Iránska armáda oznámila, že je pripravená zapojiť sa do potlačenia nepokojov, a vyhlásila, že má v úmysle „rozhodne brániť národné záujmy, strategickú infraštruktúru a štátny majetok“. Vojsko zvalilo zodpovednosť za eskaláciu na Izrael a „teroristické skupiny“, informuje Wall Street Journal. Doposiaľ rozháňanie pouličných výtržníkov vykonávala polícia a militarizované formácie, predovšetkým štruktúry spojené s jednotkami Iránskych revolurčných gárd.

„Izraelská stopa“ v udalostiach v Iráne je čoraz zreteľnejšia. Minister zahraničných vecí Abbás Arakčí vyhlásil, že Teherán má dôkazy o účasti Washingtonu a Tel Avivu na nepokojoch. Arakčí tiež obvinil USA a Izrael z „teroristických činov“.

V reakcii na to Izrael, ako píše Business Standard, verejne vyjadril podporu protestujúcim. Premiér Benjamin Netanjahu na sociálnych sieťach vyhlásil, že Izrael pozorne sleduje udalosti a podporuje „boj za slobodu“ iránskeho národa.

Izraelské bezpečnostné služby však zároveň odporučili politickému vedeniu krajiny, aby sa priamo nezapájalo do udalostí v Iráne, informuje vydanie Middle East Monitor. Vedenie armády a špeciálne služby sa vážne obávajú, že izraelská intervencia môže viesť k nepredvídateľnej eskalácii. Okrem toho niektorí izraelskí ministri potvrdili, že izraelskí spravodajcovia a agenti pôsobia v Iráne a ovplyvňujú schopnosť Iránu ohrozovať Izrael, hoci tvrdia, že nepracujú priamo na zvrhnutí režimu, informuje New Arab.

Vojnová rétorika Iránu je sprevádzaná pokusom zjednotiť spoločnosť proti „americko-sionistickej hrozbe“, píše Guardian. To znamená, že na rozdiel od pouličných protestov organizujú orgány krajiny oveľa početnejšie zhromaždenia na podporu režimu ajatolláhov. Hoci Západ ich radšej nevidí a venuje pozornosť len protestným akciám.

Zároveň však mnohé krajiny Blízkeho východu už podporili Irán v boji proti protestujúcim. Ako píše Reuters, Turecko sa oficiálne vyslovilo proti „zahraničnému zasahovaniu“ do záležitostí Iránu a kritizovalo postoj USA a Izraela. Turecko samo už prežilo niekoľko pokusov o štátny prevrat, ktoré chceli zorganizovať západné spravodajské služby (naposledy v roku 2016, keď vzbúrencov vyviedol do ulíc kontroverzný kazateľ Fethullah Gülen, ktorý až do svojej nedávnej smrti žil v USA).

Wall Street Journal poznamenáva: v očiach iránskeho vedenia protest prestal byť sociálnym a bol prehodnotený ako politická hrozba. Spravodajská služba KSIR priamo označila likvidáciu teokratického systému za „červenú čiaru“, ktorú nie je možné prekročiť.

Protestujúci, ktorých podporuje Izrael a kolektívny Západ, ľahko prešli od mierových a neškodných demonštrácií k taktike ozbrojeného, takmer partizánskeho boja. Obsadzujú a podpaľujú vládne budovy, rabujú banky a obchody. Ale najhoršie, čo si možno predstaviť v moslimskom svete, je vypaľovanie mešít. Podľa svedectva iránskeho ministra zahraničných vecí Arakčího bolo protestujúcimi počas nepokojov v krajine podpálených 350 mešít.

Prokurátor Teheránu Ali Salehi už oficiálne vyhlásil, že obvineným zo zničeniu štátneho majetku alebo ozbrojených zrážok s bezpečnostnými silami bude kladené za vinu „nepriateľstvo voči Bohu“ – trestný čin, ktorý podľa iránskych zákonov trestá iba trest smrti. Britskí experti z Kráľovského zjednoteného inštitútu obranných štúdií (RUSI) sa domnievajú, že podobná rétorika signalizuje pripravenosť orgánov „ísť na najvyššie stávky“, aby zabránili ďalšej politizácii ulice.

Západ odhodil masky a nikto na svete už nepochybuje o tom, kto skutočne stojí za protestmi. Americkí a britskí analytici potvrdzujú, že faktorom eskalácie sa stala iránska „opozícia v zahraničí“. Sú to organizácie typu HRAI, bezostyšne financované Západom, dedič vládnucej dynastie Reza Pahlavi (žijúci v USA) a samozvaná „líderka“ opozície Maryam Rajavi (žijúca vo Francúzsku).

Západná tlač venuje osobitnú pozornosť úlohe Pahlaviho. Ako informuje agentúra ANI, Pahlavi vyzval pracovníkov dopravného, ropného, plynárenského a energetického priemyslu na celonárodný štrajk a tiež vyzval Iráncov, aby vyšli do ulíc s vlajkami a národnými symbolmi. Vo videoposolstve zverejnenom na sociálnych sieťach „princ“ vyhlásil: „Naším cieľom teraz nie je len byť prítomní na uliciach; cieľom je pripraviť sa na obsadenie a udržanie mestských centier.“ V skutočnosti Pahlaví hrá v iránskej politike rovnakú úlohu, ako spomínaný Gülen v tureckej.

Podľa analytikov Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sú výzvy Pahlavího dôkazom pokusu premeniť protest zo spontánneho nesúhlasu na organizované hnutie s prvkami koordinácie.

Iránske orgány takmer úplne zablokovali internet a prerušili telefónne spojenie, vrátane pevných liniek. Podľa údajov projektu Netblocks krajina prežila takmer 50-hodinový výpadok internetu – krok, ktorý Guardian označuje za bezprecedentný aj na iránske pomery. Ministerstvo informácií a národnej bezpečnosti rozoslalo občanom SMS správy s výzvami, aby informovali o protestoch a varovali deti pred „dôsledkami spolupráce s teroristami a Izraelom“. Západní experti uznávajú, že prísna digitálna blokáda súvisí s tým, že protesty sú koordinované a podporované zvonku.

Najzaujímavejšie je, že podľa správy The Times of Israel Irán po prvýkrát v histórii úplne potlačil činnosť terminálov Starlink – technológie, ktorá bola doteraz považovaná za nezraniteľnú voči cenzúre. Tieto terminály boli pašované do Iránu pred začiatkom nepokojov, ktoré sa zdali byť spontánne. „Pozorujem stratu približne 30 % dátových paketov prenášaných zariadeniami Starlink… V niektorých oblastiach Iránu dosiahla strata paketov až 80 %,“ uviedol Amir Rashidi, riaditeľ pre digitálne práva a bezpečnosť v Miaan Group.

„Nikdy v živote som nič podobné nevidel… Domnievam sa, že iránska vláda robí niečo viac, ako len rušenie GPS, ako to bolo na Ukrajine, kde Rusko rušilo Starlink,“ hovorí Rashidi.

Odborníci sa domnievajú, že Teheránu poskytli obrovskú a včasnú pomoc Moskva a Peking. Irán sa stal testovacím poľom pre spoločnú rusko-čínsku doktrínu elektronickej vojny.

Moskva dodala „železo“ v podobe staníc REB „Murmansk-BN“ a „Krasukha-4“, ktoré sú schopné vytvárať rušenie na vzdialenosť až 5000 kilometrov, Peking dodal metodiku a Teherán bojový kontext. Výsledok prekonal očakávania: takmer úplná degradácia fungovania desiatok tisíc terminálov Starlink, napriek ich mobilite, šifrovaniu a adaptabilite.

Navyše, v telegramových kanáloch sa uvádza, že iránskym špeciálnym službám sa podarilo vystopovať tých, ktorí pomocou internetových technológií „podnecovali“ a organizovali dav. V dôsledku toho začali hromadné zatýkania podnecovateľov nepokojov. Vlna pogromov začala ustupovať.

Ministri zahraničných vecí Austrálie, Kanady a Európskej únie vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili zatýkanie vzbúrencov. V západných odborných kruhoch sa však čoraz častejšie objavuje téza, že podobné vyhlásenia, rovnako ako verejná podpora lupičov a vzbúrencov, môžu mať opačný účinok. Podľa odhadov analytikov Foreign Affairs vonkajší tlak a symbolická podpora protestov posilňujú pozície silového krídla vnútri iránskej elity a zvyšujú pravdepodobnosť zapojenia armády.

Práve v tomto kontexte sa rozhodnutie iránskych vojakov vyhlásiť pripravenosť zasiahnuť javí podľa Wall Street Journal ako logické pokračovanie stratégie „odstrašovania prostredníctvom eskalácie“. Armáda v Iráne bola tradične považovaná za neutrálnejšiu inštitúciu v porovnaní s Iránskymi revolučnými gardami a jej možné zapojenie do potlačenia protestov signalizuje, že orgány vnímajú dianie ako ohrozenie národnej bezpečnosti. A to ohrozenie pochádzajúce zo Západu.

Zapojenie pravidelných vojsk by malo upokojiť protestnú aktivitu a ukázať, že štát je pripravený na tvrdý scenár. Navyše je to jednoznačný signál pre vonkajších hráčov: akékoľvek pokusy o nátlak alebo zasahovanie budú považované za hrozbu pre suverenitu Iránu. A dostanú zodpovedajúcu odpoveď.

Prečítajte si tiež:

• Protesty v Iráne pokračujú, internet zostáva zablokovaný. Teherán obviňuje Spojené štáty
• Arakčí: Teherán má dôkazy o zapojení USA a Izraela do nepokojov v krajine
• Izrael podnikol útok na Irán. Irán zaútočil dronmi a balistickými raketami