Propaganda v schránkach: PS začalo kampaň dva roky pred voľbami

Slovensko zaplavili v týchto dňoch tisíce farebných letákov s politickou agitkou Progresívneho Slovenska. V pamflete plnom emocionálnych výkrikov nie je nič, čo by pripomínalo seriózny program. Nie sú tam riešenia ani čísla. Chýbajú argumenty aj vízia. Útočí na prvú signálnu sústavu, aby v ľuďoch vyvolal hnev, strach a pocit, že krajina padá do priepasti. A keď je volič dostatočne vystrašený, leták mu na konci ponúkne jednoduchú odpoveď: jediná cesta z toho všetkého vedie cez PS.

To, že sa do takto agresívnej kampane pustili už teraz, nie je náhoda. PS si chce čo najskôr uzamknúť priestor opozície a držať svojich voličov v pocite, že „ide o všetko“, hoci do volieb zostávajú ešte dva roky.

Leták má jediný cieľ. Vyvolať strach a ponúknuť jednoduchý príbeh o tom, kto je vinník a kto spasiteľ.

Príbeh krajiny v rozvrate a anamnéza PS

Leták PS sa nehrá na analýzu. Je postavený na emóciách a na obraze Slovenska v totálnom úpadku. Všetko je v ňom zjednodušené do jedinej schémy: krajina kolabuje, ľudia chudobnejú, systémy padajú a vinníkom je vždy Fico.

Opakujú sa tie isté kulisy: chudoba, chaos, kolabujúce zdravotníctvo, odchod mladých a nekompetentnosť štátu. Nie sú tam fakty ani porovnania. PS len skladá scénu, v ktorej sa má čitateľ cítiť bezmocne a nahnevane.

Marketéri PS pritom preskakujú roky 2020 až 2023, teda obdobie, keď spolu s partnermi riadili Slovensko. Ignoruje sa inflácia, zadlženie, zdravotnícky kolaps aj školské experimenty, na ktorých mali svoj podiel.

Pamflet pracujúci s ilúziou, že problémy vznikli až v deň, keď sa vrátil Fico, je politickou fikciou, nie popisom reality. Pracuje s účelovou amnéziou. Vymazáva obdobie, za ktoré progresívni politici nesú spoluzodpovednosť, aby mohli predstierať, že prichádzajú do „rozbitej krajiny“, ktorú nikdy nespravovali.

Je to prepisovanie vlastnej úlohy v kríze, nie poctivá politická sebareflexia. Je to rovnako pokrytecké, ako keby niekto podpálil dom a po troch rokoch sa vrátil s kropiacou hadicou ako samozvaný hasič.

Strašiak Ruska ako univerzálna odpoveď na všetko

Jednou z najvýraznejších línií letáka je strašenie Ruskom. PS ho používa ako univerzálne vysvetlenie všetkých problémov, hoci nemá nič spoločné ani s cenami, ani so stavom zdravotníctva, ani s domácou politikou. Ak nesúhlasíte s progresívnou agendou, leták vám okamžite podsúva, že ste vraj bližšie k Moskve ako k „Západu“.

Nie je to geopolitická debata, ale marketingový trik. PS cez Rusko netvrdí nič o smerovaní Slovenska, iba morálne triedi spoločnosť. Vytvára rámec, v ktorom je každý nesúhlas automaticky prejavom „sympatií k Východu“.

Leták pritom neponúka jediný konkrétny príklad, ako má súčasná vláda ťahať Slovensko do Ruska. Žiadne rozhodnutie, žiadny krok, len heslá a atmosféra strachu. A čím menej argumentov PS má, tým viac strašenia používa.

Ekonomický „plán“ ako prázdny obal

PS vo svojom odkaze voličom prezentuje „reštart ekonomiky“. No keď sa na ich TRESK pozriete bližšie, je to len zoznam pekných sloganov o inováciách, školstve a „nových odvetviach“. Chýba to podstatné: čísla, náklady, konkrétne kroky, termíny aj vysvetlenie, kto to zaplatí.

Ekonomický plán PS je rovnako prázdny ako samotná strana. Nehovorí, čo chce meniť v daniach, aké regulácie chce zrušiť ani ako chce znižovať deficit. Zato mlčí o tom, že práve jej europoslanci podporovali regulácie, ktoré dnes zdražujú energie, dopravu či bývanie. Ignoruje sa, že Green Deal a ETS2 zvýšia náklady domácnostiam a že EPBD4 môže ohroziť ľudí, ktorí nemajú peniaze na renovácie.

Ekonomická časť letáka preto nie je ponuka riešení, ale marketingová kulisa. Má vyzerať moderne, aj keď obsahuje minimum obsahu. Práve preto tak hlasno kričí.

PS ako strana robotníkov a seniorov?

Zadná strana letáku má zapôsobiť na ľudí, ktorí žijú z výplaty, seniorov či pracujúcich rodín. V komiksových bublinách rozprávajú o drahom živote, nízkych dôchodkoch a úteku mladých. Má to vytvoriť dojem, že rozumejú bežným problémom.

Lenže PS nikdy nebola stranou robotníkov ani dôchodcov. Vznikla ako mestský progresívny projekt a jej politika sa dlhodobo opiera o témy, ktoré sú pre väčšinu ľudí skôr luxusom než prioritou. Navyše to boli práve progresívni politici v Bruseli, ktorí podporili regulácie výrazne zvyšujúce ceny energií, bývania a dopravy.

Keď sa PS dnes hrá na sociálne cítiacu stranu, pôsobí to ako útek z vlastnej identity. Leták sa snaží tento rozpor prekryť marketingom, ale jeho obsah ho prezrádza. PS nehovorí jazykom ľudí, len sa tvári, že ich počúva.

PS zamlčuje svoju primárnu agendu

Nejde len o to, čo v letáku je, ale najmä o to, čo v ňom chýba. Ani slovo o LGBTI agende, ktorá PS dlhodobo definuje a tvorí jadro jej identity. Strana veľmi dobre vie, prečo ju v teréne skrýva. Takéto témy by odradili voličov, ktorých chce dnes osloviť: mestských kresťanov, časť KDH, nerozhodnutých rodičov či ľudí, ktorým prekáža ideologické zasahovanie do škôl.

V realite však PS presadzuje presne to, čo v letáku zamlčuje. Od kultúrnych konfliktov cez redefinície rodinných pojmov až po tlak na legislatívne zmeny podľa požiadaviek úzkej aktivistickej vrstvy. To, že tieto témy z pamfletu vypustili, je priznanie, že svoju vlastnú DNA považujú za riziko, keď idú medzi bežných ľudí.

Voličovi predkladajú upravený obraz strany, zbavený toho, čo je pre ňu typické. Skutočnosť uvidí až po voľbách, ale to už bude neskoro. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

PS spúšťa predvolebnú kampaň

Najdôležitejšia otázka, ktorá v letáku nezaznie, je jednoduchá: prečo vznikol práve teraz? PS veľmi dobre vie, že jeho podpora je mäkká a ľahko sa presúva medzi opozičnými stranami. Ak by nechali dva roky ticha, ich volič by mohol odísť ku KDH, SaS alebo Demokratom.

Preto rozbehli kampaň v momente, keď je do volieb ešte ďaleko. Leták má udržať voličov v trvalom pocite ohrozenia a presvedčiť ich, že „ide o všetko“ aj v čase, keď sa normálne kampaň nevedie. Je to marketingová taktika, nie reakcia na realitu.

Cieľ je jednoduchý: zaberať priestor skôr než konkurencia, aby ostatné opozičné strany pôsobili slabo a neviditeľne. PS chce vytvoriť dojem, že je jediným skutočným hlasom proti Ficovi – a robiť to kontinuálne až do roku 2027.

Skutočným cieľom PS nie Smer, ale konkurencia v opozícii

Leták PS sa navonok tvári, že je útokom na Smer, ale v skutočnosti mieri úplne inam. Volič Smeru ho neprečíta, prípadne sa nad ním zanadáva alebo sa len pobaví. A PS to veľmi dobre vie. Pamflet je určený úplne inému publiku: mestským kresťanom z KDH, liberálom zo SaS, antifico voličom Demokratov a OĽaNO či sklamaným podporovateľom Hlasu.

Nejde teda o boj so Smerom, ale o marketingový pokus ovládnuť opozíciu. PS sa týmto letákom snaží zabrať celé opozičné spektrum. Chce pôsobiť ako jediný „naozajstný“ hlas proti vláde a všetkých ostatných zatlačiť do úlohy štatistov. Stratégia je jasná: vyvolať pocit, že ak je človek proti Ficovi, automaticky patrí pod PS. A jeho spasiteľom má byť Šimečka.

Leták je tak prvým krokom k tomu, aby si PS privlastnilo opozíciu ešte pred tým, ako sa začne predvolebná kampaň. Nie je to vojna s Ficom. Je to boj o to, kto bude stáť na opačnej tribúne.

Manuál na manipuláciu namiesto politického programu

Leták PS nie je popisom reality, ale marketingovým projektom, ktorý má udržať voličov v trvalom napätí. Namiesto riešení ponúka atmosféru strachu a jednoduchý príbeh o tom, kto je vinník a kto spasiteľ. Rovnakou schémou ohlupujú propagandisti PS voličov od čias, keď sa im podarilo do Grasalkovičovho paláca nainštalovať Zuzanu Čaputovú. Predpokladajú, že tento detsky naivný model zafunguje opäť. A že ak budú neustále živiť dojem krajiny ohrozenej Ficom, ľudia nebudú rozmýšľať nad tým, kto bol pri moci v rokoch, keď sa problémy začali kopiť.

PS nevedie túto kampaň kvôli Slovensku, ale kvôli sebe. Chce si v predstihu obsadiť pozíciu lídra opozície a donútiť každého, kto nesúhlasí s Ficovou politikou, aby automaticky skončil pod jeho zástavou. Je to snaha preformátovať verejný priestor skôr, než sa o slovo prihlási zvyšok politického spektra.

Slovensko však nepotrebuje ďalší marketingový príbeh. Potrebuje politiku, ktorá stojí na reálnych riešeniach, nie na komiksových bublinách a emotívnych heslách. A práve to v letáku PS chýba najviac.