Čo ukázal najnovší prieskum agentúry Focus? Situácia je zúfalá, nie však vážna

Bratislava 27. januára 2019 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Upozornenie: Pretože prieskumy agentúr sa pri posledných parlamentných voľbách od skutočných výsledkov značne líšili, k výsledkom aktuálnych prieskumov pristupujte s použitím kritického myslenia

Na vzorke vyše tisíc respondentov vykonala agentúra Focus v dňoch 16. – 23. januára prieskum volebných preferencií obyvateľstva. Čo ukázal? Voličské tábory sú dlhodobo stabilné a vyrovnané, teda situácia je aj naďalej patová

O výsledkoch tohto prieskumu sme písali TU. Ukázal, že do parlamentu by sa dostalo osem strán a deviatej by na prekročenie päťpercentnej hranice potrebnej pre vstup do Národnej rady chýbala iba jedna desatina percenta voličských hlasov.

Z porovnania s prieskumami, ktoré agentúra Focus robila v uplynulých mesiacoch a rokoch počas obdobia od parlamentných volieb 2016 vyplýva, že preferencie jednotlivých strán sú dlhodobo stabilné – s jedinou výraznejšou zmenou v marci 2018, keď ako výsledok akcie Kuciak spadla strana Smer-SD o vyše 5 percent.

Obľúbenosť ostatných strán väčšinou dlhodobo kolíše o nejaké to percento-dve, avšak viacmenej osciluje okolo nejakého stabilného priemeru. Poďme sa pozrieť na to, kam sa jednotlivé strany posunuli od volieb 2016 do marca 2018 a následne do súčasnosti.

Smer-SD dostal v roku 2016 vo voľbách 28,3 % voličských hlasov, v januári 2018 to bolo o 2,8 % menej: 25,5 %. Počas „majdanu“ (udalosti okolo vraždy Kuciaka) klesol skokom o ďalších 5,3 % na 20,2 % a odvtedy narástol o 2,3 % na 22,5 %. Celkový výsledok od volieb 2016: -5,8 %.

SaS dostala v roku 2016 vo voľbách 12,1 %, v januári 2018 to bolo o 1 % viac: 13,1 %. Počas majdanu narástla skokom o 0,9 % na 14 % a odvtedy klesla o 1,7 % na 12,3 %. Celkový výsledok od volieb 2016: +0,2 %.

OĽaNO dostalo v roku 2016 vo voľbách 11 %, v januári 2018 to bolo o 0,4 % viac: 11,4 %. Počas majdanu kleslo skokom o 1 % na 10,4 % a odvtedy kleslo o ďalšieho 0,4 % na 10 %. Celkový výsledok od volieb 2016: -1 %.

SNS dostala v roku 2016 vo voľbách 8,6 %, v januári 2018 to bolo presne rovnako. Počas majdanu narástla skokom o 1,4 % na 10 % a odvtedy klesla o 2 % na 8 %. Celkový výsledok od volieb 2016: -0,6 %.

ĽSNS dostala v roku 2016 vo voľbách 8 %, v januári 2018 to bolo o 0,1 % viac: 8,1 %. Počas majdanu narástla skokom o 2 % na 10,1 % a odvtedy klesla o 1,7 % na 8,4 %. Celkový výsledok od volieb 2016: +0,4 %.

Sme rodina dostala v roku 2016 vo voľbách 6,6 %, v januári 2018 to bolo o 2,4 % viac: 9 %. Počas majdanu narástla skokom o 1,4 % na 10,4 % a rovnako sa drží aj dnes: 10,4 %. Celkový výsledok od volieb 2016: +3,8 %.

Most-Híd dostal v roku 2016 vo voľbách 6,5 %, v januári 2018 to bolo o 0,8 % menej: 5,7 %. Počas majdanu klesol o ďalšieho 0,1 % na 5,6 % a odvtedy narástol o 0,2 % na 5,8 %. Celkový výsledok od volieb 2016: -0,7 %.

Sieť dostala v roku 2016 vo voľbách 5,6 % a potom sa rozpadla. Teda toto je v celkovej bilancii čistá strata -5,6 % hlasov dnešnej opozície.

KDH sa v roku 2016 do parlamentu nedostalo, v januári 2018 malo preferencie 7,4 %, počas majdanu kleslo o 0,4 % na 7 % a a rovnako sa drží aj dnes: 7 %. Teda toto je v celkovej bilancii čistý zisk +7 % hlasov pre dnešnú opozíciu.

PS v roku 2016 ešte neexistovalo, v januári 2018 malo preferencie 1,9 %, počas majdanu kleslo o 0,5 % na 1,4 % a odvtedy narástlo 3,5 % na 4,9 %. Keby prekročili hranicu 5 %, bol by to v celkovej bilancii čistý zisk +5 % hlasov pre dnešnú opozíciu.

Teda vidíme, že za celé tie tri roky od volieb 2016 okrem Smeru a Sme rodina sa preferencie jednotlivých parlamentných strán prakticky nezmenili, kolíšu v rámci štatistickej odchýlky.

Keď sa to však celkovo zráta, dnešná koalícia oproti volebnému roku 2016 stratila 7,1 % voličov a zo 43,4 % klesla na 36,3 %. Naopak, strany dnešnej tzv. demokratickej opozície (SaS, OĽaNO, Sme rodina, KDH, PS) „narástli“ o 4,4 % (najmä vďaka 3,8-percentnému nárastu hnutia Sme rodina a návratu KDH) z 35,3 % na 39,7 % a ak by sa do parlamentu dostalo aj PS, tak by to bol nárast cez 9,4 %, čo by dalo spolu viac ako 44,7 % všetkých hlasov, a to by už určite stačilo na zostavenie pravicovej vlády.

Keby sa volilo dnes a preferencie by boli také, ako uvádza agntúra Focus, pri súčasnom vzájomnom politickom vymedzení jednotlivých strán zrejme by sa nepodarilo zostaviť vládu. Všetko by však záviselo na tom, či sa do parlamentu dostane strana Progresívne Slovensko a či sa tieto strany dokážu medzi sebou dohodnúť, najmä so stranou Sme rodina. Ak áno, v takom prípade by opozičné strany dokázali vládu zostaviť.

Situácia sa však za ten rok do volieb ešte bude meniť. Hlasy budú odčerpávať či pridávať aj menšie strany. Rátať treba so stranami Spolu-OD a SMK-MKP, ktoré majú každá okolo 3,5 percenta, a ktoré si tiež robia nádeje, že by sa mohli dostať do parlamentu. Strana zelených a komunisti majú po 1,5 percenta, sú tu nové kresťanské strany, založenie vlastnej strany naznačuje prezident Andrej Kiska i poslanec Peter Marček…

Mimochodom, v prieskumoch Focusu vôbec nefiguruje strana Národná koalícia, ktorá si trúfala na zisk niekoľkých percent (že by ju anketári nepoznali a mysleli si, že ľudia pri odpovediach tým mysleli nejakú koalíciu so stranami SNS či ĽSNS?)

Ivan Lehotský