Hrnko: Nech sa Magyar naučí históriu

Čo povedať o tomto iredentistickom truľovi alebo turuľovi, ktorý ani nevie, ako sa vyvíjalo názvoslovie v oblasti, v ktorej sa nachádza sto osemročná maďarské štátnosť. Teda nie tisíc rokov, ako by to chcel vidieť onen iredentista. Maďarsko vzniklo roku 1918 rovnako ako ostatné nástupnícke štáty. Ten štát, na čelo ktorého sa postavil sv. Štefan, sa totiž nevolal Uhorskom, ale až do roku 1095 bol v Európe známy ako Sclavonia (Slovensko?) alebo Panónia. Až Koloman Knihomol roku 1095 sa ako prvý tituloval ako kráľ Uhrov, teda multietnickej komunity, ktorej hlavnou súčasťou boli Slováci a Maďari.

To, že ho jeho rodičia učili, že dnešné Slovensko bolo tisíc rokov Felvidékom, neznamená, že mu do jeho iredentistickej hlavičky vtĺkali pravdu. Po tom, ako Turci za výdatnej podpory tzv. maďarskej národnej strany okupovali dnešné Maďarsko a Uhorským kráľovstvom zostal len „Tótország” (preložte si to, ako chcete) sa Dolným Uhorskom (Alvidékom) nazývalo územie od Moravy po hranice Spiša a Abova a Felvidékom územie na východ od tejto hranice. Takže, pán Iredentovič, o akýchže tisíc rokoch to splietate?

Termín Felvidék v dnešnom chápaní sa opäť začal používať potom, čo Mária Terézia presunula politickú správu Uhorského kráľovstva do Budína (aký to pekný slovenský názov aj v maďarskej podobe Buda). Takže žiadnych tisíc rokov, ale len čosi viac ako dvesto? Takže dejiny nám robia problém, všakže? A ešte to treba doplniť, že do pojmu Felvidék patrili aj dolné časti Novohradu, Gemera a Boršod. Žeby nám to Péter Magyar chcel vrátiť, aby sa jeho terminológia zdedená po rodičoch zhodovala so skutočnosťou? Teda facit: Felvidék nie je Slovensko a Slovensko nie je Felvidék. Geograficky a ani politicky to nie je totožné!

A čo na ten slávny Pozsony. Tu treba povedať, že väčšina kráľov korunovaných v Bratislave, dnešnému Maďarsku nevládla. Vtedy sa rodu verní Magyari klaňali sultánovi, nie Habsburgovi. Ale prečo by Slovákom mal prekážať alternatívny slovenský názov, ktorý používajú naši maďarskí susedia. O tom, že za starým Posoniom, Pozsonyom sa skrýva slovenské meno Božan, hádam netreba zvlášť prízvukovať. Tie maďarské bájky o tom, že je názov odvodený od antického Pisona, môže veriť len človek, študujúci z maďarských učebníc pre základné školy.

Pánovi Magyarovi odporúčam na pochopenie dejín Panónie zájsť do Loveckého salóna v maďarskom parlamente. Nech si pozrie na tie hrady, namaľované na stene, aby pochopil, čo to bolo v minulosti Uhorské kráľovstvo. Na stenách je zobrazených päť hradov. Dva sú v Rumunsku, dva na Slovensku (Trenčín a Orava) a len jeden je v dnešnom Maďarsku. Čuduj sa svete! On sa volá Vyšehrad, v maďarčine Visegrad! To bolo Uhorské kráľovstvo, nie to, čo do duše malého chlapčaťa natlačili iredentistickí rodičia!

A nakoniec, tie nešťastné Benešove dekréty. Podľa môjho názoru, chránia aj stabilitu a majetok dnešného Maďarska. Po ich zrušení by museli totiž opäť rozmýšľať, ako nevyprázdniť múzeá v Maďarsku o artefakty, ktoré ulúpili zo Slovenska po roku 1896. Jednak žiadna aktuálna diskriminácia slovenským občanom maďarskej národnosti nehrozí. Ako sa pamätám, posledné obmedzenia z nich vyplývajúce, sme odstránili ešte v 90. rokoch. Momentálne pri spochybňovaní Benešových dekrétov ide o delegitimizáciu dnešnej SR a jej vrátenie do roku 1945. To, že hlupáci z PS otázku asi z podnetu z Bruselu s cieľom skaliť slovensko-maďarskú spoluprácu otvorili, je len dôkazom totálnej ignorancie faktov a histórie zo strany vedenia strany. Najviac sa však čudujem I. Korčokovi, ktorý presne vie, o čo ide, a drží s hlupákmi zo svojej strany basu. O tempora, o mores! Ivan, Ivan, Bože ako hlboko si klesol!