Berliner Zeitung: „Nový komisár Merz, preukážte odvahu, a 9. mája odleťte za Putinom do Moskvy!“

Spolková republika Nemecko sa v súčasnosti nachádza v politickej kríze, aká tam v 21. storočí a v podstate od druhej svetovej vojny ešte nebola. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz získal potrebný počet hlasov až v druhom kole volieb – čo sa v podstate nikdy nestalo.

Nastala situácia, akú Nemecko ešte nezažilo. Po platných voľbách a úspešných koaličných rokovaniach nebol nominovaný kancelár zvolený v prvom kole volieb do Spolkového snemu. (Hlas mu pravdepodobne nedali ani niektorí jeho „vlastní“)

Diplomatické prekvapenie

Nemecko si však nemôže dovoliť – najmä vzhľadom na súčasný nestabilný geopolitický vývoj – zostať bez vedenia a bez jasnej vízie, a to si pravdepodobne poslanci uvedomili, poznamenal autor textu Nicolas Butylin.

Napätú situáciu v krajine zhrnul nasledovne: „Od pokusov o zavedenie nového spoločenského poriadku na Západe, cez krízy a konflikty na Blízkom východe a v južnej Ázii, až po vojnu na Ukrajine… V uplynulých troch rokoch politika Berlína nepôsobila práve najlepším dojmom….“

Má pravdu. Postavenie Nemecka vo svete klesá a čo sa týka svetovej politiky, z jeho iniciatívy v poslednom čase nevznikli žiadne „pozitívne prekvapenia“. Merz by si preto mal zaistiť aspoň svoje prvé „veľké diplomatické prekvapenie“.

„Nový kancelár by mal 9. mája, v „Deň víťazstva“, odcestovať do Moskvy,“ vyjadril sa Butylin.

Zdôvodnil, že odcestovať by mal nie preto,  aby sa zúčastnil na prehliadkach Vladimíra Putina, ale preto,  aby Rusku odovzdal jasné slová – a zároveň nechal otvorené dvere (nielen na mierové rokovania), ktoré Západ už dávno chcel zabuchnúť.

Butylin načrtol päť dôvodov, prečo by mal Merz v piatok odletieť do ruského hlavného mesta.

Prejavil by rešpekt – bez falošnej úcty

V prvom bode navrhuje, že by mal Merz svojou návštevou prejaviť Rusom rešpekt. Nemusí to byť nutne návšteva nablýskanej vojenskej prehliadky na Červenom námestí. Nemusí ani sedieť na lukratívnom mieste na tribúne, nemusí sa usadiť vedľa Si Ťin-pchinga, Alexandra Lukašenka alebo severokórejského vodcu Kim Čong-una.

„Ale čo tak tichá, neočakávaná návšteva hrobu neznámeho vojaka? Alebo položenie kvetov na pamätník Ješiho v Chimki, ktorý sa nachádza pred bránami Moskvy…. ? Čo tak zavítať na miesta, ktoré pripomínajú obete vojny…,“ navrhuje.

Merz by tým podľa Butylina prejavil úctu a sústrasť, bez toho, aby nejakým spôsobom legitimizoval Putinovu politiku.

Viac Adenauera, Brandta a Kohla

„Veľkí nemeckí kancelári nikdy neboli zbabelcami,“ píše Butylin.

Pripomenul niekoľko z nich: Konrad Adenauer bol jedným z prvých, kto sa odvážil vstúpiť do Sovietskeho zväzu, Willy Brandt pokľakol vo Varšave, Helmut Kohl tlačil na Gorbačova, aby dosiahol zjednotenie…

Píše, že v dnešných dňoch sa nemecká diplomacia obmedzuje skôr na morálne poučovanie alebo nudné a nikdy nekončiace tlačové správy.

„Nový kancelár by mal Putinovi priamo čeliť. Nemal by však pôsobiť neisto, s prosbou na perách… Ale ako silný vyjednávač. Kto chce mier, musí rokovať – a to s oboma stranami,“ uviedol Butylin.

Chrániť nemecké hospodárske záujmy

Napriek sankciám, ktoré na Rusko uvalila Európska únia a napriek pretrvávajúcej vojne na Ukrajine, sa Rusom naďalej darí udržať si svoje podniky. Aj keď ide o geograficky najväčšiu krajinu sveta, v Rusku pôsobí ešte asi 2000 až 2500 nemeckých firiem. Názor na to, či je to veľa alebo málo, si urobte sami.

„Ak by navyše niekedy došlo k opätovnému zbližovaniu s Rusmi, Nemecko nesmie zostať úplne vyprahnuté,“ píše Butylin. Veľké kórejské, americké alebo talianske spoločnosti už skúmajú svoje možnosti, aby zaplnili vzniknutú dieru na trhu.

Novému kancelárovi odporúča, že by mal rovnako proaktívne hľadať kontakt s nemeckými firmami v Moskve, Petrohrade a v ďalších ruských mestách.

Jedno je totiž podľa Butylina isté: „Podnikatelia môžu nemeckého kancelára informovať o otázkach týkajúcich sa Ruska v oveľa širšom kontexte ako len o poslednom balíku sankcií z Európy….“

Odkázať: „Nemecko je späť na svetovej scéne“

Ešte v ten večer (9. mája), keď sa nový kancelár Merz bude z Moskvy vracať do Berlína,  všetky telefónne linky do Washingtonu, Paríža a Londýna „budú horieť“, myslí si Butylin.

Nemecko by sa totiž zrazu opäť stalo geopoliticky relevantným aktérom, ktorý prejavuje iniciatívu a nie tým, kto vždy čaká na Brusel alebo USA.

Merzove posolstvo by preto malo byť jasné: „Nemecko má opäť silné politické vedenie! Spojenci sa môžu spoľahnúť na Berlín! Sme späť v hre!“

A Butylin spomenul aj ďalší bod do plusu: „Predovšetkým strana CDU, ktorej je Merz lídrom, by mohla cestu do Moskvy využiť aj v domácej politike – mohla by získať náskok pred svojím súčasným najväčším konkurentom (AfD)“.

Posledná šanca na mier?

Merz by mal lídrovi Kremľa dať jasne najavo: „Berieme na vedomie Vaše mierové snahy. Európa je však teraz odhodlaná presadiť trvalé prímerie.“

Butylin si myslí, že Merz by mal Moskvu vyzvať, aby predĺžila plánované májové prímerie z troch na 30 dní.

„Okno pre rokovania sa čoskoro zatvorí. Dohodnime sa,“ mal by Merz povedať Putinovi.

„Ak vedenie Kremľa nebude spolupracovať, Merz môže pokojne pohroziť všetkými prostriedkami – od sprísnenia sankcií až po úplné zastavenie obchodu,“ vyjadril sa Butylin.

„Moskva by mala vedieť, že zbytočné naťahovanie konfliktu izoluje Rusko a dostane ho do pozície, v akej bola kedysi NDR (Nemecká demokratická republika alebo tzv. Východné Nemecko, štát sformovaný v roku 1949),“ vyjadril sa autor textu.

Podľa Butylina by toto osobné varovanie mohlo vyvolať reakciu aj u Putina. „Friedrich Merz už len musí nabrať odvahu,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Premiér sa v Moskve okrem Putina stretne aj s čínskym a brazílskym prezidentom
• EÚ to „myslí vážne“. Stanovila termín ukončenia dovozu energetických zdrojov z Ruska