V rozhovore s matematikom, RNDr. Tomášom Fürstom, Ph.D., sa dozviete informácie, ktoré nemajú k dispozícii odborníci niekde inde na svete a možno budete prekvapení, čo všetko z údajov o očkovaní českej populácie dokážu zistiť renomovaní matematici, imunológovia a štatistici.

Pán Fürst, v Česku zvyknú označovať dezoláta, dezinformátora a dokonca aj ruského trolla… Čím ste si tieto „pocty“ vyslúžili?

Áno, je to zaujímavé, pretože ja som sa napríklad k vojne na Ukrajine vo verejnom priestore nikdy nevyjadroval. Pracujem s dátami a keďže z Ukrajiny som žiadne nemal, tak sa k tomu ani nevyjadrujem. Napriek tomu, som ruský troll, človek sa tomu teda zjavne nevyhne…

Profesijne som matematik. Vyštudoval som matematické modelovanie na Matematicko – fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, ide viac – menej o matematickú simuláciu pohybu tekutiny. Potom som sa presunul do Olomouca a teraz pôsobím na Univerzite Palackého ako učiteľ matematiky.

Keďže je o mne známe, že sa zameriavam na dáta, tak v momente, keď sa začala epidémia covidu, začali z rôznych zdrojov prichádzať rôzne dáta. Ľudia sa na mňa začali obracať a vraveli – počuj, pozri sa na to, čo v tých údajoch vlastne je.

Spravil som to, povedal som, čo sa v tých dátach nachádza a okamžite bol zo mňa už aj dezinformátor. Takže išlo to celkom rýchlo a prišiel som k tomu ako slepé kura k zrnu. No skutočnosť, že sa ak pozriete na dáta, poviete, čo v nich je a hneď na vás začnú kričať, že ste dezinformátor, sa mi zapáčila, lebo to sa stáva málokedy.

Postupom času sme sa spojili viacerí podobní, ktorým sa všetky tie veci okolo covidu zdali nejaké čudné. Lekári, imunológovia a ďalší štatistici. A založili sme SMÍŠ, je to taká slovná hračka – Združenie mikrobiológov, imunológov a štatistikov. A počas celej epidémie suplujeme to, čo by mali robiť štátne orgány. To znamená, že verejnosti poskytujeme úplne, pravdivé, vedecky podložené a neskreslené informácie o všetkých aspektoch tej koronavírusovej katastrofy.

Nikdy sme sa nevyjadrovali k pôvodu tej nákazy, pretože k tomu sme žiadne dáta nemali. Ale od  momentu, keď sa začali objavovať tie kontroverzie ohľadom testovania, protilátok, uzatvárania škôl, rúšok, rôznych protipandemických opatrení a samozrejme aj ohľadom tej katastrofy s vakcínami, sa snažíme verejnosti podávať úplne, pravdivé, presné a vedecky podložené informácie.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Články, ktoré ste publikovali, boli následne z webov sťahované?

Samozrejme. Za celý ten čas sme pomerne zúrivo cenzurovaní, najmä odkedy sme v češtine začali prinášať správy o tom, ako prebiehal ten „vaccine rollout“. Teda ako prebiehali registračné vstupy vakcín, ich schvaľovanie a podobne. Špeciálne povoľovanie mRNA vakcín pre niektoré skupiny ľudí, ako deti a tehotné ženy.

To schválenie prebehlo bez akýkoľvek informácií o ich účinnosti a bezpečnosti. Ako SMÍŠ sme k tomu napísali článok no a z Facebooku nás už potom mazali v podstate pravidelne. Všetky možné bany máme doteraz. Server seznam.cz nás banoval tiež veľmi dlho, vlastne ani neviem, či už s tým prestali alebo to stále trvá. Pravidelne sa stávalo, že ak dal niekto v diskusii k nejakému článku link na stránky SMÍŠ, vypísalo to – váš príspevok obsahuje zakázanú adresu…

Takže cenzurovaní sme boli pravidelne a do mainstreamových médií sme nemohli ísť vôbec, od začiatku epidémie. Raz sa niekto v Českej televízii pomýlil a pozvali ma do relácie k Daniele Drtinovej, odvtedy tam už samozrejme ísť nesmiem (smiech), to mohlo byť niekedy v roku 2021.

Tí cenzori to ale robia zle, presne naopak. Keď nám nejaký článok zmazali, tak jediné, čo sa stalo bolo, že oň vypukol veľký záujem a obletel celý internet. Asi to poznáte, na Slovensku je to asi rovnaké.

Skúste aspoň v skratke predstaviť členov SMÍŠ.

Naša zakladateľka je pani MUDr. Hanka Zelená, Ph.D., asi najskúsenejšia virologička v ČR, s mnohými publikáciami, medzinárodne uznávaná. Je tu aj RNDr. Zuzana Krátká, Ph.D., veľmi skúsená imunologička. Ďalším členom som ja (RNDr. Tomáš Furst, Ph.D.), úbohý učiteľ matematiky, ale v akademickom svete som aj ja nejaké veci napísal a bol som viackrát citovaný. Na palube máme aj Doc. RNDr. Arnošta Komárka, Ph.D., to je profesor štatistiky na Matfyze UK v Prahe a v rámci ČR sa asi nedá ísť vyššie, čo sa týka analýzy dát a ich interpretácie. Je s nami aj štatistik Doc. PaedDr. Stanislav Katina, Ph.D. a imunológ s 20 ročnou praxou MVDr. Václav Fejt.

Okrem toho je okolo nás mnoho ďalších ľudí, ktorí nie sú členmi SMÍŠ, ale s ktorými sme v pravidelnom kontakte. Lekári, profesori, ľudia z vedeckej obce…

Na to, ako sa na nás z každej strany útočilo bolo vtipné to, že tie anticeny nám dávali ľudia, ktorí nemali žiadnu prax, ani skúsenosti, ani publikačné záznamy. Mali len veľkú „hubu“ a prístup do médií. Aj to je asi rovnaké aj u vás, na Slovensku.

Kým sa dostaneme ku konkrétnym veciam, ktoré ste zistili, povedzte viac o tých dátach, s ktorými ste pracovali. Ako sa k vám dostali, odkiaľ sú, z akých zdrojov, či sú naozaj hodnoverné…

Niekto múdry raz povedal, že 21. storočie bude storočím dát. Že dátová analytika bude to, čím bola ropa v storočí 20-tom.

Ja sa na tom smejem, pretože počas covidu sme videli presný opak. Napriek tomu, že to bola prvá pandémia 21. storočia a celá reakcia na ňu mohla byť založená práve na dátach, ktoré boli dostupné, robil sa ale presný opak. Dáta sa ignorovali, prípadne sa išlo proti nim.

ČR je v tomto pomerne výnimočná, pretože má organizáciu, ktorá sa volá ÚZIS, Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky, spadá pod ministerstvo zdravotníctva. Šéfuje mu prof. RNDr. Ladislav Dušek, Ph.D., je to biológ a štatistik, profesor na Brnenskej univerzite.

Musím povedať, že s ÚZIS sme vo verejnom priestore bojovali mnohokrát, neskôr môžem vysvetliť prečo. Ale na začiatku musím ÚZIS pochváliť, pretože počas epidémie naozaj dobre zvládol zber dát.

To znamená, že tam boli schopní pomerne rýchlo vytvoriť databázu, do ktorej od jednotlivých lekárov chodili záznamy o PCR aj antigénových testoch a ich výsledkoch, o hospitalizáciách s covidom, o úmrtiach na covid, o očkovaní, atď. atď. atď… ČR je teda celosvetovo naozaj unikátna v tom, že takúto obrovskú dátovú databázu má.

Podľa môjho názoru sú ich dáta pravdivé a sú v poriadku. Iná vec je, že ÚZIS nie vždy dokáže alebo lepšie povedané chce tie dáta exportovať. Občas sa stane, že od nich príde dátová sada, ktorá je chybná. Nie v zmysle, že by boli nepresné údaje, väčšinou je to nejaká chyba pri exporte.

ČR teda má naozaj unikátnu dátovú databázu. Nie všetko bolo doteraz zverejnené, od ÚZIS si stále pýtam množstvo dátových sád, ktoré som zatiaľ nedostal. Ale už aj to, čo od nich k dispozícii máme, je skutočne svetový unikát.

Napríklad máme databázy síce anonymizovaných, ale individuálnych záznamov o každom obyvateľovi ČR, kde sú informácie ako vek, pohlavie, presné dátumy všetkých covidových očkovaní, presné šarže tých vakcín a dátum úmrtia. Takto štruktúrované dáta nemá nikto iný na svete.

K tomu treba pripočítať aj to, že zdravotníctvo v ČR, rovnako ako aj na Slovensku, je veľmi unifikované. Všetci ľudia v ČR majú k dispozícii rovnakú zdravotnú starostlivosť a máme o nej perfektné dátové záznamy. Je to ako zlatá baňa, z ktorej sme už veľa vyťažili, ale stále v nej zostalo veľa zlata. A ja sa teším na to, keď ho vyťažíme.

O pravosti a kvalite vašich dát teda nikto nemôže pochybovať. Poďme konečne k tomu, čo sa vám podarilo zistiť. Začať by sme mohli obrovskými rozdielmi medzi jednotlivými šaržami covidových vakcín. Zistili ste, že rôzne hodnoty tam lietajú hore – dole ako na horskej dráhe.

To je veľmi zaujímavá téma, ktorá vo verejnom priestore začala rezonovať potom, ako skupina dánskych vedcov publikovala štúdiu o mRNA vakcínach od Pfizeru. Všimli si, že počet nahlásených podozrení na nežiadúce účinky – tých, ktoré nahlásili samotní zaočkovaní alebo aj lekári – je medzi jednotlivými šaržami veľmi nevyrovnaný.

My sme teda českému ŠUKLu na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám poslali žiadosť o poskytnutie všetkých dostupných dát o hláseniach na podozrenia na nežiadúce účinky, podľa jednotlivých šarží covidových mRNA vakcín. A zistili sme, že s jednotlivými šaržami sa vždy spája rôzny počet takýchto hlásení. Z ÚZISu zas máme dáta o skutočnom počte podaných vakcín. A keď spojíte tieto dve databázy, teda podiel nahlásených nežiadúcich účinkov ku počtu podaných vakcín, zistíte, že prvé šarže vakcín, ktoré do ČR prišli začiatkom roka 2021, majú naozaj enormný počet týchto hlásení.

Ich počet následne plynule klesá a až niekedy koncom roka 2021 dosiahne nejaké „normálne“ hodnoty. Teda hodnoty, ktoré sa dajú očakávať aj v porovnaní s inými, necovidovými vakcínami.

Týka sa to mRNA vakcín od spoločností Pfizer aj Moderna a takisto tých od Astra Zeneca, ktoré boli napokon v tichosti stiahnuté z obehu, čo je tiež veľmi zaujímavá téma. Vakcíny od Astra Zeneca mali dokonca dvojnásobný počet takýchto hlásení. Tieto fascinujúce zistenia by mali sami o sebe vzbudiť veľkých záujem regulačných orgánov, ale tie boli samozrejme ticho.

Tie výsledky sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi. Ale podľa mňa je najpravdepodobnejšie to, že proces výroby mRNA prebiehal narýchlo a bolo to nezvládnuté. A akonáhle tie vakcíny vypustili do populácie, tak vysvitlo, že počet nahlásených podozrení na nežiadúce účinky je tak enormný, že niekde asi začali zvoniť červené telefóny a vo výrobnom procese sa následne pravdepodobne niečo zmenilo.

Pevne verím, že to všetko bude predmetom vyšetrovania a skôr, či neskôr sa dozvieme čo sa stalo a prečo sa to stalo.

Boli tam až tak zásadné rozdiely? Spomínali ste, že prvé šarže mRNA vakcín mali veľmi vysoký počet nahlásených nežiadúcich účinkov a postupom času ten počet klesal. Aké veľké boli tie rozdiely?

Tak napríklad prvé šarže vakcíny od Astra Zeneca mali nahlásených asi 10 podozrení na nežiadúce účinky na každých tisíc vyočkovaných dávok, čo je v podstate jedna zo sto. Sú to úplne absurdné, obludné čísla a nikto kompetentný sa nemôže tváriť, že o tom nevie, nie je to žiadne tajomstvo. Hlásení na nežiadúce účinky bolo teda rádovo, možno až stokrát viac, ako sa dalo očakávať, ak by sme ich porovnali napríklad s vakcínami proti bežnej chrípke.

Samozrejme, rozumiem tomu, že sa mohli objaviť aj názory, že populácia bola kvôli tvrdeniam rôznych dezinformátorov hysterická a nežiadúce účinky si ľudia začali vymýšľať. Je to síce možné, ale je to nepravdepodobné.

Prvá vec, na ktorú sa treba pozrieť, sú klasické systémy na nahlasovanie nežiadúcich účinkov po celom svete. Tie všade skoro explodovali a rovnaké to bolo v Británii, v USA, na Novom Zélande, v Austrálii, v Českej republike a aj na Slovensku.

Druhá vec je, že dnes už nie sme odkázaní len na pasívne nahlasovanie nežiadúcich účinkov do týchto systémov. Keď sa idete dať zaočkovať, nechajú vás stiahnuť si do mobilu aplikáciu, ktorá vás potom otravuje. Každý deň sa vás pýta, či vám niečo je, pýta sa na rôzne symptómy a podobne. Takže máme aj takéto, aktívne dáta a tie sú naozaj strašidelné. Desiatky percent ľudí po očkovaní hlásili väčšie alebo menšie problémy, pričom štandard pred obdobím covidu bol niekde okolo piatich percent.

V konečnom dôsledku ale ide vždy najmä o tom, či tie nežiadúce účinky stoja za to, či je prínos toho lieku vzhľadom na váš stav dostatočný, teda nejaký risk – benefit pomer. A v tom je ten hlavný problém, že covidové vakcíny sa začali pchať aj do mladých ľudí, tehotných žien alebo detí, u ktorých je ten benefit úplne nepodstatný, pretože deti napríklad covid neohrozoval takmer vôbec.

Bezpečnostný profil mRNA vakcín, ale aj vakcíny od Astra Zeneca je naozaj strašidelný a všetci to po celý čas majú pred očami. To by samo o sebe ešte nemusel byť taký problém, pretože existuje aj mnoho iných liekov, ktoré majú ten bezpečnostný profil podobne zlý.

Epidemiológovia ale poznajú výpočet, koľko ľudí musíte zaočkovať, aby ste zabránili jednému úmrtiu alebo aspoň ťažkému priebehu nejakého ochorenia. Pri covide boli tie čísla v rádoch desiatok až stoviek tisíc. Takže špeciálne pri mladých ľuďoch tá analýza risk – benefit vychádzala naozaj veľmi zle, lebo nežiadúce účinky mRNA vakcín boli na tej pomyselnej váhe oproti nejakým benefitom skutočne ťažkým závažím. A na strane benefitov nebolo v podstate nič, pretože mladých ľudí ten vírus nejako špeciálne neohrozoval.

Ak sa pozriete do VAERSu, teda Vaccine Adverse Event Reporting System, čo je najväčší systém svojho druhu na svete a vyhľadáte si údaje napríklad ohľadom úmrtí po očkovaní, tak štandardne tam bolo v období pred covidom celosvetovo hlásených niekoľko sto takých prípadov ročne. A zrazu, v roku 2021, bolo nahlásených asi 30 tisíc úmrtí po vakcinácii a samozrejme, až na pár stoviek prípadov, to boli všetko covidové vakcíny.

Zhruba mesiac po začatí vakcinačnej kampane som si všimol, že farmaceutické firmy sú doslova zavalené hláseniami o možných nežiadúcich účinkoch mRNA vakcín. A už vo februári 2021 som s tým vysokým číslom úmrtí po očkovaní mRNA vakcínami obišiel nejakých lekárov. Pýtal som sa ich – čo vy na to? Zľahčovali to, že sa do tých databáz nemám pozerať alebo tvrdili, že je to tým, že tých vakcín bolo v krátkom čase podaných veľmi veľa. To ale nie je pravda. Vakcín proti obyčajnej chrípke bolo za ostatných 10 rokov podaných násobne viac a v databáze VAERS žiadne tisíce úmrtí po ich podaní zaznamenané nie sú.

Myslím si teda, že mRNA vakcíny majú nevyhovujúci bezpečnostný profil. Tie čísla sú známe od prvých mesiacov očkovania, všetci ich majú k dispozícii.

Čo ste ešte zistili o účinnosti covidových vakcín?

Každý vie, že ak chcete zistiť účinnosť nejakej liečby, musíte v rámci porovnávacej štúdie ľudí rozdeliť na tých, ktorí dostanú vakcínu a na tých, ktorí dostanú placebo a z toho sa následne účinnosť dá odvodiť.

Toto sa robilo ešte v roku 2020 pri registráciách tých vakcín. Lenže vtedy ešte takmer nikto v populácii nemal postvakcinačnú imunitu a navyše, tie vakcíny boli v tom čase vyrábané úplne iným spôsobom, o čom sa celkovo veľmi málo hovorilo. V tom čase to bola úplne iná látka, než tá, ktorú následne vypustili do populácie.

Ale zrazu tu bol nejaký údaj o 95 percentnej účinnosti proti nákaze a začalo sa očkovať hromadne. A ak si spomínate, zrazu prišla veľká vlna epidémie v Izraeli a to do úplne preočkovanej populácie. Následne sa nenápadne prestalo hovoriť o tom, že vakcíny bránia nákaze. Namiesto toho sa začalo tvrdiť, že vakcíny majú obrovský účinok proti úmrtiam na covid. Lenže na také tvrdenie neexistovali žiadne relevantné dáta z porovnávacích štúdií.

Na základe toho, čo sa nám podarilo zistiť môžeme povedať, že všetky vyjadrenia o tom, ako mRNA vakcíny výborne bránia úmrtiam na covid, sú len kecy. Nie sú ničím podložené a ak sa do podrobných dát pozorne pozrite tak zistíte, že reálne čísla sú s tými tvrdeniami dokonca v rozpore. Pre mňa je v konečnom dôsledku úplne „fascinujúce“, že ani potom, ako sme na celom svete novou, experimentálnou génovou technológiou zaočkovali miliardy ľudí, tak stále nemáme ani tušenie, akú účinnosť tie vakcíny v skutočnosti majú.

U zaočkovaných žien v ČR došlo k tretinovému poklesu pôrodnosti. Ani nástup hormonálnej antikoncepcie nemal na pokles pôrodnosti taký efekt. Mimochodom, prečo má takéto unikátne údaje k dispozícii celosvetovo iba Česká republika? Ako je to s účinnosťou mRNA vakcín proti nákaze a do akej miery ľudí chráni pred smrťou? Aké dáta od príslušných orgánov združenie SMÍŠ už niekoľko mesiacov nevie dostať a prečo týchto uznávaných odborníkov médiá obvinili z úmyselného klamstva?

Dozviete sa vo videorozhovore s RNDr. Tomášom Furstom, Ph.D.

Odkazy na dôležité informácie, ktoré zazneli v rozhovore:

Znepokojující rozdíly mezi šaržemi covidových vakcín

Nežadouci účinky ve VAERS

Aktivni farmakovigilance

Podivuhodne vzorce v celkove úmrtnosti

Data zdravotních pojišťoven

Propad plodnosti

Poslední vývoj