Napriek sľubom o zvrate v migrácii vstúpilo tento rok do Nemecka 100 000 žiadateľov o azyl

Na základe novembrových údajov je rok 2025 potvrdený ako 13. rok po sebe, v ktorom Nemecko zaregistrovalo viac ako 100 000 žiadateľov o azyl. Napriek nízkej úspešnosti žiadostí o azyl väčšina z nich zostáva v krajine, ich počet sa pohybuje okolo 1 milióna.

Navyše, nové rozhodnutie Spolkového ústavného súdu v Karlsruhe neuľahčuje deportácie vládnucej strane, ktorá vo volebnej kampani sľubovala zmenu kurzu v oblasti migrácie.

Údaje, ktoré v stredu zverejnil Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) ukazujú, že najmä vďaka prísnejšej ochrane hraníc a pádu režimu Bašára Asada v Sýrii prišlo do Nemecka do konca novembra tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka len polovica žiadateľov o azyl. V tomto ohľade vláda dosiahla pokrok.

Napriek tomu bolo v roku 2025 podaných už 106 298 žiadostí o azyl. V novembri ich bolo 8 311 a mesačný počet žiadostí sa od jari drží približne na tejto úrovni. V dôsledku toho zostávajú ciele, ktoré si Friedrich Merz (CDU) stanovil počas volebnej kampane, nedosiahnuteľné.

V januári súčasný kancelár oznámil, že v prípade víťazstva vo voľbách zabráni na hraniciach „všetkým pokusom o nelegálny vstup bez výnimky“. Okrem tohto „de facto zákazu vstupu do Spolkovej republiky Nemecko pre všetkých“ bez platných vstupných dokladov Merz vtedy sľúbil, že „počet denných deportácií“ bude „výrazne vyšší ako počet nelegálnych denných príchodov“.

Tento sľub sa však nenaplnil.

Do konca októbra 2025 bolo deportovaných len okolo 20 000 ľudí, čo je o niečo viac ako v predchádzajúcich rokoch. Väčšina žiadateľov o azyl cestuje nelegálne z bezpečných susedných krajín Nemecka, vrátane Rakúska alebo Poľska, ale aj cez mnohé iné krajiny, ako napríklad Taliansko, Turecko, Grécko alebo Španielsko.

V súčasnosti sú títo migranti zvyčajne odosielaní späť, ak ich spolková polícia pristihne pri prekračovaní hraníc. Toto sprísnenie ochrany hraníc na centrálnej úrovni zaviedla vládna koalícia strán CDU/CSU a SPD v máji.

Hoci mnohí pozorovatelia v Nemecku vnímajú súčasný počet žiadostí, ktorý presahuje 100 000, ako relatívne nízky v porovnaní s extrémnou fázou od polovice minulého desaťročia, v iných krajinách vyvolávajú takéto čísla obavy. Pre porovnanie, najnižší počet žiadostí bol v roku 2007, kedy ich bolo len 19 100.

Medzitým britská labouristická vláda v súčasnosti presadzuje radikálnu reformu azylovej politiky, pretože minulý rok prišlo do Spojeného kráľovstva prvýkrát v britskej histórii viac ako 100 000 žiadateľov o azyl, v roku 2025 ich bolo zaregistrovaných viac ako 110 000 a pravicová Reformná strana Nigela Faragea teraz vedie v prieskumoch verejnej mienky s veľkým náskokom, s podporou okolo 30 %.

Spojené kráľovstvo má však oveľa menej obyvateľov a v mnohých ohľadoch je životná úroveň už nižšia ako v Nemecku, čo znamená, že 100 000 je pre ostrovný štát obrovský prílev. Nemecké školstvo, zdravotníctvo, trh s bývaním, sociálne zabezpečenie a bezpečnosť sú však v ohrození, keďže do krajiny prichádza čoraz viac cudzincov.

Podľa Spolkového úradu pre migráciu a utečencov sú hlavnými krajinami pôvodu žiadateľov o azyl v Nemecku v tomto roku v poradí: Sýria, Afganistan, Turecko, Somálsko a Irak. Iba 27 % rozhodnutí o azyle je schválených.

Tento pomer výrazne klesol predovšetkým preto, že v predchádzajúcich rokoch boli Sýrčania takmer vždy uznaní, ale od pádu Asadovho režimu zriedka získavajú status ochrany. Napriek všetkým snahám však zatiaľ nebol deportovaný žiadny Sýrčan a úspešné deportácie do iných afrických a ázijských štátov sa vyskytujú len v niekoľkých prípadoch.

V rámci azylového systému EÚ môže Nemecko vrátiť veľa azylantov späť do prvého európskeho štátu, kde boli zaregistrovaní v EÚ. Toto opatrenie, známe ako dublinské nariadenie, sa však často neuplatňuje.

Hoci viac ako 100 000 žiadateľov o azyl v roku 2025 prevažne nelegálne cestovalo z bezpečných štátov EÚ do Nemecka, Spolkový úrad pre migráciu a utečencov do konca novembra nahlásil len 5 112 takýchto „dublinských presunov“. Nemecko požiadalo o spätné prevzatie výrazne väčšieho počtu migrantov, konkrétne 33 845 a príslušný štát súhlasil len v 22 245 prípadoch.

Pokles počtu deportácií súvisí aj s rôznymi súdnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa ľudských práv, ktoré zakazujú deportácie napríklad do Grécka alebo Bulharska. Veľa dotknutých osôb tiež využíva „cirkevný azyl“ až do uplynutia lehoty na prevoz alebo sa v deň plánovanej deportácie skrýva.

Teraz to nemecký najvyšší súd ešte viac sťažil. V rozhodnutí uverejnenom pred dvoma týždňami súd rozhodol, že policajti, ktorí sa pokúšajú zadržať deportovaného, ktorý sa zamkol vo svojej izbe, musia vždy najskôr požiadať o súdny príkaz na prehliadku, aj keď si myslia, že počuli osobu vo vnútri.

Rozhodnutie Ústavného súdu sa týkalo obyvateľa Guiney, ktorý mal byť v roku 2019 deportovaný do Talianska. Keď policajti prišli do jeho azylového ubytovania v Berlíne, zamkol dvere. Policajti si mysleli, že ho počuli a vošli bez povolenia na prehliadku, kde ho aj našli. Muž podal žalobu a po viacerých odvolaniach najvyšší nemecký súd teraz rozhodol v jeho prospech.

Prečítajte si tiež:

• Mladí Nemci sú hnaní do vojny. Študenti sa búria proti povinnej vojenskej službe a zvolávajú štrajk
• V Nemecku dali do prevádzky prvú časť systému balistickej protiraketovej obrany
• Rastúci problém „zabíjania zo cti“ v Európe
• Nemeckí učitelia bijú na poplach