Stotisícová armáda pre Európu: spása alebo posledný klinec do našej rakvy?

Nestačí nám greendeal, ETSky, homosexuálne svadby, ani nekonečné zbrojenie Ukrajiny. Padajúci európsky gigant sa nechá ťahať bruselskou byrokraciou čoraz hlbšie. Pri otázke ako zastaviť úpadok však prichádzajú lídri aj s myšlienkami, aké vás vydesia – hovorím o návrhu vytvoriť spoločnú stotisícovú armádu.

 

Výhovorky, neschopnosť, a slovenská opozícia

Ľudia typu Korčoka sú skutoční „Európania” – v zmysle, že tiež dokážu o problémoch len neefektívne hapkať. Najnovšie o tom, že sa prepisuje bezpečnostná architektúra v regióne bez našej účasti. Táto kritika vlády zo strany opozičníkov sa týka (aj) neúčasti SR na samite „koalície ochotných” – vzhľadom na absenciu právnej formy však taký „samit” predstavuje v skutočnosti len divadlo pre masy, ako dobre viete.

Napriek tomu znejú v zákulisí hlasy, že Európa nemá podporovať vyšším HDP iba NATO, ale vytvoriť aj spoločnú veľkú armádu…

Výhovoriek pre svoj zámer si našli elity habadej: Vraj nás ohrozuje Rusko (vojensky), Čína (ekonomicky) a teraz už aj USA (kvôli nárokom na Grónsko po každej stránke). Lenže ak sme prijali, že svet stojí na globálnom kapitalizme, potom žiadne výhovorky neplatia – treba pracovať na zefektívnení vlastných výrobných aj úsporných procesov (vrátane upustenia mrhania prostriedkami na cudzie vojny), aby sme sa nenechali udupať konkurenciou. Avšak výroba odchádza do Číny, pretože tam má lacnejšie energie a lepšie podmienky. Firmy tam nedusia kadejaké klimatické opatrenia, ktoré od zdravého normálu zašli do šialených krajností.

Ako hovorí Donald Trump: Čína je najväčším výrobcom veterných turbín, zatiaľ čo Západ je dosť hlúpy na to, aby sa stal ich najväčším importérom…

 

Spojená európska armáda – ale kvôli čomu?

Európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius teraz volá po celoeurópskej armáde. Podľa neho by mala počítať aspoň stotisíc duší. Vyjadril sa tak v nedeľu na konferencii vo Švédsku.

Vraj Spojené štáty sú tiež silné vďaka jednej spoločnej armáde, a tak logicky musí EÚ postupovať podobne – čo na tom, že ako pri spomínanej Koalícii ochotných ani tu neexistuje potrebný právny rámec! Museli by sme sa najprv federalizovať a potom odovzdať rezort obrany i zahraničnej politiky spoločnej európskej vláde…

V oblasti obrany pritom žiada komisár postup štýlom veľkého tresku (doslova „big bang”). Najprv samozrejme hovorí o potrebe nárazového financovania takého projektu a potom aj o všeobecnej „ústavnej pripravenosti”.

Sme aj my, Slováci, pripravení zmeniť Ústavu v prospech zriadenia vrchného veliteľstva budúcich európskych ozbrojených síl v Bruseli alebo Štrasburgu?

Priaznivci tejto myšlienky sa odvolávajú napríklad na to, že aj nemecký kancelár Merz už pochopil, že Pax Americana končí – to sú jeho vlastné slová. Západná Európa volá po dvojakej pripravenosti: v rámci NATO, ale aj osobitne. Prioritne naďalej pod zámienkou akútnej ruskej hrozby, ako zvyčajne…

Podotýkam však, že v rámci zachovania rovnováhy na našej pologuli sa po rozpadnutí ZSSR malo na základe pôvodných dohôd logicky rozpustiť aj NATO. Avšak za kratší koniec ťahali Rusi, a dnes sa základne NATO, resp. USA roja ako huby po daždi všade možne po svete (napokon, nervozitu v tomto smere deklarovala aj Čína, veď má okolo seba už vyše 200 amerických základní).

Takže aká cudzia hrozba, keď my sami podnikáme kroky smerom k druhým s výrazným provokačným potenciálom? Je zjavné, že ľudia v riadení Únie si hľadia v prvom rade na vlastné, kariérne záujmy a pred ekonomickým rozvojom uprednostňujú ideologické politikárčenie. Napriek tomu, že sme mali byť mierový projekt a forma hospodárskeho spoločenstva.

Takto nás môžu v blízkej budúcnosti vohnať do konfliktov, o ktoré sme nestáli, a ktoré by sa nikdy nemali udiať. A môžu tak teoreticky učiniť aj oficiálne (a teda beztrestne), pod hlavičkou európskej iniciatívy Defence Readiness 2030. Preto musíme vývoj v tomto smere naďalej pozorne monitorovať, kým ešte nebude neskoro zatiahnuť záchrannú brzdu…