zrejmé, že stredná trieda by ostala prakticky nepokrytá. A bavíme sa tu o záťaži vo výške tisícov eur na jednu domácnosť.

Európska komisia chce, aby sme prestali používať zemný plyn, aby sme prešli z bežných spaľovacích áut na elektromobily a aby sme nahradili kúrenie tepelnými čerpadlami. Každý si vie predstaviť, aká finančná náročnosť to je.

Nasleduje ďalší moment. V roku 2023 aj poslanci našich opozičných strán v Európskom parlamente zahlasovali za tento systém. Neviem, či nemali dostatok informácií, ale podľa môjho názoru to, čo hrozí, je – a nepreháňam – sociálny masaker.

My v strane Hlas sme vyčíslili, že finančná záťaž na domácnosti môže byť v tisícoch eur ročne. Opozícia prichádza s prepočtami v stovkách eur. Naše prepočty ale vychádzajú z odhadov odborníkov, ktorí sa tejto téme venujú. A navyše, vychádzali sme aj z analýz zo zahraničia, aby sme neboli obviňovaní zo zaujatosti.

Opozícia tvrdí, že povolenky sa budú obchodovať za 40 eur. My si myslíme, že to tak nebude. Navyše sa v Európskom parlamente schválilo, že sa systém odkladá o jeden rok, ale cieľový rok 2050 ostáva fixný.
To znamená, že sa opäť skracuje čas, v ktorom sa máme následne dopracovať k cieľu, a tým sa na cenu povoleniek vytvorí ešte väčší tlak.

A teraz ďalší moment. Mali sme tu krízu – covid, vojna na Ukrajine, infláciu. Inflácia nám vyskočila nie na jednotky, ale na desiatky percent. Keď sa začne naplno obchodovať s emisnými povolenkami, vstúpia do toho rôzne subjekty, ktoré budú chcieť zarobiť. To spôsobí, že cena pôjde hore a premietne sa nielen do zemného plynu alebo benzínu, ale prakticky do každého jedného produktu, ktorý si kúpime.

A možno ešte budeme spomínať, že to, čo sme zažívali počas covidovej alebo ukrajinskej krízy, nebolo až také zlé v porovnaní s tým, čo môže spôsobiť ETS-2 v tejto podobe.

Vidíte reálnu šancu, že by Európska komisia tento zámer prepracovala tak, aby to nebolo až tak zaťažujúce?

Teší ma, že viaceré krajiny na to zareagovali a postavili sa proti tomu. Došlo síce len k dočasnému prehodnoteniu, ale vytvoril sa časový rámec, počas ktorého je možné celý model prepracovať.

A ak sa na to pozrieme globálne, Európska únia ťahá v porovnaní s ISA alebo Čínou za kratší koniec povrazu. Spojené štáty majú prezidenta, ktorý sa na veci pozerá cez ekonomické výhody a bojuje za podmienky výhodné pre USA. Čína ide vlastnou cestou a jej tempo nedobehneme. Kolegovia sa odtiaľ nedávno vrátili a zostali v úžase, kam sa tá krajina za pár desaťročí posunula.

EÚ sa na svetových emisiách podieľa len 5 až 8 percentami. My tu chceme chrániť životné prostredie, čo je správne, ale musíme realisticky vidieť, čo dokážeme ovplyvniť a akú cenu za to zaplatíme.

Keď sme už pri tom, dovoz skvapalneného plynu zo Spojených štátov sa realizuje tankermi. Tie nie sú veľmi ekologické, ale to zrazu Brusel nejak nevidí…

Presne. EÚ rozhodla, že zemný plyn už nebudeme môcť dovážať z určitých regiónov na východe. Otázka znie, odkiaľ ho budeme brať? Zo západu, ak nie inak, tak po mori. A jedna taká obrovská loď vypustí také množstvo emisií, že to prekryje všetko, o čo sa tu my snažíme.

Možno sa na nás svet už aj smeje. Podieľame sa na emisiách minimálne, ale máme najprísnejšie normy. Strieľame si do vlastnej nohy.

Áno. A toto nie je jediná téma, sú aj ďalšie. Ja neviem, aké vnímanie sveta majú niektorí ľudia v Európskom parlamente alebo v Európskej komisii. Riešia podľa mňa veci, ktoré sú nepodstatné a u nás sa ani nedajú aplikovať. Sme konzervatívne naladený štát, vyznávame svoje hodnoty a nepotrebujeme, aby nám krajiny ako Holandsko alebo Belgicko vnucovali svoje mravy.

Poďme ešte na tretiu tému, ktorou je druhý dôchodkový pilier. Stali ste sa členom expertnej komisie, vymenoval vás minister Tomáš. Čo v komisii riešite?

Pán minister Erik Tomáš otvoril tému druhého piliera z pohľadu jeho nastavenia. Máme tento systém už mnoho rokov a treba povedať, že sa v ňom nakumuloval značný objem finančných prostriedkov. V tejto chvíli sa bavíme o sume 18,7 miliardy eur. To je obrovský objem peňazí.

Cieľom prvého stretnutia bolo pomenovať súčasný stav. Do pracovnej skupiny prizval minister nielen koaličných, ale aj opozičných zástupcov, pretože je otvorený človek a chce poznať postoje jednej aj druhej strany. Sú tam aj zástupcovia Národnej banky Slovenska, Sociálnej poisťovne, aj dôchodkových správcovských spoločností.

Ako som povedal, v systéme je skoro 19 miliárd eur. Tie sú rozdelené do troch fondov. Každý, kto je v druhom pilieri, sa mohol rozhodnúť, či pôjde do konzervatívnych fondov, indexových fondov alebo akciových fondov. Väčšina prostriedkov je dnes sústredená v indexových fondoch, ktoré reagujú na globálnu ekonomickú situáciu.

Dostávame sa však k momentu, že tu už existuje skupina približne 60-tisíc ľudí, ktorí poberajú penziu aj z druhého piliera. A z nich až 90 % dostáva nižší dôchodok, ako keby boli zostali len v prvom pilieri.

Je tu teda otázka, či ľuďom umožniť, aby sa mohli z druhého piliera vrátiť do prvého, keď idú do dôchodku. Samozrejme, vzniká otázka, čo by to znamenalo pre Sociálnu poisťovňu, ktorá by musela niesť celé finančné bremeno.

To sú otázky, ktoré sú naozaj legitímne. Je ten druhý pilier v súčasnosti nastavený dobre? Vieme, že rôzne vlády doň robili v priebehu rokov rôzne zásahy…

Momentálne je výška odvodov na úrovni 4 %. Jednotlivé vlády do toho v minulosti vstupovali. Cieľom pôvodne bolo, aby sme sa každý rok po 0,25 % dostali k úrovni 6 %.

Treba povedať, že druhý pilier spôsobuje problém z pohľadu Sociálnej poisťovne. Každý rok sa tam odčerpáva približne 1 miliarda eur, ktorú musí štát sanovať. Ide to na úkor Sociálnej poisťovne, ktorá z toho mala deficit.

Minulá vláda to ešte zhoršila – zaviedla rodičovský dôchodok, ktorý zvýšil deficit poisťovne o ďalšiu približne miliardu. Ďalej umožnila výhodné predčasné dôchodky, čo bol ďalší veľký zásah. Sociálna poisťovňa bola vo veľmi zlej kondícii.

Podarilo sa však dosiahnuť, že deficit Sociálnej poisťovne klesol z 2,7 miliardy na 2 miliardy. Chcel som poukázať na to, čo tento systém znamená pre štát. Štát to musí sanovať. A treba povedať, že v žiadnej z okolitých krajín takýto systém nefunguje v tej podobe, ako ho máme my. Všade dvojpilierové modely fungujú inak.

Druhý moment je ten, že mnohí ľudia majú v druhom pilieri približne 15-tisíc eur a systém im umožňuje jednorazový výber. Človek si peniaze vyberie, kúpi auto alebo ich daruje rodine a potom sa ocitne v hmotnej núdzi. Štát sa musí o neho postarať. Je to otázka, ktorú musíme riešiť.

Ďalšia vec je, že každý mladý človek po škole dnes do druhého piliera vstupuje automaticky. Je tu otázka, či tam nedoplniť možnosť súhlasím/nesúhlasím, aby to bola voľba. Zástupcovia správcovských spoločností a NBS tvrdia, že by to malo byť povinné, ale my sa prikláňame k tomu, že by to mal byť slobodný výber.

Minulý rok bola prijatá legislatíva, ktorá umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať časť prostriedkov do štátnych rozvojových projektov, najmä do nájomných bytov a infraštruktúry.
Hovoríme o sume okolo 800 miliónov eur z celkových 19 miliárd. Je to prísne limitované, aby sa nestalo, že niektorá spoločnosť „uletí“.

Zo strany dôchodkových spoločností zaznelo, že sú pripravené do toho vstúpiť a majú to ekonomicky prepočítané. Ide o dlhodobé investície, ale systém druhého piliera je postavený práve na dlhodobosti.

Takže z tých takmer 19 miliárd by mohli investovať iba menšiu časť?

Áno, je to limitované. Bavíme sa približne o 800 miliónoch eur.

Keď to premiér komunikoval prvýkrát, opozícia to samozrejme kritizovala. Napokon to teda až také zlé byť nemusí. Podľa vašich informácií, DSS-ky samotné, majú záujem?

Majú. Vidia to pozitívne.

Ak by sa investovalo do nájomných bytov, bolo by to výhodnejšie ako investície v konzervatívnych fondoch?

Prepočty povedané neboli, ale vychádzam z toho, že DSS-ky by nešli do niečoho, kde by nezarobili. Buď investujete do konzervatívnych, akciových alebo indexových fondov. Portfólio musí prinášať určitý výnos, aby bolo výhodné pre sporiteľa.

Konzervatívne fondy sú najbezpečnejšie, ale najmenej zarábajú. Indexové sú zlatý stred a akciové sú najrizikovejšie?

Áno, presne tak. Konzervatívne fondy investujú najmä do štátnych dlhopisov, vrátane dlhopisov Slovenskej republiky.

Poznám ľudí okolo 50-ky, ktorí si druhý pilier otvorili pred zhruba 25 rokmi a dali sa do konzervatívnych fondov. Budú mať vôbec nejaký dôchodok, alebo prerobili?

Verejnosť bola masírovaná, aby každý vstúpil, ale ak človek vstúpil pár rokov pred dôchodkom, neoplatilo sa mu to. A to je aj dôvod, prečo už mnohí dnešní penzisti z druhého piliera dostávajú nižší dôchodok, ako keby zostali len v prvom pilieri.

To je presne tá otázka, ktorú riešime – či neumožniť návrat do prvého piliera. Ale treba povedať, čo by to znamenalo pre štát.

Spomínali ste, že v komisii sú aj zástupcovia opozície. Stavajú sa k tomu konštruktívne?

Áno. Vyjadrili svoj postoj, ocenili prístup pána ministra, že ich prizval a chce počuť aj ich názor.

Sme v období konsolidácie a Hlas zadefinoval, že druhý pilier nebude predmetom diskusie o zrušení alebo zoštátnení prostriedkov. To je „no go“. Druhý pilier zostane. Otázkou je, v akej podobe a či sa môžeme baviť o tom, že sa odvody budú postupne zvyšovať, alebo zostanú na tejto úrovni. Je to vec diskusie.

Možno by sme sa mali baviť aj o nejakom ústavnom zakotvení druhého piliera, kde by sa garantovalo, že by odvod doň nešiel pod určitú hranicu. Teraz je to zagarantované na úrovni 4 %.

Je to systém, ktorý tu bude fungovať ešte dlhé roky po nás. My tu už nebudeme, ale tento systém bude. Preto by bolo dobré, aby sa stanovila hranica, pod ktorú sa nepôjde, aby mal každý občan istotu v tom, že druhý pilier ostane zachovaný a nebude spochybňovaný pri každej zmene vlády.