Trumpova stratégia národnej bezpečnosti, ktorú Biely dom potichu zverejnil vo štvrtok, obsahuje viacero nelichotivých slov adresovaných Európe, ktoré naznačujú, že starý kontinent je v civilizačnom úpadku, a venuje relatívne malú pozornosť Blízkemu východu a Afrike.

Nezvyčajne podrobne sa 33-stranový dokument zameriava na západnú pologuľu, ktorú prezentuje najmä ako obranu americkej vlasti, pričom tvrdí, že „bezpečnosť hraníc je primárnym prvkom národnej bezpečnosti“ a nepriamo naráža na snahu Číny získať oporu na americkom dvore.

V úvode nazval Trump svoju stratégiu „cestovnou mapou, ktorá zabezpečí, aby Amerika zostala najväčším a najúspešnejším národom v ľudskej histórii a domovom slobody na zemi“.

Stratégia venuje veľa priestoru Latinskej Amerike, Karibiku a ďalším susedom USA, čo je v ostrom protiklade k predchádzajúcim administratívam, ktoré mali tendenciu uprednostňovať iné regióny a iné témy ako napríklad konfrontáciu s veľmocami, ako sú Rusko a Čína, alebo boj proti terorizmu.

Trumpova stratégia naznačuje, že prezidentovo sústredenie vojenskej sily na západnej pologuli nie je dočasným javom. (Toto sústredenie vojenskej sily, ktoré zahŕňa kontroverzné vojenské útoky proti lodiam údajne prevážajúcim drogy, administratíva označila za spôsob boja proti kartelom. Administratíva však podľa stratégie tiež dúfa, že americká vojenská prítomnosť v Karibiku by mohlo pomôcť prinútiť venezuelského lídra Nicolása Madura, aby odstúpil.)

Národná bezpečnostná stratégia venuje značný priestor aj Číne, hoci Peking sa v nej často priamo nespomína.

V dokumente sa tiež uvádza, že „je kľúčovým záujmom Spojených štátov vyrokovať rýchle ukončenie nepriateľských akcií na Ukrajine“ a zmierniť riziko ruskej konfrontácie s inými krajinami v Európe.

Celkovo je však Trump, ktorý sa v dokumente označuje za “prezidenta mieru”, v súvislosti s Ruskom veľmi zmierlivý a kritike Moskvy sa vyhýba. Namiesto toho si niektoré zo svojich najostrejších poznámok vyhradzuje pre spojenecké štáty USA v Európe. Administratíva nie úplne zaobaleným spôsobom kritizuje európske snahy o obmedzenie krajne pravicových strán a takéto kroky nazýva politickou cenzúrou.

„Trumpova administratíva sa ocitá v rozpore s európskymi predstaviteľmi, ktorí majú nerealistické očakávania od vojny [na Ukrajine] a sú zasadení do nestabilných menšinových vlád, z ktorých mnohé pošliapavajú základné princípy demokracie, aby potlačili opozíciu,“ uvádza sa v stratégii.

Stratégia takisto naznačuje, že migrácia zásadne zmení európsku identitu, a to až do takej miery, že by mohla poškodiť spojenectvá s USA.

„Z dlhodobého hľadiska je viac než pravdepodobné, že najneskôr v priebehu niekoľkých desaťročí sa niektorí členovia NATO stanú väčšinou neeurópskymi,“ uvádza sa v dokumente.

„Preto je otvorenou otázkou, či budú svoje miesto vo svete alebo svoje spojenectvo so Spojenými štátmi vnímať rovnako ako tí, ktorí podpísali chartu NATO.“

Dokument však uznáva ekonomické a iné silné stránky Európy, ako aj to, ako americké partnerstvo s väčšinou kontinentu pomohlo USA. „Nielenže si nemôžeme dovoliť odpísať Európu – bolo by to sebazničujúce vzhľadom na to, čo sa touto stratégiou snažíme dosiahnuť,“ uvádza sa v dokumente.

„Naším cieľom by malo byť pomôcť Európe napraviť jej súčasnú trajektóriu,“ uvádza sa v ňom.

Trumpova stratégia národnej bezpečnosti z prvého funkčného obdobia sa výrazne zameriavala na súperenie USA s Ruskom a Čínou, ktoré však prezident často podkopával snahou získať si priazeň lídrov týchto jadrových mocností.