Dovoz ruskej ropy, plynu a jadrových materiálov musí byť najneskôr do roku 2027 zastavený. Takýto návrh predložil Brusel v novej ambicióznej stratégii.

Termín

Európska únia stanovila rok 2027 ako lehotu, do ktorej všetkých 27 členských štátov, od vnútrozemských po pobrežné, musí postupne ukončiť všetky nákupy ruskej energie, ropy, jadrového paliva a plynu, najmä skvapalneného zemného plynu (LNG).

Odstúpenie od dodávok bude prebiehať postupne. Najskôr sa do konca roka 2025 zakážu nové a krátkodobé zmluvy. V druhej fáze sa do konca roka 2027 ukončia dlhodobé zmluvy, ktoré sa týkajú dvoch tretín ruského plynu. Zavedú sa aj ďalšie obmedzenia s cieľom zakročiť proti „tieňovej flotile“, ktorá tajne prepravuje ruskú ropu, a zastaviť dovoz ruského uránu a iných jadrových materiálov.

Každý členský štát bude požiadaný, aby vypracoval národný plán, v ktorom podrobne uvedie, ako mieni zo svojej energetickej bilancie odstrániť plynové, jadrové a ropné zdroje z Ruska. O stanovisku  Ministerstva hospodárstva SR sme bližšie informovali v tomto článku.

Všetky opatrenia sú zahrnuté v komplexnej stratégii, ktorú Európska komisia predstavila v utorok 6. mája popoludní. Plán, ktorý musí byť pred nadobudnutím platnosti rozpracovaný do legislatívnych textov, sa pôvodne očakával v prvých 100 dňoch novej Komisie, ale bol niekoľkokrát odložený v dôsledku iniciatívy Donalda Trumpa na začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Obnovenie nákupu ruskej energie bolo navrhnuté ako možná podmienka tejto budúcej mierovej dohody. Brusel vo svojej stratégii však túto myšlienku odmieta a zavádza potrebné opatrenia, aby ruské fosílne palivá definitívne zostali minulosťou.

Nebolo by to „rozumné“

„Aj keby nastal mier už zajtra, nebolo by rozumné, aby sme sa opäť stali závislými od ruských palív,“ povedal Dan Jørgensen, eurokomisár pre energetiku.

„V prvom rade (ruský prezident Vladimir) Putin ukázal, že mu nevadí používať plyn ako zbraň. Nemali by sme sa opäť dostať do takej zraniteľnej pozície. A po druhé, nechceme napĺňať jeho vojenskú pokladnicu a podporovať jeho vojnovú ekonomiku, pretože kto vie, ktoré krajiny budú na rade,“ vyjadril sa.

Spotreba ruskej energie je v centre politickej diskusie od začiatku vojny medzi Ruskom a Ukrajinou – EÚ totiž musela náhle vyriešiť svoju závislosť od Moskvy, ktorá siaha k niekoľkým miliardám eur. V reakcii na vypuknutie konfliktu Brusel schválil bezprecedentné opatrenia na zastavenie dovozu ruského uhlia a ropy prepravovanej po mori, ale plyn, ktorý je pre Kremeľ veľkým zdrojom príjmov, sa sankciám vyhol.

V minulom roku blok nakúpil 31,62 miliárd kubických metrov ruského plynu prepravovaného plynovodom a 20,05 miliárd kubických metrov ruského LNG, čo predstavuje 19 % celkovej spotreby plynu. Zároveň ruská ropa naďalej prúdila cez plynovod Družba, ktorý bol na nátlak Maďarska oslobodený od sankcií.

EÚ v roku 2024 minula na ruské fosílne palivá odhadom 23 miliárd eur, čo je viac ako vojenská pomoc, ktorú blok poskytol Ukrajine. Táto nerovnováha je dlhodobým zdrojom napätia medzi členskými štátmi, ktoré nedokázali dosiahnuť konsenzus o úplnom odstúpení od ruských energetických zdrojov.

Vzdor Slovenska a Maďarska

Začiatkom tohto roka desať členských krajín EÚ – Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Švédsko – podpísalo spoločný list, v ktorom požadujú úplný zákaz dovozu ruského plynu, vrátane LNG. „Schopnosť Ruska pokračovať vo vojne je úzko prepojená s jeho príjmami z energetiky,“ uviedli v liste.

Naopak, Maďarsko a Slovensko sa zjednotili proti uvaleniu týchto sankcií s argumentom, že by to ohrozilo ich národné hospodárstva a konkurencieschopnosť EÚ.

Obe vnútrozemské krajiny reagovali rozhorčene, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodol o ukončení zmluvy s ruskou spoločnosťou Gazprom o zastavení prepravy plynu cez územie svojej krajiny na konci roka 2024. „Nedovolíme im zarobiť ďalšie miliardy na našej krvi,“ vyhlásil Zelenskyj v decembri.

Budapešť a Bratislava okamžite požiadali Brusel o intervenciu, ale Komisia sa zdržala kritiky rozhodnutia Zelenského, nakoľko to len prispelo k ich plánu, ktorý sa týkal urýchlenia ukončenia dodávok energií z Ruska.

V dôsledku tohto kroku zostal TurkStream, ktorý prechádza cez Turecko na Balkán a do strednej Európy, jediným aktívnym plynovodom dodávajúcim ruský plyn do EÚ. Dodávky cez plynovody NordStream a Jamal-Evropa boli zastavené v prvom roku vojny.

„Zákazy, ktoré sú súčasťou tohto plánu, budú prijaté kvalifikovanou väčšinou. Na rozdiel od sankcií, kde je potrebná jednomyseľnosť,“ priblížil Jørgensen.

„Očakávame, že všetky krajiny, aj keď s rozhodnutím nesúhlasia, budú dodržiavať právne predpisy,“ dodal.

Politická bolesť hlavy

Zatiaľ čo nákupy ruského plynu z plynovodov klesli na historické minimum, lode prevážajúce ruský LNG stále bez akýchkoľvek prekážok prichádzajú do bloku, a to v ešte väčších objemoch – čo Brusel stavia do politickej dilemy.

Podľa Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (Centre for Research on Energy and Clean Air, CREA) sa dovoz ruského LNG do EÚ v roku 2024 zvýšil o 9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takmer 90 % týchto nákupov smerovalo do Francúzska (7,7 mld. m3), Španielska (5,7 mld. m3) a Belgicka (5,1 mld. m3).

„Rusko je vo vývoze plynu vo veľkej miere závislé od trhu EÚ, ktorý tvorí 52 % jeho príjmov z vývozu LNG,“ uviedlo CREA vo svojej aprílovej správe.

Odvolanie na „vyššiu moc“

Chýbajúce obmedzenia umožnili európskym spoločnostiam voľne uzatvárať zmluvy s ruskými dodávateľmi, z ktorých niektoré platia až do roku 2040.

Podľa plánu Komisie bude zákaz nákupu ruského plynu stačiť na to, aby spoločnosti z EÚ deklarovali „vyššiu moc“ (ang. force majeure), t. j. mimoriadne udalosti alebo okolnosti, ktoré sú mimo kontroly podpisujúcich strán, a tým by sa mohli zbaviť svojich právnych záväzkov. (Teda, že firmy za ukončenie odberu energií vlastne nemôžu, keďže to nariadila Európska komisia.)

„Nemožno ich (spoločnosti) teda považovať za zodpovedné (za ukončenie odberu energií z Ruska),“ uviedol Jørgensen.

Táto možnosť však môže byť napadnutá na súde a môže viesť k vysokým pokutám pre Európanov. Ruské zmluvy sa spravidla riadia jasne definovanými podmienkami „take-or-pay“, čo znamená, že kupujúci sú povinní buď prevziať dohodnuté dodávky, alebo zaplatiť finančnú kompenzáciu za ich odmietnutie. Podľa agentúry Reuters sa právne spory medzi firmami z EÚ a ruskými dodávateľmi už vyšplhali na 18,5 miliardy eur.

Najspoľahlivejším spôsobom, ako sa odvolať na „vyššiu moc“ a vyhnúť sa súdnym sporom, by bolo prijatie sankcií na úrovni EÚ, tvrdí Elisabetta Cornago, vedúca výskumná pracovníčka Centra pre európsku reformu (CER). Pripustila však, že postoj Maďarska a Slovenska to prakticky znemožňuje.

„Tento nový plán, ktorý Komisia dnes predkladá, uznáva túto skutočnosť, ale snaží sa nájsť nové cesty, ako technicky realizovať postupné ukončenie dovozu ruských fosílnych palív, napríklad poskytnutím možností európskym spoločnostiam na odstúpenie od zmlúv,“ povedala Cornago pre Euronews.

„Nie je to bez rizika, pretože pre takéto spoločnosti by mohli nasledovať nákladné arbitrážne konania, ale je to krok vpred a spôsob, ako dať najavo, že EÚ to (konečne) myslí vážne s postupným ukončením dovozu všetkých ruských fosílnych palív,“ vyjadrila sa.

Európska komisia predstavila tento plán v utorok 6. mája –  uprostred  obchodných rokovaní medzi Komisiou a Bielym domom. Americký prezident  Donald Trump medzitým nadhodil myšlienku zvýšiť predaj amerického LNG, aby sa vyvážil deficit bloku.

Prečítajte si tiež:

• Nový plán Európskej komisie alebo „ekonomický vlastný gól“?
• Slovensko sa postavilo plánom EK. Nesúhlasí so zastavením dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska