Zahraničné médiá obletela správa škandálnych rozmerov. Ruské aktíva, zmrazené v belgických bankách, by totiž EÚ najradšej poslala kyjevskému režimu bez ohľadu na námietky niektorých členských štátov, napríklad Slovenska a Maďarska.

Preto prišla na rad špekulatívna právna kľučka, ktorou môžu proukrajinské štáty obísť naše veto.

Veľká vianočná krádež?

Hovoríme o sume 140 miliárd eur, ktoré majú ísť Zelenského režimu vo forme pôžičky. Uložené sú v belgických bankách, čo spôsobuje tamojšej vláde poriadny bolehlav. V prípade odobratia týchto peňazí ich právoplatným vlastníkom by totiž došlo k porušeniu medzinárodnej legislatívy – bez servítok by sme mohli hovoriť o obyčajnej krádeži.

A belgický štát by sa mohol triasť z odvetných krokov Moskvy – vlastne všetky členské štáty EÚ, ktoré toto odsúhlasia, môžu potenciálne byť terčom recipročnej odvety. Napríklad im Moskva „znárodní” budovy alebo továrne. Iste, je to hraničný scenár, ale dokedy si asi Moskva nechá brnkať po nose?

Karty sú zamiešané

Takže bruselskí úradníci sa snažia o legislatívnu gymnastiku, aby nejakým spôsobom preskočili stanovené pravidlá. Európska rada bude vo veci sankcií zasadať 18. a 19. decembra. Obava vedenia je tá, že pokiaľ by obnovenie protiruských sankcií do budúcna vetovala niektorá z krajín (najpravdepodobnejšie práve SR alebo Maďarsko), potom by zmrazené aktíva museli byť vyplatené svojim majiteľom ihneď. Lenže ak už  budú na Ukrajine, potom čo?

Pretože sankcie sa obnovujú na polročnej báze (to by EÚ rada zmenila na frekvenciu raz za rok až raz za tri roky) pri jednomyseľnom súhlase premiérov členských štátov. Karty v rukách má teda Robert Fico aj Viktor Orbán.

Článok 122, či skôr Hlava XXII

Bystré hlavy eurosojuzu sa pokúšajú nájsť legislatívnu medzierku v európskom práve s vidinou úspechu. K článku 122 totiž deklarujú možnosť pridať klauzulu na ošetrenie systému hlasovania Európskej rady tak, aby v prípadoch nutnosti nemali jednotlivé krajiny možnosť vetovať rozhodnutie. Viete, čo to znamená – odobranie možnosti autonómne rozhodovať. Namiesto nás rozhodne tzv. kvalifikovaná väčšina.

Belgicko súhlasí s prevodom ruských aktív na Ukrajinu po splnení troch podmienok

Predmetný článok totiž hovorí o rozhodovaní „v duchu vzájomnej solidarity” v prospech štátu, ktorý má byť postihnutý akútnym problémom. Inými slovami ide o finančnú pomoc za výnimočných okolností (typu prírodných katastrof). Dodajme, že Ukrajina nie je postihnutá prírodnou katastrofou a nie je ani členský štát EÚ, a tak nemá nárok čerpať z výhod, aké členstvo poskytuje…

Napriek tomu sa zdá, že Európska komisia pod vedením Leyenovej si myslí opak. Alebo sú im predpisy, právo, ale aj zmysel pre realitu celkom ukradnuté.

Hlavne, aby donekonečna financovali nekonečnú vojnu, kde zomierajú iní za naše peniaze

A čo nám ponúkajú pohlavári ako alternatívu proti použitiu ruských aktív? Nuž iba to, že bremeno financovania vojny bude aj naďalej našich ramenách. Zrátajte si to s rastúcimi cenami energií, budúcim zdražovaním pohonných hmôt kvôli emisným povolenkám, či povinnému prechodu na energie zo Západu…

Životná úroveň a blaho občanov je v EÚ podľa všetkého už len sekundárny problém.

Prečítajte si tiež:

• Európska komisia tlačí na použitie ruských zmrazených aktív
• Švajčiarsko zahadzuje svoju neutralitu
• Najväčší korupčný škandál v EÚ v súčasnosti. Nad Leyenovou sa opäť zmráka, problémov je viac. Môžu spustiť reťazovú reakciu