Paličkovaná čipka z Gemera bola zaradená do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

„Držiteľkami značky sú členky Klubu paličkovanej čipky, ktorý funguje už 25 rokov v rámci Gemerského osvetového strediska,” uvádza KSK. Ako avizoval, paličkovanú čipku z Gemera si budú môcť záujemcovia pozrieť aj počas Župných dní v Michalovciach a v Košiciach. Doplnil, že členky Klubu paličkovanej čipky sa dlhodobo usilujú o obnovenie výroby čipiek, skúmajú a prekresľujú staré vzory a dávajú im charakter súčasnosti. Ich produkcia smeruje najmä k folklórnym súborom a skupinám, ale aj jednotlivcom, napríklad na svadobné obrady.

„Čipky z Gemera sa vyznačujú bohatstvom technických prvkov. Vyskytujú sa v nich všetky na Slovensku všeobecne známe väzby i niekoľko osobitých väzieb. Čipky sa pletú z ľanových, konopných a bavlnených nití. Vďaka orámovaniu nadobúdajú charakter uceleného kusa v tvare pásu alebo veľkých oblých zubov,” približuje KSK. Motívy mávajú rastlinný charakter, ide o štylizované kvety, kalichy či vence. V minulosti bývali čipky poväčšine biele, používali sa napríklad na kútnych plachtách, smrtných kostolných plachtách či pôlkach. „Od začiatku 20. storočia sa gemerské čipkárky špecializujú najmä na paličkovanie čepcov. Čepcová čipka je nositeľkou výtvarných vlastností starej gemerskej čipky,” vysvetľuje KSK. Dodáva, že postup výroby je pomerne zložitý a čipkárky musia zvládať rôzny počet nití, vzorov i farieb.

„Severovýchodný Gemer je známy bohatou históriou produkcie a používania jedinečnej paličkovanej čipky. Čipkárstvo v obciach údolia rieky Slanej – Rejdová, Vyšná Slaná, Vlachovo, Gočovo, Nižná Slaná, Gemerská Poloma – sa vysokou úrovňou svojich výrobkov už od 17. a 18. storočia radí medzi významné slovenské lokality,” priblížila košická župa. Predseda KSK Rastislav Trnka (nezávislý) zdôraznil, že paličkovaná čipka z Gemera patrí medzi poklady Košického kraja. „Je nielen umeleckým dielom, ale aj dôkazom bohatej kultúrnej tradície, ktorú nám zanechali naši predkovia. Košický samosprávny kraj si uvedomuje dôležitosť podpory takýchto tradícií a bude naďalej stáť za projektmi, ktoré spájajú minulosť s budúcnosťou. Dúfam, že do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska budú pribúdať aj ďalšie klenoty, ktoré v kraji máme,“ dodal.

V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sú zapísané tradície, zručnosti, remeslá, zvyky, folklór, hudba, tance či iné kultúrne prejavy, významné pre slovenskú kultúru a identitu. Ide o je oficiálny zoznam, spravuje ho rezort kultúry. Jeho cieľom je ochrana, uchovávanie a odovzdávanie týchto hodnôt ďalším generáciám. Z Košického kraja je v zozname napríklad Karička z Parchovian či Železničné parné dedičstvo.