Iniciatíva Otvorená kultúra! (OK)

Iniciatíva Otvorená kultúra! (OK), ako platforma kultúrnych politických mimovládok, vznikla vo februári 2024 ako reakcia na kroky Ministerstva kultúry SR pod vedením ministerky Martiny Šimkovičovej. Iniciačným aktom platformy, ešte pred jej samotným vznikom sa stala Otvorená výzva na odstúpenie ministerky Martiny Šimkovičovej z 18. januára 2024, ktorej predchádzalo verejné vyhlásenie ministerky „LGBTI+ mimovládky už od ministerstva kultúry nedostanú ani cent.”

Dotknuté progresívne mimovládky sa spojili a po trestnom oznámení Ministerstva kultúry v súvislosti s otvorenou výzvou a množstvom falošných podpisov, zverejnili aktivisti OK 4.2.2024 Memorandum, v ktorom sa okrem iného ohradili voči legitimizácii „alternatívnych“ médií, nakoľko ide podľa nich o média nerešpektujúce zásady novinárskej etiky a štandardy overovania informácií. Dokonca to vnímali ako priamy útok na hodnoty demokracie a na schopnosť kriticky myslieť.

Je to pochopiteľné, lebo pre týchto aktivistov znamená kriticky myslieť, keď konzumujete to, čo Vám naservírujú šéfredaktori, redaktori a komentátori červených denníčkov: SME, Dennik N, či Aktualít. O tom ako ich zamestnanci rešpektujú pri tvorbe svojich novinárskych výstupov zásady novinárskej etiky by sa tiež dali viesť rozsiahle polemiky. O dvojitom metri, zverejňovaní poloprávd, selektívnom výbere informácií, ich „predžutí“ pre konzumenta, sa v slobodných médiách diskutuje stále.

Hlavnými cieľmi iniciatívy OK sú:

Ochrana slobody prejavu a nezávislosti kultúry: Iniciatíva sa stavia proti politickým zásahom do kultúrnych inštitúcií, cenzúre a ideologickému ovládaniu kultúrneho sektora.

Tu sa naplno prejavuje politické zafarbenie a ideologické nastavenie OK a dvojitý meter. Týmto aktivistom nijako nevadilo, keď Naď jednoducho nepohodlné názory vypol. Vtedy sa proti cenzúre, či za ochranu slobody prejavu nijako neangažovali. Naopak, angažujú sa dnes, keď im na slobodu prejavu nikto nesiaha.

Sieťovanie kultúrnej obce: Prepája zástupcov štátnych a samosprávnych inštitúcií, ako aj „nezávislých“ kultúrnych pracovníkov z rôznych oblastí kultúry a kreatívnych odvetví.

Sieťovanie politickým mimovládkam ide skutočne dobre. Za 30 rokov prerastania slovenskou spoločnosťou vytvorili systém efektívnej „občianskej“ mobilizácie voči nepohodlnej vláde, politickým oponentom. Tak ako sa vedia zorganizovať na protesty voči zmenám v kultúre, rovnako efektívni sú pri zvolávaní protestov proti súčasnej vláde aj v iných oblastiach verejného života: právo, ekológia, vojna na Ukrajine…

Verejné protesty a performancie: Organizuje podujatia ako 24-hodinová performancia „Pozor, padá kultúra!“ pred Ministerstvom kultúry SR, protestné zhromaždenia pred budovou SND a ďalšie akcie na upozornenie na problémy v kultúrnom sektore.

„Problémy“ v kultúrnom sektore vnikli v okamihu, keď sa vládna koalícia rozhodla nominovať duo Šimkovičová, Machala na ministerstvo. To skôr svedčí, že problém majú tí, čo dovtedy kultúru na Slovensku ovládali a vytvorili z fondov na podporu umenia dojné kravy na svoju činnosť. Kde je napísané, že sa všetci daňoví poplatníci majú skladať napr. na LGBTi aktivity?

Legislatívne iniciatívy: Podáva podnety na Generálnu prokuratúru a pripomienky k navrhovaným legislatívnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť kultúrnych inštitúcií.

Boja sa stratiť monopol pri rozdeľovaní peňazí z fondov na podporu kultúry, ktorý doteraz mali, keď tí, čo pôsobili ako hodnotitelia projektov boli napojení na tých, čo dotácie z verejných zdrojov obdržali. Tak ako tomu bolo napr. pri Iniciatíve Stojíme pri kultúre (2022), či dlhodobom úspešnom získavaní prostriedkov z FPU ideologickými projektami ako napr. Kultúrnym centra stanica Žilina-Zárečie a organizáciou Truc sphérique.

Finančná podpora a zbierky: Prostredníctvom kampaní, ako je tá na platforme Donio, získava prostriedky na právnu podporu kultúrnych pracovníkov, organizáciu podujatí a zvýšenie povedomia o svojich aktivitách.

Donio je členom Platformy pre demokraciu, ktorej ďalší členovia sú štedro dotovaní z verejných zdrojov, zahraničných subjektov, ale aj bohatej korporátnej sféry. Takže sa dá predpokladať, že Iniciatíva má dostatok prostriedkov na vedenie dlhodobého boja s ministerstvom.

Aktivisti OK bojujú za to, aby ostala zachovaná dominancia jedného ideového prúdu v kultúre a v podstate pokračovalo bezbrehé vyciciavanie verejných zdrojov na podporu progresívnej kultúry. O tom ako veci fungovali vypovedajú svedectvá poverených riaditeľov o bačovaní ich predchodcami s občanmi zverenými zdrojmi v kultúrnych inštitúciách: Bibiana, SNG, SND,  SNM, SLC.

Kultúrna obec z prostredia vládnej koalície už roky upozorňuje na to, že grantové schémy (napr. FPU) bývali výrazne ovplyvňované úzkymi odbornými komunitami s jasne liberálnym alebo progresívnym profilom, niektoré mimovládne organizácie opakovane získavali verejné financie, čo nie je znakom  transparentnosti ich prideľovania, najmä ak boli ich zástupcovia prepojení na politické strany alebo médiá. Konzervatívne, kresťanské či národne orientované projekty sú na okraji záujmu a že ich umelecký alebo spoločenský prínos sa neberie vážne.

Tak ako sa dá selektívnym prideľovaním finančných prostriedkov, grantov a dotácií usmerniť technologický rozvoj (dotácie do zelenej ekonomiky), dá sa určiť, čomu sa bude a čomu naopak nie venovať vedecký výskum (podpora skúmania rodových identít, klimatickej krízy spôsobenej ľudskou činnosťou), rovnako sa dajú dotáciami „usmerniť“ trendy v kultúre.

Snahou súčasnej vlády je, aby  granty, festivaly, výstavy aj diskusie nepodporovali najmä liberálne témy: LGBT+, klimatickú krízu, migráciu, menšiny, kritiku nacionalizmu a cirkvi atď, aby sa z verejných zdrojov podporili rôzne smery. Prioritne tie, ktoré pozdvihujú naše národné povedomie. Tie, ktoré nás robia vo svete jedinečnými.

Bilancia činnosti iniciatívy Otvorená kultúra (OK) za obdobie január 2024 – február 2025

Počas štrnástich mesiacov svojej existencie sa iniciatíva konštituovala, vytvorila pracovné skupiny, rozšírila členskú základňu a zrealizovala množstvo verejných aj odborných aktivít.

Iniciatíva vydala 11 verejných vyjadrení, z toho 8 samostatne a 3 v spolupráci s inými organizáciami. Témy sa týkali rušenia a oslabenia kultúrnych inštitúcií ako Literárne informačné centrum, Slovenské centrum dizajnu, Slovenská technická knižnica, Fond na podporu umenia, ako aj netransparentného financovania subjektov ako Matica slovenská.

Aj tu je vidieť dvojitý meter. Za predošlých 3 vlád sa mimovládkam združeným dnes pod platformou OK darilo, kým Matica Slovenská balancovala na hrane vlastného prežitia. Vtedajšia ministerka kultúry Natália Milanová, ktorá žiaden odpor „kultúrnej obce“ nezaznamenala sa netajila tým, že túto slovenskú národnú ustanovizeň považuje za zbytočnú a vyvíjala snahy túto inštitúciu zrušiť. Dnes, keď dostala Matica prostriedky aspoň na zabezpečenie prevádzky (na rozvoj je ich stále málo), tak to vyvoláva pobúrenie u platformy OK.

OK zároveň podporila dve veľké petície – napríklad výzvu na zachovanie FPU – ktoré získali spolu viac než 20 000 podpisov.

OK sa angažovala v prípadoch z jej pohľadu zásadných zásahov do fungovania a nezávislosti verejných inštitúcií: Kunsthalle Bratislava – protesty a otvorené listy proti jej zrušeniu a zlúčeniu so SNG, Slovenské národné divadlo (SND), SNG, Fond na podporu umenia (FPU), RTVS, Bibiana, Pamiatkový úrad, Audiovizuálny fond – právne a verejné kroky na obranu ich autonómie a transparentného riadenia.

Za uvedené obdobie zorganizovali aktivisti 22 protestov s celkovou účasťou 30 000+ ľudí po celom Slovensku, performatívne čítania, protesty pred MK SR, podujatie Kultúrna pochodeň, Oranžový protest, protestné deinštalácie výstav.

Zorganizovali tzv. Kultúrny štrajk: mobilizačná kampaň vychádzajúca z participácie 4124 osôb zo 162 miest a 396 organizácií, ktorý zastrešoval profesie od divadla po múzeá, kreatívny priemysel, LGBTI+, menšiny a odbory. Súčasťou štrajku boli Tlačové správy, právna pomoc, lobing, a spoločné akcie na obranu inštitúcií.

OK ma na svedomí vznik kultúrnych odborov: samostatného odborového zoskupenia s agendou: férové odmeňovanie, boj proti falošnému SZČO, právna ochrana pracovníkov v kultúre. A zosieťovanie s inými odborovými organizáciami doma aj v zahraničí.

Do svojich aktivít zapojili aj akademickú obec pod študentskou platformou „ŠOK“. Podarilo sa jej mobilizovať viac ako 375 študentov a študentiek zo Slovenska aj zahraničia.

OK vypracovala a vo februári 2025 zverejnila „Správu o stave kultúry„, ktorá podľa OK zhŕňa fakty o zásahoch do kultúrneho sektora počas aktuálneho vládneho obdobia. Správa bola zverejnená iba v anglickom jazyku, tak je na mieste otázka, pre koho je určená. Nakoľko ide podľa OK o ročný monitoring dopadov krajne pravicovej vlády na kultúrny sektor, zasluhuje si samostatnú pozornosť a ešte sa jej budeme venovať. Vypracovala tiež právne analýzy a odborné stanoviská týkajúce sa napríklad zákonnosti výmen vo vedení FPU a SNG či reformy kultúrnych inštitúcií.

Iniciatíva aktívne spolupracovala s kultúrnymi a profesijnými združeniami, právnymi expertmi a jednotlivcami z kultúrneho prostredia. Získala aj medzinárodnú podporu, napríklad zo strany European Alliance for Culture and the Arts či kultúrnych diplomatov niektorých európskych krajín.

Bilancia nekultúrnych aktivít Otvorenej Kultúry zaujala aj ministerku

Na bilanciu činnosti OK, reagovala kriticky ministerka Martina Šimkovičová na svojom telegramovom účte, pričom spochybnila význam a prínos tejto iniciatívy pre slovenskú kultúru.

Podľa ministerky dokument pripomína skôr „osobný denníček aktivistu“ než seriózny odpočet práce, pričom iniciatíva si medzi úspechy ráta počet tlačových správ, výziev na odstúpenie ministerky či mediálnych vystúpení. Tieto aktivity považuje za prázdnu sebaprezentáciu samozvanej kultúrnej elity, ktorá sa podľa nej nedokáže zmieriť s tým, že verejné zdroje už netečú do vreciek „im a ich kamarátom“.

Šimkovičová ďalej uviedla, že zatiaľ čo platforma „počíta lajky“, ministerstvo vykonáva konkrétnu prácu pre celé Slovensko – novelizovalo zákony o FPU, STVR a Audiovizuálnom fonde, pracuje na obnove pamiatok ako Krásna Hôrka a Spišský hrad, rozvíja kreatívne centrá, digitalizuje kultúrne dedičstvo a pripravuje rekonštrukciu Múzea Ľudovíta Štúra v Modre.

Ako zvlášť sporné označila to, že iniciatíva verejne zbiera peniaze „na vedenie vyrovnaného boja s ministerstvom“. Zdôraznila, že nejde o financovanie kultúrnych projektov, vzdelávania či ochrany dedičstva, ale o boj proti štátnej inštitúcii, ktorá má zákonom zverenú správu kultúry.

Zároveň označila členov iniciatívy za ľudí, ktorí nechcú viesť dialóg, ale „rozkazovať a určovať, čo je a nie je pravé umenie“, pričom ich verejné výzvy a listy vníma ako manipulatívne a šablónovité. Tvrdí, že kultúra už nie je výsadou malej skupinky politických aktivistov, a preto podľa nej dnes kričia – lebo už „nie sú pri kohútiku“.

Na záver upozornila na blokovanie vstupu do ministerstva, ktorým aktivisti bránia jeho riadnemu fungovaniu. Protesty iniciatívy zosmiešnila ako marginálne, bez spoločenskej odozvy a s malou účasťou, pričom dodáva, že „ľudí to už nezaujíma“ a majú „úplne iné problémy“.

Ministerka sa pýta, kde končí sloboda prejavu a začína politický nátlak, a zároveň vyzvala médiá, aby začali klásť otázky tzv. druhej strane – kto stojí za iniciatívou Otvorená kultúra, ako je financovaná a aké sú jej skutočné ciele.

Na mieste je otázka, ktoré médiá tzv. druhej strane tieto relevantné otázky položia, ak tie, čo sa považujú za mienkotvorné, sú na tej istej druhej strane?