Výrazné zmeny počas prerokúvania zákona v parlamente podľa prezidenta odstránili riziko, že norma nebude v súlade s právom Európskej únie, za čo by Slovensku hrozili sankcie. TASR o tom informoval odbor komunikácie KP SR.

Pellegrini si uvedomuje, že jeho rozhodnutie vyvolá v časti spoločnosti zrejme výrazné emócie. „Po dôkladnom preštudovaní však nevidím žiaden dôvod nazývať zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov,“ uviedol. Pripomenul, že v aktuálnom texte zákona sa žiadne mimovládne organizácie nenazývajú zahraničnými agentmi a nie je ich ani možné zrušiť len preto, že si nesplnili nejakú administratívnu povinnosť.

Verejnosť má podľa jeho slov právo vedieť viac o tom, ako sú neziskové organizácie financované, obzvlášť, keď samy mohutne žiadajú väčšiu transparentnosť politikov, politických strán či štátnych inštitúcií nakladajúcich s našimi spoločnými zdrojmi. V súvislosti s povinnosťou zverejňovať darcov, ktorí im venovali viac ako 5000 eur ročne, zastáva názor, že táto suma dostatočne chráni súkromie mnohých malých darcov prispievajúcich neziskovým organizáciám príspevkami v rádoch desiatok či stoviek eur. „Mám naozaj pochybnosti, koľko ľudí na Slovensku dnes môže poslať občianskemu združeniu, ktoré chce v dobrom úmysle finančne podporiť, viac ako 5000 eur ročne,“ skonštatoval.

Námietky čo sa týka vyššej administratívnej záťaže mimovládnych organizácií komentoval slovami, že tieto nové povinnosti považuje za primeranú daň k vyššej transparentnosti celého neziskového sektora, čo môže prispieť k zvýšenej dôveryhodnosti verejnosti. „Rešpektujem právo každého na jeho vlastný názor i právo na ďalšie preskúmanie tohto zákona inými prostriedkami. Rovnako však očakávam rešpekt k suverénnemu rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v zmysle jeho ústavných právomocí,“ dodal prezident.

Poslanci Národnej rady SR novelu schválili 16. apríla. Prináša viaceré zmeny. Pre organizácie zavedie napríklad povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.

Neziskové organizácie, nadácie či združenia s ročným príjmom nad 35.000 eur budú po novom povinné vypracúvať výkaz o transparentnosti. Obsahom výkazu budú aj informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie za rok viac ako 5000 eur. Rovnako sa v ňom budú zverejňovať aj identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie.

Výkaz budú organizácie zverejňovať do verejnej časti registra účtovných závierok. Vzor výkazu ustanoví ministerstvo financií opatrením. Pri porušení povinnosti bude platiť viacstupňový sankčný mechanizmus.

Mimovládne neziskové organizácie, ktorým bol poskytnutý jednorazový príspevok z verejných zdrojov v sume najmenej 3330 eur alebo v rámci jedného roka dostali verejné zdroje v úhrnnej zmluve najmenej 10.000 eur, sa po novom stanú povinnými osobami. Budú teda povinné podľa infozákona sprístupňovať informácie, a to iba o hospodárení s danými prostriedkami.

Novela nadobudne účinnosť v júni.

Dobrovodský sa pre novelu zákona o neziskovkách obráti na Ústavný súd

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa pre novelu zákona o neziskových organizáciách obráti na Ústavný súd SR. Avizoval to na sociálnej sieti. V zákone podľa neho stále zostali ustanovenia, ktoré nespĺňajú ústavný test proporcionality. Problematicky vníma najmä podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií.

„Oceňujem, že Národná rada SR odstránila počas rokovania viaceré ustanovenia, ktoré som považoval za nesúladné s Ústavou SR a ktoré zasahovali do ľudských práv a slobôd. Parlamentu som zaslal k tejto otázke tri listy. Stále však v zákone zostali ustanovenia, ktoré nespĺňajú ústavný test proporcionality. Preto považujem za dôležité, aby tieto ustanovenia posúdil ÚS SR,“ uviedol Dobrovodský.

Podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií nepovažuje za súladný s koncepciou práva na informácie. Podotkol, že podporuje a ani nespochybňuje záujem verejnosti na poznaní informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami. Domnieva sa však podľa svojich slov, že zmena nespĺňa test proporcionality, a to z viacerých dôvodov.

Ako priblížil, ústava nedáva parlamentu právny základ na to, aby subjekt súkromného práva (napríklad mimovládna nezisková organizácia), mal totožnú povinnosť ako orgán verejnej moci. „Zavádzanie prvkov správneho konania, ako aj viazanie subjektu súkromného práva názorom orgánu verejnej moci, možno v podmienkach právneho štátu hodnotiť ako zásah do privátnej autonómie,“ doplnil.

Poznamenal, že zákon o slobode informácií už v súčasnosti umožňuje dostať informácie o poskytnutých dotáciách pre neziskové organizácie.

Myslí si, že doterajší mechanizmus zákona o slobode informácií postačuje, aby bolo naplnené právo verejnosti na informácie s ohľadom na test proporcionality a potrebu nižšej miery záťaže sektora subjektov súkromného práva. Je preto toho názoru, že zavádzanie ďalších povinností podľa zákona o slobode informácií pre neziskové organizácie nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

Platforma pre demokraciu apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby novelu zákona o neziskových organizáciách napadli na Ústavnom súde (ÚS) SR. TASR o tom informovali predstavitelia platformy. Vyjadrili sklamanie, že prezident SR Peter Pellegrini novelu v stredu podpísal.

„Sme sklamaní postojom prezidenta, na ktorého sa obrátilo množstvo pomáhajúcich – sociálnych, charitatívnych, zdravotníckych i vzdelávacích platforiem a organizácií, ako aj predstavitelia samospráv a verejnej správy, s konkrétnymi príkladmi, kde ich dnes podpísaný zákon šikanuje a ohrozuje,“ uviedol programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Skonštatoval, že v konečnom dôsledku budú negatívne následky znášať občania, ktorí využívajú služby mimovládnych neziskových organizácií.

Ako dodal, Platforma pre demokraciu je aj naďalej presvedčená, že predmetná právna norma je protiústavná a v rozpore s právom Európskej únie.