Uvedení zástupcovia SMERu sa cez týždeň zúčastnili spomienkovej konferencie v ruskom Volgograde (kedysi Stalingrad). Práve tam sa počas Druhej svetovej vojny odohrala jedna z najhroznejších kapitol moderných ruských dejín. Dvojica vládnych poslancov si na mieste bola spolu s ďalšími zástupcami iných krajín (napr. Kuba, Mongolsko, Čína, Srbsko, Kazachstan atď.) uctiť pamiatku padlých hrdinov. Naše liberálne médiá im to však nedokážu odpustiť, a tak spustili intenzívnu verbálnu paľbu…

Vadí im hneď niekoľko vecí: Po prvé, samotný fakt oficiálnej návštevy Ruskej federácie je v liberálnych kruhov no-go. To je jedno, že tam idete za správnym účelom v spravodlivej veci, okamžite ste sa v očiach našich kolegov z červenej tlače odpísali. A s tým aj u ich čitateľov. A tých je stále dosť na to, aby sa trieštila verejná mienka.

Po ďalšie, významného historicko-politického fóra sa osobne zúčastnil aj Vladimír Putin. To už ľudia, akí sedia v radoch mimovládky Mier Ukrajine, musia mať dupkom všetky vlasy. Veď sa aj ostro vyhranili s tým, že sa „…obvinený podpredseda parlamentu Tibor Gašpar promenáduje v Rusku — krajine, ktorá vojensky napadla svojho suseda, zabíja civilistov a rozkladá demokratické režimy zvnútra. Dáva rozhovor ruskej štátnej televízii ako poslušný nástroj propagandy.” Ale asi sa s vyjadrením príliš ponáhľali, lebo k ilustračnému obrázku zbrklo napísali, že Gašpar je „kolabornat” namiesto kolaborant…

Ďalej zasa píšu mylné tvrdenie: „To, čo robí Tibor Gašpar je hanebné legitimizovanie režimu, ktorý ohrozuje mier v Európe.” Po prvé, legitimizovanie režimu vyzerá tak, že budete všade, kam chodíte, vyjadrovať svoj osobný súhlas s konaním toho-ktorého režimu, vrátane jeho prešľapov. Lenže poslanci SMERu od začiatku ruskej operácie na Donbase tvrdia – v súlade so západnými partnermi – že útok na Ukrajinu bol v rozpore s medzinárodným právom!

Takže aká legitimizácia?

Našich kolegov z Denníka N potom vytáča, že Gašpar sa u nás nepochválil obsahom svojho volgogradského prejavu (je zverejnený v ruskom jazyku na stránkach Štátnej dumy). To je tretí moment, kvôli ktorému si naňho „posvietili”: Že komunikoval v ruskom jazyku (za čo zožal potlesk).

A to je neprípustné, veď svetovým jazykom sa stala angličtina, no uznajte, taká drzosť!

Našich červených globalistov bezpochyby dráždi už samotný názov podujatia: Veľké dedičstvo, spoločná budúcnosť. Vzhľadom na to, že slovenská delegácia zastupovala euroatlantický blok ako jediná, musia neprajníkom nielen že vlasy vstávať, ale sa aj všetky chlpy ježiť – veď podľa názvu konferencie to vyzerá, že sa chceme do budúcna orientovať práve týmto smerom…

Viete si predstaviť to zdesenie?

A to len preto, že nechápu, že v nastupujúcom multipolárnom svetovom poriadku (alebo si jeho vzostup ešte ani nevšimli?) môžu dobré vzťahy udržiavať s Ruskom aj západné štáty. Hovorí sa tomu suverénna medzinárodná politika.

Zato, že Macron a Scholz by s Ruskom najradšej navždy odrezali pupočnú šnúru, si môžu len oni sami. Nás spája s východnou veľmocou ako história, tak kultúra, či spoločné lingvistické základy.

Inými slovami: všetci sme Slovania.

Sám Gašpar pritom vo Volgograde strávil na štúdiách niekoľko rokov; dokonca tu stretol svoju budúcu manželku. To sú tiež väzby, ktoré nemožno spretŕhať (A koľko podobných osudov by sme ešte našli!). Ani snahou o prepisovanie histórie, na ktorú v niekoľkominútovom prejave okrem iného upozornil. Pretože bez vojakov Červenej armády – bez ich slávnej a veľkolepej, hoc nesmierne tragickej obete – by sme tu dnes neboli ani my.

Nesmieme preto zabúdať – a nech to nie je len fráza – že Tretia ríša votkala do hláv svojich občanov, že árijská rasa je nadradená, a počty Slovanov musia byť drasticky znižované. Na to zvyknú niektorí súčasní „odborníci na všetko” ako kontrafakt tvrdiť, že červenoarmejci nás neoslobodili, pretože tu vraj hneď prevzali opraty moci. Ale to už je tak pritiahnuté za vlasy, že si hádam nevyžaduje osobitý komentár…

Niektorí novinári s nepriateľskými postojmi k slovenskej vláde už hovoria o tom, ako Gašpar šíri „kremeľské mýty” či „bozká Putinov prsteň”. Takto prízemne sa, prirodzene, vyjadrujú ľudia, ktorí sami nikdy nenavštívili vyššie poschodia moci a nemajú predstavu o nadväzovaní, udržiavaní a celkovom význame diplomatických vzťahov.

Ale tak to u nás chodí…

Takže si môžete už teraz predstaviť, akú „búrku v šerblíku” rozpútajú naše médiá, mimovládky, a opozičníci budúci týždeň, po premiérovej návšteve Moskvy v rámci osláv 80. výročia porážky fašizmu…

Veď už sa nám stihla povyhrážať aj Kaja Kallasová za EÚ, že budú pozorne sledovať, kto tam z členských štátov pôjde. A Ukrajina dokonca hrozí, že nemôže „zaručiť bezpečnosť” návštevníkom podujatia…

Ja teda nie som právny expert, ale neznie vám to trochu ako vyhrážanie sa medzinárodným terorizmom?

Prečítajte si tiež:

• Tibor Gašpar o účasti na spomienkovej konferencii vo Volgograde