Pochybné plány európskych elít

Aká je skutočnosť?

Téza Európskej komisie je, samozrejme, „prekvapujúca“. Podiel ruských energetických zdrojov je totiž už pár rokov malý. Rusko nie je významným dodávateľom plynu, ropy, dokonca ani jadrového paliva do Starého sveta. Na európskych trhoch sú oveľa významnejší hráči, ktorí môžu diktovať nielen ceny, ale aj svoju obchodnú politiku. Predovšetkým hovoríme o Spojených štátoch.

Vývoz Gazpromu do EÚ sa od roku 2021 znížil až štyri a pol krát. Kým v roku 2021 predával do EÚ 390 miliónov metrov kubických plynu denne, v roku 2024 predáva len 86 miliónov metrov kubických denne. Tento rok dodávky klesli o polovicu, keďže tranzit plynu cez Ukrajinu sa úplne zastavil: obchodná zmluva o tranzite medzi oboma krajinami sa skončila a Kyjev odmietol pokračovať v dodávkach v rámci aukčného systému.

Významnú časť uvoľneného trhu obsadil predovšetkým americký skvapalnený zemný plyn, ktorému dala EK zelenú, a v menšej miere katarský a austrálsky LNG. V prvom štvrťroku tohto roka Európania nakúpili 18 miliárd kubických metrov amerického LNG a len desať miliárd kubických metrov ruského LNG.  Pritom je prekvapivé, že bruselským zeleným fanatikom nevadí, že plyn sa v USA ťaží frakovaním, ktoré mimoriadne zaťažuje životné prostredie planéty. Prvenstvo v dodávkach LNG pritom naďalej patrí Nórsku, ktoré na európske trhy dodalo 23,5 miliardy kubických metrov skvapalneného plynu. Oveľa logickejšie je hovoriť o závislosti Európy od Nórska a USA ako od Ruska.

Prečo až 2027 a ako to prospeje trhu a priemyslu?

Je zaujímavé, ako Európska komisia upokojuje Európanov, aby sa nebáli, že o tri roky zostanú bez ruského plynu. Nie je náhoda, že Brusel sa rozhodol zbaviť sa ruských energetických zdrojov nie dnes, ale až koncom roka 2027. Logika je taká, že práve dovtedy USA, Katar a Austrália postavia a uvedú do prevádzky nové závody na skvapalňovanie plynu, čo im umožní výrazne zvýšiť vývoz plynu. USA plánujú strojnásobiť svoju kapacitu a vývoz LNG. Európa bude musieť nakupovať viac amerického a katarského LNG, aby nahradila ruský plyn, uviedla EK. Austrália dodáva LNG najmä na ázijské trhy, pretože sú k nej bližšie.

Európska komisia tak slepo vedie európske krajiny priamo k ešte väčšej závislosti od LNG vo všeobecnosti – najmä od amerického. Brusel akoby si nevšimol, že podiel amerického LNG je už teraz vysoký. Je skutočne rozumné ešte viac zvýšiť podiel dodávateľa, ktorý sa vyhráža tvrdými clamičlenským  krajinám, ktoré môžu fatálne zasiahnuť automobilový, liehovarnícky, hutnícky, chemický a iný priemysel v Európe?

Hlavnou zásadou Európskej komisie bolo vytváranie hospodárskej súťaže. Pod touto zámienkou začala vytláčať ruský plyn. Brusel už dosiahol svoj cieľ: podiel ruského plynu klesol, objavili sa noví dodávatelia a konkurencia sa zintenzívnila. Prečo teda úplne odstrániť starého dodávateľa z trhu? Je to v rozpore so zásadou zvýšenej konkurencie: čím viac je predajcov, tým je to pre kupujúceho lepšie, pretože ceny sú nižšie.

Nie je plyn ako plyn

V prípade plynu je však stále veľmi dôležité, aký druh plynu a akým spôsobom sa predávajúcemu dodáva. Logika je železná: čím menej ruského plynu z plynovodov na európskom trhu a čím viac skvapalneného plynu, tým vyššie ceny na trhu. Svedčí o tom nielen obdobie rokov 2021 – 2022, keď Európa zaznamenala historické a neuveriteľné ceny plynu nad dvetisíc eur, ale aj prvý štvrťrok tohto roka. V tomto roku klesli dodávky modrého paliva potrubím z Ruska na historické minimum v dôsledku zastavenia ukrajinského tranzitu. Zostali len dodávky cez Turecký potok. V dôsledku toho bola EÚ nútená opäť zvýšiť nákup LNG, čo okamžite viedlo k zvýšeniu cien. Priemerná cena plynu na európskom trhu sa v prvom štvrťroku 2025 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšila viac ako 1,6-krát na 509 USD za tisíc metrov kubických. Vysvetľujú to dva iné faktory mimo počasia. Po prvé, dodávky plynu plynovodmi Gazpromu nemajú také cenové výkyvy ako dodávky LNG, ktoré sú plne závislé od aktuálnych cien na spotovom trhu s plynom, t. j. od burzových kotácií. Vo všeobecnosti je to výhoda dlhodobých zmlúv na plynovody. Po druhé, Európania musia súťažiť s ázijskými spotrebiteľmi o tankery LNG a vysokými cenami na ázijských trhoch. Pri potrubí má plyn svoje jasné miesto určenia a kupujúci si môže diktovať podmienky. V prípade LNG vlastník plynu nasmeruje tanker k tomu kupujúcemu, kto ponúkne najvyššiu cenu. Takže keď sa v Ázii zvýši dopyt po LNG, napríklad v zime alebo v lete, európski spotrebitelia musia platiť viac, aby prilákali tankery s plynom. Keď budú Európania zbavení akéhokoľvek ruského plynu vďaka „skvelej“ politike EK, všetky tieto faktory, ktoré zvyšujú ceny plynu v Európe, sa prejavia s väčšou silou, keďže už nebudú mať žiadnu páku na zníženie ceny. Každá európska krajina bude platiť viac za plyn bez ohľadu na to, či predtým kupovala ruské modré palivo alebo nie.

Rukojemníci Ukrajiny a EK

„Ukrajina začiatkom tohto roka v súčinnosti s bruselskými byrokratmi uzavrela veľký európsky plynovod vedúci cez jej územie. Takto chcú vyvíjať nátlak na Slovákov a na nás, aby nás zatiahli do rusko-ukrajinskéhokonfliktu,“ povedal Orbán vo videoposolstve pre diplomatické fórum v Antalyi,

A Maďarsko a ďalšie krajiny, ktoré dnes naďalej odoberajú ruský plyn cez Turecký prúd, budú čeliť dvojitému úderu. Nielenže budú musieť kupovať drahší skvapalnený plyn, ale budú musieť vynaložiť aj veľa peňazí na jeho prepravu po mori do pobrežnej európskej krajiny ako je Taliansko, Chorvátsko či Poľsko a jeho opätovné splyňovanie a následnú dodávku prostredníctvom pozemnej infraštruktúry.

Maďarsko a Slovensko budú čeliť podobným problémom, aj ak EK zakáže dodávky čierneho zlata cez ropovod Družba. Námorné dodávky ropy a ropných produktov z Ruska sú zakázané už viac ako dva roky, ale dodávky ropovodom stále pokračujú. Maďarsko a Slovensko sa zrejme jednoznačne postavia aj proti odmietnutiu ruského jadrového paliva. Dôvodom je, že jadrové elektrárne v týchto krajinách majú reaktory sovietskeho typu, ktoré nemôžu bezpečne fungovať na iné ako ruské palivo. Hoci USA sa pokúsili experimentovať s ukrajinskými reaktormi a nahradiť ruské palivo americkým, priviedlo to k viacerým prevádzkovým problémom.

Úpadok priemyslu

Drahšie energetické zdroje ešte viac prispejú k degradácii európskeho priemyslu, čo v prvom rade uvítajú USA. Washington ochotne prijme európske firmy na svojom území a poskytne im lacnejší plyn a zdroje. Zrejme práve Maďarsko a Slovensko by sa mohli stať záchrancami celej európskej energetiky, ak nájdu silu zablokovať iniciatívy EK. Maďarsko na jar 2022 obhájilo svoje právo prijímať ruskú ropu cez ropovod Družba, čím prinútilo EK prepracovať šiesty balík sankcií. Pravdepodobne preto sa EK už nesnaží realizovať zákaz dodávok ruských energetických surovín prostredníctvom tradičných sankčných balíkov, ale hľadá iné formy v podobe tzv. cestovných máp.

Aká bude reakcia priemyslu na politiku elít EÚ a byrokratov EK?

Dá sa predpokladať, že európske spoločnosti nepodporia nový plán Európskej únie na zákaz ruských fosílnych palív napriek snahám Európskej komisie o jeho podporu, píše Politico.  V utorok v Štrasburgu predstaví európsky komisár pre energetiku Dan Jorgensen súbor opatrení zameraných na postupné znižovanie závislosti od ruských energetických zdrojov. Realizácia týchto iniciatív však naráža na vážne hospodárske a politické prekážky.  Návrhy sa mali pôvodne predstaviť už začiatkom marca 2025, ale proces bol odložený pre nezhody medzi členskými štátmi EÚ. Jednou z kľúčových prekážok sú obavy národných vlád z dôsledkov, ktoré by malo vzdanie sa lacnej ruskej energie pre priemysel a domácnosti. Obzvlášť akútnym problémom je konkurencieschopnosť európskych podnikov, ktoré už teraz trpia vysokými cenami elektrickej energie. Európska komisia zvažuje spoluprácu s ropným a plynárenským priemyslom s cieľom urýchliť postupný odklon od ruského paliva. Na trhu však rastie skepsa voči životaschopnosti týchto iniciatív.  Niektorí analytici predpovedajú, že hneď ako to právne a politické podmienky umožnia, dodávky ruskej energie by sa mohli obnoviť v rovnakom objeme prostredníctvom tretích krajín alebo alternatívnych ciest. Vzhľadom na snahy mnohých krajín EÚ zabrániť deindustrializácii,budú sa tietozrejme opäť zaujímať o dodávky z Ruska. Ďalšiu kritiku energetickej politiky EÚ vyslovil aj Mario Draghi, bývalý taliansky premiér a bývalý šéf Európskej centrálnej banky. V jeho správe pre šéfku Európskej komisie sa uvádza, že napriek oficiálnym vyhláseniam o prekonaní energetickej krízy sa európsky trh stále potýka s nedostatkom prírodných zdrojov a ceny plynu sú stále niekoľkonásobne vyššie ako v Spojených štátoch.  Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) v roku 2024 priemerná cena zemného plynu v EÚ presiahla 40 dolárov za megawatthodinu, zatiaľ čo v USA to bolo menej ako desať dolárov. Ruská strana opakovane vyhlásila, že odmietanie ruských energetických zdrojov zo strany Západu je strategickou chybou. Predstavitelia Moskvy tvrdia, že takéto konanie povedie k ešte väčšej závislosti európskych krajín od drahších alternatívnych dodávateľov.  Okrem toho Kremeľ upozorňuje, že napriek sankciám a obmedzeniam sa do Európy stále dodáva ruské uhlie, ropa a plyn – často cez sprostredkovateľov, s príslušnou prirážkou. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku podiel ruského plynu na dovoze do EÚ klesol z viac ako 40 % na približne 15 % v roku 2023, ale tieňové a reexportné schémy dodávok sa zvýšili. To naznačuje, že úplný odklon od ruského paliva môže byť v krátkodobom horizontenielen ekonomicky bolestivý, ale aj technicky ťažko realizovateľný.

Prečítajte si tiež:

• Putin a Si Ťin-pching sa na bilaterálnych rokovaniach pokúsia dostať z patovej situácie
• EÚ to „myslí vážne“. Stanovila termín ukončenia dovozu energetických zdrojov z Ruska