Verejná konzultácia, neverejné dôsledky. Zapojte sa aj vy

Verejné konzultácie Európskej komisie

Verejné konzultácie Európskej komisie (EK) sú proces, prostredníctvom ktorého EK zhromažďuje názory, spätnú väzbu a návrhy od občanov, organizácií, podnikov, mimovládnych organizácií, akademickej obce, samospráv a ďalších zainteresovaných strán pri príprave alebo hodnotení politík, právnych predpisov a programov EÚ.

EK sa názor spomínaných cieľových skupín zisťuje formou dotazníkov alebo formulárov zverejnených na stránke „Vyjadrite svoj názor“. Zapojiť sa môže každý na portál zaregistrovaný/prihlásený používateľ, pričom spätná väzba môže byť zobrazená aj ako anonymná. Trvanie každej konzultácie je obvykle 12 týždňov.

Cieľom tejto aktivity je získať spätnú väzbu verejnosti k pripravovaným aktivitám komisie. Na prvý pohľad formálny akt, ktorý má vytvárať dojem, že EK umožňuje pri tvorbe smerníc, ale aj rôznych finančných projektov účasť verejnosti, nemusí takým naozaj byť. Každá ukončená verejná konzultácia je EK spracovaná do „Zhrnutia spätnej väzby“, ktoré obsahuje informáciu o počte príspevkov z tej ktorej členskej krajiny, súhrn hlavných názorov (tých, ktoré sa najviac opakovali), rozpory a kontroverzné body.

V rámci posudzovania vplyvov pri návrhu nových  právnych predpisov je často súčasťou tzv. „posúdenie vplyvu“ (impact assessment), kde sa výslovne uvádza, ako verejné konzultácie ovplyvnili návrh. Komisia je povinná dokumentovať, ako zohľadnila pripomienky alebo prečo sa rozhodla pripomienky verejnosti ignorovať. Interpelovať „naloženie“ s pripomienkami k verejnej konzultácii eurokomisármi môžu aj europoslanci.

Odpovede môžu ovplyvniť konkrétne ustanovenia návrhu: Napr. ak väčšina respondentov odmieta určitý regulačný prístup, EK to často rešpektuje alebo hľadá kompromis.

Verejné konzultácie síce nejaký vplyv majú, ale nie rozhodujúci. Nie je to referendum – EK nie je viazaná výsledkom, ale musí vysvetliť, ako s názorom verejnosti naložila. Najväčší vplyv majú štruktúrované, odborné príspevky: pripomienky od asociácií, podnikov, univerzít alebo občianskych organizácií majú väčšiu váhu, ak sú vecne a odborne podložené. V oblastiach, kde je silný politický konsenzus (napr. Green Deal), má konzultácia menší dopad, kým v technických oblastiach (napr. označovanie výrobkov, digitalizácia) môže zásadne ovplyvniť obsah navrhovanej normy.

To, či a ako verejná konzultácia ovplyvnila nejaký legislatívny návrh sa dá overiť v dokumente „Staff Working Document“ (tzv. pracovný dokument EK), ktorý legislatívny návrh sprevádza.

Ďalšou možnosťou je dokument „Explanatory Memorandum“, kde je zhrnuté, ako EK pracovala s pripomienkami. Na stránke každej konzultácie býva časom zverejnený „Synopsis report“ – súhrnné hodnotenie konzultácie, návrh legislatívy s poznámkami k jednotlivým častiam. Viac k plánovaniu a návrhu právnych predpisov EÚ je možné nájsť (tu).

Hlavnými témami, ku ktorým má momentálne EK otvorené konzultácie sú: Európsky štít na obranu demokracie,  Budúci dlhodobý rozpočet EÚ (VFR) – finančné prostriedky EÚ na cezhraničné vzdelávanie, odbornú prípravu a solidaritu, mládež, médiá, kultúru a kreatívne sektory, hodnoty a občiansku spoločnosť, Budúci dlhodobý rozpočet EÚ (VFR) – výkonnosť rozpočtu EÚ.

Aktuálne témy verejných konzultácií (Zdroj: Európska komisia)

Európsky štít na obranu demokracie

31.3.2025 otvorila Európska komisia (EK) verejnú konzultáciu k iniciatíve „Európsky štít demokracie“ (European Democracy Shield), ktorou EK reaguje na ňou zaznamenaný nárast “hrozieb pre demokratické procesy” v členských štátoch EÚ. Cieľom tejto iniciatívy je posilniť odolnosť demokracie voči vonkajším aj vnútorným zásahom, ako sú dezinformácie, manipulácia volieb a útoky na občiansku spoločnosť.

EK iniciatívu odôvodňuje rastom zahraničného zasahovania do volieb okrem iného prostredníctvom dezinformačných kampaní a kybernetických útokov, ktoré ohrozujú ich priebeh. Príklady z Rumunska, Gruzínska, Moldavska, Nemecka ukazujú pravý opak. A síce, že hrozbou pre demokraciu je samotná EÚ a jej ovplyvňovanie volieb v jednotlivých členských krajinách „demokratickými“ metódami, keď voľby nedopadnú tak ako si EÚ želá. V Rumunsku napríklad súdna moc vylúčila kandidátov, ktorí nemajú pro EÚ, či pro NATO orientáciu. V Nemecku aktuálne rozbehli sily na „obranu demokracie“ aktivity, ktoré by mali vyústiť do zákazu nesystémového politického subjektu AFD, ktoré v prieskumoch predbieha systémové CDU/CSU, či SPD, ktoré majú jediné spolu s zelenými alebo liberálnymi príveskami právo riadiť život v krajine.

Ďalším pochybným dôvodom je nárast autoritárskych tendencií v niektorých členských štátoch, na základe ktorých dochádza podľa komisie k oslabovaniu právneho štátu a obmedzovaniu slobody médií. Zaujímavé, že snahu vyhladovať slobodné média zo strany rôznych samozvaných iniciatív, akou je na Slovensku napr. konpiratori.sk, za obmedzovanie slobody médií EK nepovažuje. A za obmedzovanie médií, či porušovanie právneho štátu komisia nepovažovala ani vypínanie slobodných médií v česku, či na Slovensku.

Nespokojnosť občanov EÚ v jednotlivých členských krajinách rastie od volieb k voľbám. Systémové politické strany nevedia riešiť problémy, ktoré samy vytvorili, a ktorých dopady zažíva na svojich chrbtoch čoraz väčšia skupina obyvateľov toho ktorého členského štátu. Preto občania hľadajú alternatívu k nemohúcemu systému, ktorý dnes ponúka len pseudo riešenia na dlh a stále menej bezpečné prostredie na život.

Iniciatíva má za cieľ ochrániť tzv. občiansku spoločnosť. Politické mimovládky sú pod tlakom konečne už aj na Slovensku. Už len tým, že sa podarilo v parlamente schváliť, hoci Hlasom oklieštenú legislatívu na zvýšenie transparentnosti finančných tokov v treťom sektore. Navyše politickým mimovládkam pôsobiacim v záujme „šírenia americkej demokracie“ aj v členských štátoch EÚ vyschol po nástupe Trumpovej administratívy významný finančný prameň. Mnohým hrozí zánik, čo by síce bolo v prospech občianskej spoločnosti v EÚ, lenže z pohľadu Európskej komisie by bola škoda prísť o roky budované štruktúry mäkkej sily prepojenej na akademickú obec, súdnictvo, politické strany, či vládne inštitúcie, ktoré za peniaze daňových poplatníkov môžu efektívne šíriť propagandu EÚ. Práve vďaka korumpovaniu zelených politických mimovládok Európskou komisiou bol vytvorený dostatočný tlak na poslancov Európskeho parlamentu, aby títo hlasovali za zvrátené ciele Green dealu, ktoré menia postupne EÚ z kedysi konkurencie schopného globálneho hráča na ekonomický skanzen.

Už niekoľko rokov zvádzajú „demokratické“ sily EÚ boj s nenávistným prejavom a dezinformáciami v online priestore. Iniciatíva Európsky štít na obranu demokracie má podporiť aj tie.

Cieľom verejnej konzultácie je získať názory občanov, organizácií a ďalších zainteresovaných strán na ciele iniciatívy.

Občania sa môžu vyjadriť k tomu, či sú za to, aby z ich peňazí EÚ zaviedla ďalšie mechanizmy, ktoré obmedzia slobodu šírenia informácii a teda posilnia cenzúru, aby sa v online priestore dostali len k tomu jednému jedine správnemu názoru, interpretácii udalostí.

Rovnako komisiu zaujíma, či občania súhlasia, aby sa slobodné demokratické voľby zmenili na eurobyrokratmi kontrolovaný proces, kde EK a ňou korumpované média a politické mimovládky určia, kto vo voľbách kandidovať môže a kto nie, prípadne sa postarajú o to, aby otvorená justícia voľby zrušila, ak by sitom volieb predsa len prepadol nejaký nesystémový kandidát a „hrozilo“ by, že by mohol v slobodných voľbách uspieť.

Občania môžu komisii odsúhlasiť aj korumpovanie politických mimovládok zo spoločného, aby tieto mohli šíriť propagandu EÚ a povolené naratívy v spoločnosti.

A nakoniec môžu dať zelenú ďalšej indoktrinácii našich detí k tomu určenými korumpovanými politickými mimovládkami, aby v našich deťoch tieto v spolupráci s „nezávislými“ EK podporovanými médiami prehĺbili kritické myslenie  tým jediným správnym smerom a zvýšili ich odolnosť voči hrozbám, ktorým podľa eurobyrokratov demokracia čelí. O aktivitách Slovenskej debatnej asociácie v tejto oblasti sme písali viac (tu).

Európsky štít demokracie nadväzuje na predchádzajúce opatrenia EK, ako napr. akt o digitálnych službách (DSA), ktorým EÚ prehlbuje možnosť cenzúry v online priestore.​

Samozrejme, že občania môžu komisii odkázať, že o takýto štít nestoja, že nesúhlasia s tým, aby bola občianska spoločnosť takýmto spôsobom podporovaná (korumpovaná), krivená. Stačí, ak do 26.5.2025, dokedy je konzultácia otvorená pošlú komisii spätnú väzbu. Skutočnosť, že táto verejná konzultácia v slovenskej spoločnosti zarezonovala dokumentuje fakt, že spätnú väzbu ku konzultáciu Slováci ovládli. Štatistika zverejnená ku konzultácii o tom vypovedá jednoznačne. Slováci k dnešnému dňu poslali 614 odkazov, čo predstavuje 83,99 % z celého počtu spätných väzieb z členských krajín EÚ. Druhé za nami je Francúzsko, odkiaľ sa vyjadrilo 27 občanov, či organizácií.

Nakoľko propagácii konzultácie na Slovensku sa venovala europoslankyňa za Smer-SD Judita Laššáková, neprekvapí zistenie, že zo 614 príspevkov, ktoré zo Slovenska občania odoslali, je 613 nesúhlasných, odmietajúcich túto iniciatívu EK.

Ten jeden občiansky hlas, ktorý iniciatívu EK víta, je od verejnosti dobre známeho bojovníka z dezinformáciami Tomáša Kriššáka, ktorý dnes pracuje ako senior stratkom konzultant v spoločnosti Gerulata Technologies, ktorá sa za peniaze ESETu špecializuje na informačnú bezpečnosť a monitorovanie digitálnych hrozieb. Je členom poradného výboru medzinárodnej platformy CEDMO (Central European Digital Media Observatory), ktorá sa venuje výskumu a boju proti dezinformáciám v strednej Európe. Spolu-zakladal Projekt HOPE (Hall of Positive Engagement), vzdelávaciu iniciatívu zameranú na rozvoj kritického myslenia a mediálnej gramotnosti medzi mladými ľuďmi na Slovensku. Je spoluautorom nástroja Checkbot na odhaľovanie dezinformácií na sociálnych sieťach, ktorý „pomáha“ používateľom identifikovať a pochopiť zavádzajúce informácie. Pôsobí aj iniciatíve „Sebavedomé Slovensko“ zameranej na posilňovanie občianskej angažovanosti a odolnosti spoločnosti voči informačným hrozbám. V minulosti pôsobil ako nominant Komory MNO v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

Tomáš Kriššák, aktivista v oblasti informačnej bezpečnosti a mediálnej gramotnosti a bojovník proti dezinformáciám (teda profesionálny cenzor) komisii odkázal:

Rovnako neprekvapí, že odkazy, ktoré poslali komisii dotknuté politické mimovládky naprieč EÚ, iniciatívu vítajú. Za všetky dávam do pozornosti príspevok MNO Demo Finland – Political Parties of Finland for Democracy, kde v bodoch nájdete presne tie veci, ktoré by cez korumpované MNO chcela regulovať EK a ktoré naopak odmietajú občania: presadzovanie cenzúry, podpora propagandy cez EÚ korumpované „nezávislé“ médiá.

Iniciatíva je otvorená už viac ako mesiac a z celej EÚ, ktorá má 450 miliónov obyvateľov prišlo komisii k dnešnému dňu iba 731 príspevkov, z toho od občanov EÚ 710. Je to nepochybne znakom zlyhania EÚ, nakoľko Európska komisia nevyvíja dostatočné úsilie na to, aby sa občania EÚ o možnosti verejne konzultovať pripravovanú legislatívu, ktorá dnes tvorí gro právneho rámca, ktorý upravuje životy jej občanov, vôbec dozvedeli. Mali by to byť hlavnoprúdové médiá, ktoré majú podstatne významnejší dosah na populáciu EÚ a nie komplementárne média, ktoré by mali o verejných konzultáciách EK informovať. Zvýšilo by to jednoznačne účasť verejnosti na rozhodovaní a tým dôveru v európske inštitúcie. Žiaľ sme svedkami opačného prístupu.

Nakoľko iniciatíva Európskej komisie predstavuje hrozbu pre slobodu prejavu, posilňuje cenzúru a ideologickú kontrolu a navyše má zabezpečiť slušný život aktivistom politických mimovládok, povedzte aj vy, naši čitatelia, európskej komisii, čo si o Európskom štíte na obranu demokracie myslíte (tu).