Ako Habera stratil tvár

Pavla Haberu poznáme pomaly viac z tribún než z nových pesničiek. Je otvorene protivládny. A pletie svoje politické názory aj do výsostne umeleckého časopriestoru, na svoje koncerty. Môže? Môže. Je to vhodné, je to normálne? Odpovedzte si sami…

Slovný útok na neprítomnú osobu nie je hrdinstvo

Naposledy znovu verbálne zaútočil na premiéra Fica. Vraj sa chodí „pchať do zadku” človeku, ktorý bombarduje našich susedov. Naozaj si dovolil použiť tak nepravdivú expresívnu frázu?

Ako podotýka premiérov poradca Artur Bekmatov, rokovania Fica s Putinom vôbec nepripomínajú stretnutie dvoch vrúcnych priateľov. Videli sme veľmi strohé stretnutie a dialóg vo vecnej rovine. Dokonca sa mi po dnešnej tlačovke ruského prezidenta s Viktorom Orbánom subjektívne javí, že ešte aj s maďarským premiérom má bližší vzťah, než s naším. Tak aké pchanie sa? Čo to je za rétoriku? Niekto odvážny mu do toho aj zakričal: „HRAJ!”

Poviem vám, keby som v hľadisku, odídem a pýtam si naspäť peniaze. Neprišiel som predsa na festival politickej piesne.

Ktorý, mimochodom, Habera raz aj vyhral. V období, ktoré dnes nemôže ani cítiť…

Povedz trikrát „dolár, libra, rubeľ”

Habera grošom zaiste nesmrdí, ale ani groš nesmrdí jemu. Keď padol starý režim, odrazu je z neho demokrat. Za mečiarových čias letel vládnym špeciálom (!) z mítingu HZDS na akciu STV. Má aj krásnu fotku s Alexandrom Rezešom. O tom, koľko zarobil podobnými aktivitami, asi vie len on sám. Hlavne, že sa po páde „mečiarizmu” ostro vyviňoval: „Človek občas vstúpi do niečoho veľmi smradľavého a potom ho to mrzí.”

Ale jeho správanie vôbec nie je papalášizmus ani oportunizmus, alebo je to premlčané, neviem, nech posúdia odborníci na charakter. On sám akiste vnútorne trpí a nežije sa mu ľahko. Tak určite.

Zvyk fotiť sa však Haberovi ostal: Napríklad v predvolebnom boji, keď podporil prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Pretože nemá najmenší problém s registrovanými partnerstvami. Iste, keď žije v ČR (hoci Slovensko navštevuje), môže mať na háku, že naše deti budú v uliciach vidieť mužov vymieňať si jazýčkové.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Pavol Habera (@pavolhabera)

Čo Fico nemôže, to má Dzurinda dovolené

Prečo mu vadí vecný dialóg premiéra Fica s prezidentom Putinom? Kde bol, keď dzurindovci povolili prelet bombardérom NATO nad územím SR smer Juhoslávia? Prečo mlčí, keď ide o človeka, za ktorého vlády sa tu rozpredávali strategické podniky? O toho Dzurindu, ktorý nám „vybavil” NATO bez referenda? To isté NATO, ktoré vzniklo za účelom protiváhy voči ZSSR v povojnovej klíme, no keď ZSSR zaniklo, NATO naďalej silovo intervenovalo po celom svete? V protiklade k tomu naša vláda nijakým spôsobom nepodporuje ruskú inváziu na Donbas, práve naopak – posúvame materiálno technické zabezpečenie napadnutej Ukrajine (za Naďa sme sa stihli zbaviť aj vlastnej obrany…).

Zdá sa, že spevákovi vadia len určité politické osobnosti a určité národy, keď ide o vedenie vojny.

Akých ľudí sa vlastne zastáva Habera

Keď už sme pritom: NATO klamalo pri zámienke útoku na Irak ohľadom zbraní hromadného ničenia, aké mal Saddámov režim v tajnosti pripravovať, a neúmerne zveličovalo pri odhade počtov civilných strát konfliktu na území Kosova. Západ vtedy tvrdil, že za obeť etnických čistiek padlo stotisíc Albáncov. Kým tragédiou je každý jeden zhasnutý ľudský život, povojnové exhumácie za účelom dôkazov pre súdny tribunál v Haagu odhalili len  okolo tritisíc tiel. To je „trošku” rozdiel, nemyslíte?

Pravda, „spin doktori” Západu to šikovne argumentačne otočili tak, že keby NATO nezasiahlo, to číslo mohlo rásť (no čítal som aj správy o tom, že Srbi mali údajne rýchlo premiestňovať telá, aby zahladili stopy). Vtedajší hovorca Severoatlantickej Aliance Mark Laity sa vyjadril, že „preventívny zásah” bol jednoznačne úspešný. Oni hádam naozaj veria vlastnej demagógii – musia, inak by sa z toho zbláznili. Podotknime, že bombardovanie oblasti vtedy zasahovalo aj vojvodinských Slovákov.

Priatelia, impérium lží pracuje na plné obrátky dňom i nocou. Je smutné, že talentovaný umelec vysokej úrovne – akým Habera určite je – nevidí, že bol indoktrinovaný, a dokáže z hľadiska politicko-spoločenského klesnúť o mnoho úrovní nižšie…

A na záver úryvok z jeho piesne Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár: „Na čele pár ostrých čiar, nestratím dúfam svoju tvár.”

Nuž, aj by som povedal, že držíme palce – ak by na to nebolo už neskoro. Ale možno tento článok len nie je dostatočne ohľaduplný voči celkom obyčajným spôsobom zmätenému človeku…