Hecl pre HS: Čo sa stalo s Hašekom? Ani Šatan nevie, čo sa to s ním stalo. Prerod toho človek niekde musel nastať

Rozprávali sme sa s bývalým hokejovým obrancom a súčasným predsedom Fondu na podporu športu, ako aj šéfom Rady ministra pre šport, Radoslavom Heclom.

Pán Huliak je ministrom športu a cestovného ruchu zhruba mesiac. Opozícia jeho nomináciu veľmi kritizovala. Na základe toho, ako ho zatiaľ poznáte, bude dobrým ministrom?

Pre pána ministra bol začiatok trochu ťažší, vzhľadom na to, ako ho brala časť verejnosti. Ale myslím si, že časom sa to upraví.

Jeho hlavným cieľom je podporiť šport jednak v regiónoch, ale aj komplexne. A transparentne. V tomto sme sa veľmi dobre pochopili a zhodli, mám na veci rovnaký názor.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Ministerstvo ako také bolo celkovo podrobené veľkej kritike. Vraj je úplne zbytočné, sú to vyhodené peniaze a nebude žiadnym prínosom. Vy tam síce pôsobíte iba niekoľko dní, ale aké kroky sa už robia preto, aby to so slovenským športom nešlo dolu vodou?

Viete, že príspevok pre Fond na podporu športu bol navýšený na 60 miliónov eur, čo je veľmi významná udalosť. Vyplýva z toho oveľa väčšia možnosť poskytovať finančné prostriedky. Celý svet je postavený na financiách a šport ich tiež potrebuje veľa a to nielen od sponzorov.

Som veľmi rád, že aj štát bude prispievať k tomu, aby sme u nás šport mohli zveľaďovať a rozvíjať a ten podiel Fondu je len istá časť z celého komplexu, ktorý musí začať fungovať. Určite budeme chcieť prispieť aj zvýšením počtu výziev a budeme na ne chcieť alokovať viac peňazí.

Hlavná myšlienka sú regióny. Do každého regiónu sa teda budeme snažiť dostať čo najviac finančných prostriedkov za účelom rozvoja, aby mohlo čo najviac ľudí začať športovať. A aby sme mohli z detí, ktoré dnes sedia za počítačom, vykreovať športovcov. Túto možnosť im musíme dať.

Stihli ste už naplánovať aj nejaké konkrétne kroky, napríklad ohľadom výstavby nových športovísk a podobne?

To je trochu dlhší proces, ale aj to sa snažíme urýchliť. Momentálne máme rozbehnutých niekoľko projektov a výziev.

Spomeniem veľmi dobre sa etablujúcu výzvu Obec 1. Pri nej sme navyšovali príspevok z 5 na 10 miliónov a stále je to málo. Aj tak sme uspokojili iba jednu štvrtinu žiadateľov. Tá výzva smeruje do obcí s počtom obyvateľov do 3 tisíc, kde sú športoviská naozaj v žalostnom stave. Nehovorím, že inde je to v poriadku, ale niekde musíme začať.

Aj ja som vyrástol v menšom meste a celkovo u nás máme veľa úspešných športovcov, ktorí pochádzajú z malých obcí a so športom začínali práve tam. Chceme, aby aj deti a mládež, ktorá nepochádza z väčších centier, mala tie možnosti a aby sa časom mohla ukázať aj na nejakých podujatiach, na ktoré chceme takisto prispievať. Aby sa z nich mohli stať excelentní športovci a možno aj reprezentanti Slovenska.

Vrátim sa ešte k pánovi Huliakovi. Mnohí tvrdia, že na tento post nie je tým pravým človekom. Na druhej strane, ozvali sa aj hlasy, ktoré ho obhajujú a tvrdia, že sa pre vec nadchol, je angažovaný, žije tými témami, čí už cestovný ruch alebo šport a chce, aby po ňom bolo niečo vidno. Máte tiež taký pocit?

Musím povedať, že po každom jednom stretnutí s pánom ministrom nadobúdam stále väčšiu istotu v tom, že to bolo správne rozhodnutie. Takisto aj moje rozhodnutie, že som prijal túto ponuku a funkciu. Už na prvom stretnutí, kde sme sa rozprávali o nejakých myšlienkach a víziách, ktoré by sme chceli naplniť, som sa tým úplne stotožnil.

Teraz už tie myšlienky rozvíjame a ideme viac do detailov a môžem potvrdiť, že pán minister je pre šport ako taký, aj jeho rozvoj na Slovensku, veľmi zapálený.

Ako je tá rada, ktorej predsedáte, vyskladaná?

Ten poradný orgán sa ešte stále kreuje a počet jeho členov nie je stanovený. Pán minister potrebuje absorbovať čo najviac informácií, z rôznych športových odvetví, aby sme následne vedeli pripraviť tie výzvy, ktoré som spomínal a aby sme ten šport mohli podporiť adresne. Aby sme presne vedeli, kde nás tlačí topánka a dokázali to vyriešiť.

Na druhej strane, čím viac nás bude, tým viac bude aj rozličných názorov a nebude úplne jednoduché to celé ukorigovať. Takže z pozície predsedu si myslím, že bude lepšie, ak si aj v počte členov stanovíme nejaké mantinely, v ktorých sa budeme pohybovať.

V priebehu rokov sa viacero známych slovenských športovcov pomerne kriticky ozývalo na margo fungovania jednotlivých športových zväzov. Vraj na mnohých miestach nie je všetko v poriadku, finančné toky neprúdia tak, ako by mali a podobne. Vnímate aj vy takéto problémy?

Problematika športových zväzov je veľmi hlboká a niekedy sa ani nečudujem, že sa na verejnosť dostanú informácie o nespokojnosti s ich vedením. Aj to bol dôvod, prečo som prijal túto funkciu. Chceme sa venovať aj legislatíve a nastaviť všetky procesy tak, aby aj tí, ktorí sú s niečím nespokojní videli, že sa veci postupne budú zlepšovať.

V športe boli finančné prostriedky vždy oklieštené. Ani dnes to nie je ideálne, ale je to výrazne lepšie a už len to, samo o sebe, je veľké pozitívum a pokrok.

Teším sa aj z toho, že môžem naše vízie prezentovať v médiách a všetkých chcem ubezpečiť, že urobíme maximum. Nebude to ľahké, čaká nás tvrdá práca, ale verím, že k zlepšeniu skutočne dôjde. Každý športovec dobre vie, že najskôr treba dva roky tvrdo pracovať a až potom sa začne zbierať úroda. Ja verím, že aj naša práca prinesie svoje ovocie a že to bude aj skôr, ako o dva roky.

Vy ste bývalý hokejista, majster sveta z roku 2002. V ostatných rokoch sa veľa debatovalo o tom, či hráči, ktorí pôsobia v KHL majú byť pozývaní do reprezentácie. Najprv bolo stanovisko zamietavé, ale vlani sa to otočilo. Pokiaľ viem, tak brankár Patrik Rybár, ktorý v KHL pôsobí, už pozvánku na najbližší turnaj dostal. Treba povedať, že celá tá situácia bola šialená, vyraďovať z nominácie hráčov z takého dôvodu. Bude to už teda teraz fungovať normálne?

Celý svet je dnes taký, aký je, konflikty sú v podstate na dennej báze. Ak by sme mali kvôli každému konfliktu zakazovať športovcom súťažiť, tak už pomaly ani na Olympijské hry nikto nepríde. Minimálne za tie najväčšie svetové veľmoci by nemohol nastúpiť nikto.

A ja sa pýtam, kto si uzurpuje právo na to, aby športovcovi, ktorý od malička poctivo trénoval, povedal – nie, ty nikam nepôjdeš, pretože ja mám iný názor? Názor si maj, ale neťahaj politiku do športu. Šport nech zostane športom.

Ešte raz sa pýtam, kto si dovolí uzurpovať právo športovcovi zakázať reprezentovať svoju vlasť? Ja si to nedovolím. Súhlasím s názorom, že každý jeden športovec, ktorý prejaví záujem reprezentovať svoju vlasť a má na to výkonnosť, by mal túto možnosť mať.

Ruskí športovci majú zákaz zúčastňovať sa v podstate na všetkých významných podujatiach. V hokeji patrili vždy k najlepším tímom. Majú v takej situácii napríklad majstrovstvá sveta nejakú váhu, keď tam ich reprezentácia chýba?

Čo sa hokeja týka, už aj na medzinárodnej úrovni odborníci hovoria, že to nie je dobrý stav. Aká je váha víťazstva bez účasti tak silného mužstva, ako je ruská zborná?

Ako som už vravel, nebráňme športovcom reprezentovať z dôvodov, za ktoré oni nemôžu. Celý život na sebe pracovali a aktívny športový život, na tej najvyššej úrovni, nie je dlhý.

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť jedno meno – Dominik Hašek. Už roky neuveriteľne brojí proti všetkému, čo súvisí s Ruskom. Čo sa s tým človekom stalo?

Pýtal som sa na to môjho dobrého kamaráta Mira Šatana. On s ním v Buffale dlho hral, keď som tam prišiel hrať aj ja, Hašek tam už nebol. Miro mi povedal, že to bol jeden výborný chlap, fantastický človek a že tiež nevie, čo sa to s ním stalo.

Prerod toho človek niekde musel nastať. Či sú to snahy o to, aby sa zviditeľnil v súvislosti s politickými ambíciami alebo má nejaké iné zámery, to ja neviem. Človek sa vyvíja celý život, formuje svoje myslenie, ale ako môže dôjsť až k takej dramatickej zmene, to netuším…

Dnes ráno som čítal, že Alexandra Ovečkina delia už iba tri góly od prekonania legendárneho rekordu Wayna Gretzkého v počte strelených gólov v NHL. Vravelo sa, že ten rekord nikto neprekoná, ale vyzerá to tak, že Ovečkin to zvládne ešte v tejto sezóne.

Poviem len jediné slovo – obdivuhodné. Je to skrátka hokejový génius a ja mu veľmi držím palce. Čítal som, že v Amerike už na jeho zápasy stoja lístky od 500 dolárov a s každým ďalším gólom sa cena zvyšuje, ľudia chcú byť pri tom, keď to dosiahne.

A aj v kontexte toho, o čom sme sa rozprávali je jasne vidieť, že ľudia neriešia politiku, chcú vidieť krásne divadlo, krásny šport a chcú z toho mať zážitok.

Čo je na prístupe Alexandra Ovečkina k hokeju, ale aj životu zaujímavé? Ako veľmi sa hokej zmenil od čias Gretzkého po súčasnosť? Ako je na tom momentálne naša hokejová reprezentácia a na čom budeme musieť popracovať do budúcnosti? Zasadne na trénerskú stoličku v reprezentácii opäť slovenský tréner?

O týchto témach, ale samozrejme aj o práci pre ministerstvo a víziách rozvoja slovenského športu, sa dozviete viac vo videorozhovore s bývalým hokejistom a aktuálnym predsedom Fondu na podporu športu, Radoslavom Heclom.