Môj profil 
Predplatné
“Pripomíname si Deň Európy – je to spomienka na prorocký prejav francúzskeho ministra zahraničných vecí, Roberta Schumana, v ktorom krátko po vojne v roku 1950 predstavil svoju víziu spolupráce európskych národov. Aj vďaka jeho odvahe sa začal proces európskej integrácie, ktorý trvá dodnes,” pripomína Anton Ziolkovský.
Podľa jeho názoru, ak niečo vystihuje súčasný stav Európy, tak je to emotívne vyjadrenie pápeža Františka, že Európa zostarla a stratila spred očí ciele spolupráce. “Myslím, že mnohí pri uvažovaní nad našim miestom v Európe máme pred očami dva mantinely. Na jednej strane si uvedomujeme, že spolupráca európskych národov je potrebná. Vďaka nej sme včera oslávili už 75 rokov života v mieri.”
“Na druhej strane cítiť veľkú únavu, ktorá sála z mnohých európskych krajín, lebo už nie sú tak konsolidované ako povedzme pred desiatimi rokmi. Pribúdajú vážne vnútropolitické problémy a globálne trendy, kde sa miešajú prínos s hrozbou. Podľa môjho názoru v súčasnej atmosfére v Európe možno čítať tri zásadné faktory: pokračujúca desocializácia spoločnosti ako dôsledok sekularizácie v postmoderne; demografický kolaps a úplná marginalizácia rodinnej politiky spojená s hrubými deformáciami.”
Všetky tri negatívne javy sú podľa známeho kňaza prejavom hlboko zakorenej beznádeje. “A keďže široko ďaleko nevidieť v Európe politikov s víziami, jedinou odpoveďou na toto všetko je byrokratický kolos Európskej únie. Tak veľmi ju práve teraz potrebujeme, ale keď to preženiem, pritom to zvonka naozaj niekedy vyzerá, akoby sa riadila humphreyovskou filozofiou „Veľa činností, ale žiadne výsledky“. Iste by mnohí namietali, že Európska komisia s parlamentom chŕlia stratégie a smernice len taký rachot.”
O to však podľa neho v podstate nejde. “Mám však dojem, že sa snažíme bezchybne udržiavať kolos, ktorý odumiera zvnútra. Ak by som si pomohol Svätým Písmom, najviac sa na to hodí Ježišov výrok: „Komára preciedzate, ale ťavu prehĺtate.“ Pápež František vo svojom prejave pred Európskym parlamentom v roku 2014 zdôraznil, aké je dôležité vrátiť do hry vzťah ku transcedentnu.”
“Ak môžu krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, niečím prispieť k európskej integrácii, tak sú to dve veci. Po prvé: odmietanie ideológii. Preto sme takí precitlivelí na gender studies, ktoré môžu byť inšpirované aj marxizmom a radikálnym feminizmom a najmä, keď sa z toho niekto snaží urobiť za každú cenu európsku doktrínu.
“A po druhé: sebavedomejšie vnášať do európskeho priestoru idey inšpirované kresťanskou vierou a antropológiou. Názory inšpirované kresťanstvom jednoducho patria do verejného priestoru a verejnej diskusie. A sem nepatrí len ochrana života, chápanie manželstva a rodiny, ale aj solidarita, subsidiarita či súdržnosť. Kresťania môžu výrazne prispieť k zmierneniu sociálneho napätia, ku kultúrnemu a medzináboženskému dialógu.”
Anton Ziolkovský doplnil, že si veľmi praje, aby v takomto duchu postupovala aj slovenská politická reprezentácia. “Modlím sa za súdržnú a jednotnú Európu, ktorá rešpektuje duchovné a kultúrne tradície jej členov. Modlím sa za kresťanov, aby v Európe videli svoj domov a pomohli jej nájsť stratenú nádej. Nech sa toto blúdenie v tme skončí. Možno práve dnes treba zdôrazniť slová pápeža sv. Jána Pavla II., ktorý jasne povedal, že iba Kristus je nádejou Európy. Vždy bol a bude.”
.JPG)
