Poľsko investuje 2,3 miliardy eur do švédskych ponoriek s cieľom modernizovať námorníctvo

Poľsko súhlasilo s nákupom troch švédskych ponoriek v hodnote približne 10 miliárd zlotých (2,3 miliardy eur) v rámci svojho dlho očakávaného programu modernizácie námorníctva Orka. Podpredseda vlády a minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz oznámil, že Poľsko zakúpi ponorky triedy A26 Blekinge od švédskeho výrobcu Saab, pričom prvá by mala doraziť v roku 2030.

„Švédsko predložilo podľa tímu najlepšiu ponuku, čo potvrdila aj Rada ministrov v objektívnej analýze všetkých kritérií, týkajúcich sa dodacej lehoty, ceny, hodnoty a schopnosti prevádzky najmä v Baltskom mori,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

Do výberového konania sa zapojilo sedem spoločností zo šiestich krajín, vrátane nemeckej spoločnosti ThyssenKrupp, talianskej spoločnosti Fincantieri a francúzskej spoločnosti Naval Group. Podľa Ministerstva obrany sa Švédsko zaviazalo k transferu technológií a investíciám do poľského lodného priemyslu, aby krajina mohla samostatne vykonávať servis a opravy plavidiel.

Ponorky budú schopné ponoriť sa do hĺbky viac ako 200 metrov a autonómne operovať najmenej 30 dní. Budú vybavené torpédami a raketovými odpaľovačmi schopnými zasiahnuť pobrežné a vnútrozemské ciele.

Je flotila poľského námorníctva zastaraná?

Tento nákup rieši kritické medzery v námorných schopnostiach Poľska. Poľské námorníctvo v súčasnosti prevádzkuje asi 40 plavidiel, z ktorých takmer 30 sú bojové lode umiestnené hlavne v Gdyni a Świnoujście. Ich technický stav vyvoláva už roky obavy, pretože námorné sily sú už dlho najmenej financovanou zložkou poľských ozbrojených síl.

Jediná poľská operačná ponorka ORP Orzeł bola postavená v Sovietskom zväze v roku 1985 a viac času trávi v oprave ako na mori. Najväčšie plavidlá flotily sú rovnako zastarané. Fregaty Oliver Hazard Perry majú viac ako 45 rokov služby, zatiaľ čo korveta ORP Kaszub má 38 rokov.

Väčšina ostatných lodí slúži hlavne na pomocné funkcie, vrátane početných mínoloviek a hliadkových plavidiel. Mínolovky triedy Kormoran II zostávajú najmodernejším prvkom námorných síl. Generálporučík v dôchodku Jarosław Gromadziński povedal pre Euronews, že rozhodnutie Ministerstva obrany bolo „veľmi dobré“, pričom poznamenal, že tri moderné jednotky zaručujú kontinuitu bojových schopností.

„Som za zmluvu so Švédskom, pretože ponorka A26 má modulárnu konštrukciu, ktorú je možné konfigurovať podľa potrieb objednávateľa,“ povedal Gromadziński. „Táto ponorka má tú výhodu, že bola navrhnutá so zreteľom na špecifiká Baltského mora,“ dodal.

Poznamenal však, že námorníctvo nemá takú strategickú víziu ako poľské pozemné sily. „Máme najväčšiu pozemnú armádu v Európe, ale to je hlavne kvôli tomu, že susedíme s agresorom. Podľa môjho názoru sme neboli úplne presvedčení o tom, akú úlohu by malo zohrávať námorníctvo,“ povedal.

Baltské more má strategický význam

Zabezpečenie Baltského mora je kľúčové pre ekonomickú a energetickú bezpečnosť Poľska. Na mori sa nachádzajú tri ropné plošiny spoločnosti Orlen, zatiaľ čo ropný prístav v Gdansku zabezpečuje dodávky pre rafinérie v Poľsku a Nemecku.

Rozvíja sa aj sektor pobrežnej veternej energie, pričom prvý veterný park s výkonom 1,14 gigawattu by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2026, približne 23 kilometrov od pobrežia. Bude dodávať energiu pre 1,5 milióna domácností a zníži emisie CO₂ o 2,8 milióna ton ročne.

Terminál LNG vo Świnoujście má kapacitu presahujúcu 8 miliárd kubických metrov ročne, zatiaľ čo plynovod Baltic Pipe môže prepravovať 10 miliárd kubických metrov. Podľa analytikov obe investície pokrývajú celú ročnú spotrebu plynu v Poľsku.

Na dne Baltského mora sa nachádza aj množstvo elektrických a telekomunikačných káblov. Poľsko prevádzkuje tri veľké kontajnerové terminály: Baltic Hub v Gdansku, BCT a GCT v Gdyni a zariadenia v prístavnom komplexe Szczecin-Świnoujście.

14. januára generálny tajomník NATO Mark Rutte zahájil misiu Baltic Sentry s cieľom zabrániť sabotážnym aktivitám Ruska v Baltskom mori a obmedziť operácie takzvanej tieňovej flotily. Ruské tankery, ktoré často plávajú pod vlajkami tretích krajín, napriek sankciám prepravujú ropu do Indie. Objavili sa aj správy o poškodení podmorských káblov.

Gromadziński varoval, že pokračujúce nedostatočné investície do flotily zvyšujú riziko pre kľúčové zariadenia. „Musíme vybudovať dve alebo dokonca tri línie obrany. Po prvé, potrebujeme prieskum v rôznych formách: ponorky a lode, senzorové siete a prieskumné lietadlá,“ povedal.

„Ide o veľmi komplexný systém, ktorého udržiavanie nie je pre jednu krajinu ekonomicky rentabilné. V spolupráci so Švédskom, Fínskom, Dánskom alebo Nemeckom by sme však mohli mať technologickú, informačnú a strategickú výhodu,“ uviedol.

Druhou líniou obrany by mali byť protilietadlové systémy na lodiach a platformách, zatiaľ čo treťou by mali byť kinetické útoky proti nepriateľským objektom v Baltskom mori, dodal.

Ruská baltská flotila a NATO

Ruská baltská flotila je dislokovaná v Baltiysku pri vchode do Visly a vo Fínskom zálive. Zahŕňa ponorku, torpédoborec, dve fregaty, štyri korvety a desiatky malých raketových lodí a výsadkových člnov.

Vstup Fínska a Švédska do NATO posunul rovnováhu síl v regióne. V kombinácii s podporou Poľska, Nemecka a Dánska sa ruské plavidlá teraz nachádzajú v oveľa ťažšej strategickej pozícii. Lode umiestnené vo Fínskom zálive sú obzvlášť zraniteľné, pretože úzke vodné úžiny môžu byť počas konfliktu rýchlo uzavreté mínami alebo protilodnými raketami.

Kľúčové sú aj strategické ostrovy, najmä Gotland. Kontrola nad Gotlandom rozhoduje o dominancii v Baltskom mori, čo podnietilo Švédsko k posilneniu svojej vojenskej prítomnosti v tejto oblasti.

„Rusko udržiava flotilu v Baltskom mori a našou úlohou je uzamknúť ju v prístavoch, aby v prípade potreby bola ľahkým cieľom pre delostrelectvo. V prípade konfliktu nesmieme dovoliť, aby tieto lode vyplávali na more,“ povedal Gromadziński.

Odporučil presunúť hlavné námorné obranné sily a velenie Poľska do Świnoujście na západe, mimo dosahu potenciálnych východných hrozieb.

Prečítajte si tiež:

• Čína umiestnila vo vodách východnej Ázie veľké množstvo vojenských a pobrežných plavidiel
• Veľká Británia a Nórsko budú spoločne „loviť” ruské ponorky