STVR pod Flašíkovou: audit šetrí na ľuďoch, zmluvy bežia ďalej

Personálny audit v STVR má priniesť šetrenie a prepúšťanie. V zmluvách však zatiaľ vidno najmä kontinuitu. Veľká časť peňazí ide do produkcie a práv, čo je na malom trhu do istej miery nevyhnutné. Skutočný test zmeny sa preto neodohráva pri koprodukciách, ale pri bežných zmluvách, kde sa dá dodávateľ vymeniť a kde volič koalície čakal jasný rez so starými automatizmami.

Šetrenie na papieri, kontinuita v praxi

STVR dnes komunikuje výsledky personálneho auditu a úsporný režim. Hlavná téma, ktorá sa tlačí dopredu, je prepúšťanie. V čase konsolidácie je to politicky ľahko čitateľný signál, najmä pre voliča koalície, ktorý od novej rady a nového vedenia čakal, že inštitúcia prestane byť „bezodnou jamou“ a prestane živiť stále ten istý okruh ľudí a firiem.

Lenže šetrenie sa dá robiť dvoma spôsobmi. Buď sa mení systém a spôsob fungovania, alebo sa urobí tvrdý zásah do mzdových nákladov a zmluvný svet sa nechá tak, ako bol. A práve tu sa začína rozhodovať, či ide o ozdravenie, alebo len o presun nákladov z jednej položky do druhej.

Z výrezu zmlúv v CRZ vidno, že zmluvná mašinéria je obrovská. Od nástupu Martiny Flašíkovej na post generálnej riaditeľky STVR bolo podpísaných 1 850 zmlúv nad 1 000 eur v celkovej sume 46 241 869,30 eur. Ďalších 5 844 zmlúv pod 1 000 eur sme si podľa metodiky odložili bokom. Aj bez emócií platí, že takýto objem zmlúv vytvára obrovskú administratívu a zároveň sťažuje kontrolu, čo je bežná prevádzka a čo je reťazenie externých spoluprác.

V rámci analýzy sme všetky kontrakty rozdelili do balíkov. Tu je prehľad top dodávateľov v každom balíku. Počet zmlúv pri dodávateľovi je počet zmlúv v danom balíku. Ten sa nemusí zhodovať s jeho celkovým počtom zmlúv v exporte, lebo časť kontraktov môže byť zaradená v inom balíku. Platí to aj pri ďalších prehľadoch.

Kde je kontinuita nevyhnutná

Pri produkcii, licenciách a právach platí jednoduchá realita. Slovensko je malý trh. Televízia, ktorá chce vysielať, je odkázaná na obmedzený okruh dodávateľov, ktorí majú kapacitu, skúsenosti a hotové formáty. Ak by nový manažment chcel „preseknúť všetko“, veľmi rýchlo by narazil na realitu.

Pri právach a licenciách sa objemy prirodzene sústreďujú u niekoľkých držiteľov práv a sprostredkovateľov. Aj tu býva kontinuita dôsledkom trhu, nie automaticky „kšeftu“.

Problém teda nie je to, že existujú veľkí producenti. Problém vzniká vtedy, keď sa pri nich stratí cit pre obsahovú vyváženosť, keď pokračujú spolupráce, ktoré nesú povesť jednostrannosti, alebo keď sa popri „nevyhnutnom“ nezmení vôbec nič v tom, čo nevyhnutné nie je.

Kde sa dá robiť poriadok bez ohľadu na „malý trh“

Ak chce volič koalície vidieť reálnu zmenu, musí ju hľadať tam, kde je konkurencia širšia a kde sa dá dodávateľ reálne vymeniť bez toho, aby televízia prestala vyrábať program. Sem patria stavebné práce, facility služby, bežné dodávky techniky, servis, monitorovacie služby, právne služby a rôzne rámcové servisné kontrakty.

V balíku „Dielo a práce“ sa dá najľahšie porovnávať, či dochádza k výmene dodávateľov a či sa robí „test alternatív“.

Práve sem spadá aj zmluva so spoločnosťou ELEKTRONIKA a.s., za ktorú koná Ing. Michal Kolík, brat bývalej ministerky spravodlivosti a poslankyne SaS Márie Kolíkovej. Ide o zmluvu o dielo na zostavu technologických stojanov s firmou, s ktorou STVR spolupracovala aj za predošlého vedenia. Toto je typ plnenia, kde konkurencia na Slovensku nechýba, preto je legitímne pýtať sa, prečo STVR pokračuje v spolupráci práve v takto citlivej veci. Argument „malého trhu“ tu neobstojí.

A platí aj jednoduchý „test reakcie verejnosti“. Ak by podobnú zmluvu mala firma vnímaná ako blízka Smeru alebo SNS a vo vedení STVR by bol človek dosadený v čase, keď by rezort kultúry viedla SaS, takáto spolupráca by bola pod mediálnym tlakom liberálnych médií veľmi rýchlo ukončená.

Rovnako sem patria aj bežné servisné a rámcové služby, kde už z princípu platí, že keď sa zmení manažment, môže sa zmeniť aj okruh zmluvných partnerov. Ak sa nezmení, volič prirodzene nadobudne dojem, že zmena sa odohrala skôr v rétorike než v praxi.

Rovnako sem patria aj bežné servisné a rámcové služby, kde už z princípu platí, že keď sa manažment zmení, môže sa zmeniť aj okruh zmluvných partnerov. Ak sa nezmení, volič prirodzene nadobudne dojem, že zmena sa odohrala len v rétorike, nie v praxi.

Rovnako sem patria aj bežné servisné a rámcové služby, kde už z princípu platí, že keď sa manažment zmení, môže sa zmeniť aj okruh zmluvných partnerov. Ak sa nezmení, volič prirodzene nadobudne dojem, že zmena sa odohrala len v rétorike, nie v praxi.

Symbolické paradoxy: kritici rezortu v zmluvách STVR

Druhá citlivá vrstva nie je o tom, či má televízia spolupracovať s niekým, kto vystupuje na verejnosti s tým, či oným názorom. Ide o to, ako to pôsobí v kontexte očakávaní, ktoré koalícia sama vytvorila. Ak je štátny tajomník rezortu kultúry podpredsedom rady STVR a zároveň televízia uzatvára spolupráce s ľuďmi, ktorí verejne a ostro útočia na vedenie rezortu, časť voličov to bude vnímať ako paradox. Nie preto, že by kritika mala byť zakázaná, ale preto, že volič čakal hodnotovú a kultúrnu korekciu kurzu, nie pokračovanie symbolických provokácií, ktoré sa potom zakryjú formulou o „apolitickosti“.

Do tejto roviny patrí aj pokračovanie spoluprác s producentmi formátov, ktoré mali povesť nevyváženosti a slabého priestoru pre pluralitu. Takéto rozhodnutia sa dajú obhájiť prevádzkovými dôvodmi, no politicky zanechávajú pachuť. Volič koalície totiž tieto relácie vníma ako súčasť širšej mediálnej nerovnováhy, proti ktorej mala koalícia pôvodne vystupovať.

Otázniky vyvoláva napr. spolupráca s Tomášom Kamiňským, producentom Silnej zostavy, ktorá sa v očiach kritikov zaradila medzi ukážky jednostrannosti, keď bez oponentov vytvárala bezpečný priestor na šírenie progresívnej propagandy.

Podobne prekvapí kontinuita spolupráce s producentom Petrom Matulíkom. Jeho Troy media zastupuje aj jeho bývalú manželku, herečku Zuzanu Fialovú, ktorá na opozičných protestoch nešetrí kritikou vedenia ministerstva kultúry ani vlády ako celku. Aj keby v tom nebolo nič nezákonné, politicky to vyzerá zvláštne, ak koalícia sľubovala „nový poriadok“ a volič čakal väčšiu zmenu.

Matulíkova firma Troy media s.r.o. od nástupu Flašíkovej do vedenia STVR podpísala sedem zmlúv v súhrnnej hodnote 1 375 971,49 eura. Pre voliča koalície to nie je problém preto, že by produkčné firmy nemali dostávať zákazky.

Problém je symbolický. Ak je verejne známe prepojenie na prostredie, ktoré je zároveň aktívne v protestnej a opozičnej kultúrnej scéne, volič vládnej koalície očakáva iný prístup.

Zamyslenie vyvoláva aj moderátorský priestor pre Veroniku Husovskú v novej relácii Moje Slowensko, ktorá je známa výrokom „Ministerstvo kultúry robí všetko preto, aby ľudia otupeli“. Samotný princíp, že STVR nemá pri angažmánoch skúmať „názorové farby“, je správny. Problém je, že v predchádzajúcom období sa týmto pravidlom riadila selektívne. Ľudia s „nesprávnymi“ názormi priestor často nedostávali alebo boli z prostredia inštitúcií vytláčaní bez väčšej mediálnej pozornosti.

Dlhoroční externí spravodajcovia ostávajú aj s novým vedením

STVR sa pri externistoch (FO) správa, akoby „starý zmluvný svet“ bol nedotknuteľný. V balíku Externisti (FO) je vo výreze veľký objem aj vysoký počet zmlúv, čo naznačuje, že ide o stabilný systém dlhodobých spoluprác. To je presne typ položiek, kde sa dá od vedenia očakávať jasná odpoveď, či chce meniť prax, alebo ju len administratívne „udržiavať“.

Zaujímavé je, že aj pri zahraničných spravodajcoch vidno kontinuitu. Príkladom je Martin Rajec (USA), ktorý patrí medzi najlepšie platených externých reportérov. Nejde o to zakazovať názory. Ide o to, že ak časť publika roky vníma zahraničné spravodajstvo ako jednostranné, STVR by mala vedieť ukázať, že pracuje aj s princípom plurality a vyváženosti. Ak sa však zmluvy „točia“ stále na rovnaké mená, divák dostáva signál, že sa nemení nič.

MEMO 98, STVR a dvojitý meter (doplnene)

Tretia línia je kontrola spravodajstva. MEMO 98 dnes ostro hodnotí STVR a prezentuje monitoring, ktorý kritizuje dominanciu vlády a koalície, chýbajúci kontext a mediálne prešľapy. Takýto monitoring má zmysel, ak sa používa rovnako prísne bez ohľadu na to, kto je práve pri moci.

Ak sa však podobná prísnosť neaplikovala v čase, keď vládla dnešná opozícia, vzniká otázka, či ide o odborný štandard, alebo o politicky selektívny prístup na objednávku donorov mimovládky.

Do obrazu „nestrannosti“ MEMO 98 patrí aj jej predvolebná aktivita mimo samotného monitoringu. Organizácia dlhodobo prevádzkuje volebnú kalkulačku a jej riaditeľ Rastislav Kužel v rozhovore potvrdil britské financovanie projektov z roku 2023. Podľa uvedených údajov išlo o grant od Zinc Network vo výške vyše 63-tisíc eur na vytvorenie a propagáciu volebnej kalkulačky a ďalších približne 35-tisíc eur z fondu britského ministerstva zahraničia na aktivity kampane „Chcem tu zostať“ zameranej na mobilizáciu mladých voličov.

Zároveň portál Declassified UK opísal Zinc Network ako subjekt pracujúci na kontraktoch pre britský Foreign Office, ktorý v strednej a východnej Európe realizuje kampane v online prostredí vrátane aktivít súvisiacich s voľbami na Slovensku v roku 2023. Aj z tohto dôvodu je namieste otázka dôveryhodnosti, keď tá istá mimovládka vystupuje ako prísny „strážca“ verejnoprávnej televízie.

Ako vyzeralo spravodajstvo za vlády Hegera, ukazuje analýza hlavnej spravodajskej relácie z 9. januára 2023. Dá sa na nej ilustrovať presne to, čo MEMO 98 kritizuje dnes, len vtedy k tomu nebolo počuť porovnateľne tvrdý postoj. Vidno poradie tém, ktoré odsunulo z pohľadu občana zásadnú tému referenda hlbšie do relácie, a vidno rámcovanie opozičnej aktivity spôsobom, ktorý skôr odrádza než informuje. Ak sa monitoring tvári ako obrana verejného záujmu, musí si vedieť priznať aj vlastné ticho v časoch, keď rámcovanie slúžilo inej politickej strane.

Férové priznanie nevyhnutností, tvrdá kontrola nahraditeľného

STVR sa nedá riadiť tak, že sa z večera na ráno vymení celý produkčný svet. Na malom trhu je kontinuita pri produkcii a právach do veľkej miery nutnosť. Práve preto však nové vedenie musí ukázať zmenu tam, kde je zmena reálne možná.

Pri dodávkach, službách a bežných zmluvách, ktoré sa dajú súťažiť a kde existujú alternatívy, je oprávnené očakávať prestrihnutie automatizmov.

Ak sa šetrenie skončí len prepúšťaním a zmluvný svet ostane nedotknutý, bude to pre voliča koalície najhorší možný signál. Znamenalo by to, že sa šetrí na ľuďoch, nie na systéme.