Na brífingu na pôde Úradu vlády to vrelo. Žurnalisti starého strihu (a dvojakého metra) sa snažili ministra obrany dostať do úzkych otázkami zameranými na politiku na všetky štyri svetové strany, či konflikt na Ukrajine: „Poučte ma,” uzemnil novinárku, ktorá sa pýtala na „normálnosť” cestovania, resp. letu premiéra do Moskvy (keďže Rusko vedie vojnu na Donbase).

Viete, keď položíte otázku, či je niečo normálne, automaticky v nej podsúvate odpoveď, že nie je. Kaliňák preto vecne, ako právnik, vysvetlil dotyčnej, že kladie tzv. kapcióznu otázku; v žurnalistike sa pre ňu ujalo spojenie sugestívna otázka. Na tento „žáner” sú naše liberálne úderky akoby priam trénované – z hľadiska teórie masmediálnej komunikácie však ide o začiatočnícku chybu (alebo v horšom prípade jasný zámer vyvinúť tlak na respondenta).

Ani meno druhej novinárky, ktorá sa do verbálnej prestrelky obula, aby sa zastala kolegyne, sa mi nepodarilo zachytiť. Tá hneď operovala iným pseudoargumentom, že či je cesta do Moskvy v poriadku z hľadiska našej zahraničnej politiky.

Či je „v poriadku”? To akoby sa tiež pýtala na normálnosť, len inými slovami. Kaliňák sa nedal vyviesť z miery ani tentoraz, a vysvetlil, že premiér sa zúčastnil všetkých, aj západných spomienkových podujatí na počesť padlých osloboditeľov za 2. svetovej vojny. Prečo teda ideme robiť rozdiely – sú azda duše mladých padlých červenoarmejcov vinné z toho, čo sa deje v politike dnes?

A znovu by sme ďalej mohli postupovať tak, ako už mnohokrát predtým: Rozobrať príčiny aktuálneho stavu na Donbase, a poukázať na to, že absolutistická mediálna démonizácia Putina ako šialeného strojcu vojny s imperialistickými chuťami nie je podaním pravdivého obrazu vecí.

Niektorí však majú svoje vlastné pravdy, bez ohľadu na realitu – uvidíte ich vo štvrtok na slovenských námestiach…

Novinárky sa ani potom nedali, a „brechali” ďalej (prosím bez urážky, veď novinár je tzv. strážny pes demokracie; má to v popise činnosti). Vraj v Rusku na 80. výročí Dňa víťazstva budú zastúpené štáty, v ktorých vládnu nedemokratické režimy. Hej, lebo u nás bolo vypínanie nepohodlných médií vládnou mocou veľmi demokratické, priam učebnicovo! A čo takto Ukrajina, kde je Zelenskyj nelegitímnym prezidentom?

Ale na vine všetkého je v konečnom dôsledku tradičné „lebofico” – či už sa premiér stretne s americkým alebo ruským alebo vietnamským vrcholným predstaviteľom, vždy bude za zlého.

Istá redaktorka sa potom ešte snažila vložiť do kontextu dovoz plynu, ktorý nám v minulosti (2009) podľa nej vyplo Rusko – čítate správne, RUSKO!

„Rusko nám nevyplo plyn, pani redaktorka,” opravil dotyčnú Kaliňák. „Toto je presne váš prístup k hoaxom. Vy ich vlastne vytvárate!”

„Ukrajina vypla plyn Slovensku a potom začala čerpať náš plyn,” dodal minister. „Pretože ona za svoj nezaplatila a Rusi vypli plyn jej. A potom sa rozhodla čerpať náš plyn a my sme museli odstaviť Volkswagen.”

Tomu sa hovorí „utrieť s niekým podlahu”…

Redaktorky nachytali seba samé aj v otázke spájania či nespájania špeciálnej vojenskej operácie s 2. svetovou vojnou. Pretože podľa nich je tam zjavné prepojenie, a teda – ako sa už ozvali aj opozičníci – ísť na oslavy oslobodenia znamená súčasne legitimizovať vojnu na Ukrajine.

Lenže pozor! Kaliňák pripomína, že ak chceme vychádzať z takýchto prepojení, potom treba pripomenúť, že Leonid Brežnev – teda sovietsky líder, ktorý k nám poslal tanky v roku 1968 – bol ukrajinského pôvodu. Takže s logikou médií a opozičných politikov či mimovládok by sme mali odmietať aj akýkoľvek kontakt na Ukrajinu, keď nás do sovietskej okupácie vrhol jej občan!

(Poznámka na okraj: Samozrejme, je to zložitejšie, pretože Brežnev sa narodil na území Ukrajiny, bol Soviet, no v memoároch uvádza, že sa cíti ruskej národnosti… Lenže práve aj táto skutočnosť vypovedá o neuveriteľne komplexných vzťahoch v rámci minulosti ZSSR, a práve preto Západ ani nikdy plne nebude môcť pochopiť udalostiam, ktoré predchádzali majdanu, a ktoré prišli po ňom. To je však predmet na samostatnú diskusiu.)

Kaliňák teda upozornil, že o prítomnosti sovietskych vojsk u nás rozhodol Ukrajinec, a príslušníci ozbrojených jednotiek boli tiež väčšinou Ukrajinci. Bolo by však komické spájať vtedajšiu situáciu s dnešnou, doba sa predsa pohla a medzinárodné vzťahy sú celkom iné. Nebudeme haniť Ukrajincov za to, že nás „spoluokupovali”. Zato rusofóbia na Slovensku nemá hraníc, a kde dochádzajú argumenty, tam si pomáha dvojakým metrom – alebo fantáziou…

Už len zhrniem, že takto jednoducho, ako sme to opísali – behom nejakých dvanástich minút – Kaliňák takpovediac „zničil kariéru” hneď niekoľkým dravým aktivistkám z radov liberálnej tlače…

Prečítajte si tiež

• Kaliňák vyškolil Remišovú aj novinárku: „Ale počkajte, Matovič je exot, to sa nepočíta”
• „Urobte si poriadok u seba doma!“ Kaliňák odrovnal sorošovskú novinárku
• Smer priniesol šokujúce dôkazy, ako mainstreamoví novinári napomáhali podozrivým zo zločinov
• Robert Kaliňák vyškolil novinárov