Hrnko: Korupcia ako spôsob realizácie politiky

Keď si spomenieme na časy minulé, každý významnejší funkcionár bol v niečom namočený. Neboli to rozkrádačky dnešných rozmerov, ale také drobné bónusy, ktoré spríjemňovali život. Strana aj vláda o nich vedeli a zhovievavo prižmurovala oči. Zároveň nad novým socialistickým človekom kývali Damoklovým mečom, čím mu dávala najavo, že nemá vybočovať. Akonáhle však vybočil alebo sa ho potrebovali zbaviť, zrazu sa všetky jeho „socialistické bónusy“ zmenili na protispoločenskú činnosť, rozkrádanie socialistického vlastníctva a ďalšie a ďalšie hrdelné činy a bolo minimálne po kariére, niekedy aj presun do zariadenia, kde sa dýchal kockatý vzduch.

Keď sa pozrieme dnes na Ukrajinu, nemôže nikto predpokladať, že o veciach, ktoré dnes odkrývajú tamojšie protikorupčné orgány, sa nevedelo. Keď však niekto na ne poukázal, tak bol agentom Kremľa a šíriteľom ruských hoaxov. A zrazu bum! Presne ako v predchádzajúcej demokracii s prívlastkom aj v dnešnej liberálnej demokracii sa zo včerajších hrdinov „kapitalistickej práce“ stavajú korupčníci a treba ich odstrániť. Jednoducho povedané, spoločenský poriadok sa zmenil, spôsoby zostali. Prekážaš záujmom mocných, tvoje bónusy sa zrazu zmenia na malusy a ideš z kola von! Tu treba povedať, že do tohto systému bónus – malus zapadajú aj aktuálne korupčné škandály v Bruseli. Jednoducho niekomu prostoduché komisárky typu Layenová, resp. Kallasová prestali vyhovovať a treba ich zadrhnúť tým, čím boli doteraz živené.

Na záver jedna zlomyseľná úvaha. Nie sú tí, čo sú v rozpore so zdravým rozumom podporovatelia nezmyselného zabíjania na Ukrajine a čo v rozpore s medzinárodným právom chcú zabaviť zablokované ruské peniaze, zainteresovaní na týchto procesoch tučným všimným? Čo tam na desaťtisícoch slovanských životov, čo tam na zaťažení dlhmi celých generácií Európanov. Čo by ich to zaujímalo, keď im niekde cinknú na účte tučné provízie. Prečo by ich to malo zaujímať? Oni žijú teraz a tu. Chudoba nikdy nikoho nezaujímala!