Farmári to budú mať ťažké. Dohodu s MERCOSUR podporilo aj Slovensko

Naši farmári môžu dôsledky pocítiť tiež

Členské štáty EÚ totiž v piatok prijali kvalifikovanou väčšinou prijatie predmetnej, 25 rokov rozpracovávanej dohody, ako to tlačovým agentúram potvrdili diplomatické zdroje. Proti boli Francúzsko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a Írsko (pôvodne oponujúce Taliansko sa nakoniec podarilo zlomiť). Belgicko sa zdržalo, kým Slovensko hlasovalo ZA. Predtým, než dohoda nadobudne platnosť, ešte ju musí prijať europarlament, ale to bude podľa všetkého formálna záležitosť.

Kritici dokumentu, ktorý má otvoriť import krajinám ako Brazília, Argentína, či Paraguaj, sa obávajú neočakávaného vývoja na európskych trhoch a neudržateľnosti domácej produkcie. Inými slovami, teoreticky nám hrozí „zavalenie” nadbytkom lacnejšieho tovaru (napr. hovädzie, ktorého najväčším producentom v Európe sú Francúzi, ryža, cukor, a pod.) zo zámoria na úkor našich vlastných výrobcov.

Naopak obhajcovia projektu tvrdia, že európsky export môže priniesť do spoločnej kasy až do 50 miliárd eur a vytvoriť bezmála pol milióna pracovných miest. Fígeľ je však v tom, že kým juhoamerické krajiny majú znížiť clá na naše automobily, na oplátku sme im ponúkli široké otvorenie poľnohospodárskeho trhu…

Kdeže spolupráca, skôr boj

Treba si ujasniť, že táto dohoda nie je to isté, ako platforma, na akej funguje hospodárske spoločenstvo BRICS. My sme vlastne len s Latinskou Amerikou otvorili navzájom trhy a vytvorili spoločný obchodný priestor. Nevytvorili sme však priestor na vzájomnú hospodársku pomoc, podmienky na otváranie obchodných spoločností s ohľadom na vzájomný prospech, či vytváranie pracovných príležitostí v záujme posilnenia tvorby HDP zaostávajúcich regiónov. My sme v podstate urobili krok k tomu, aby naši ľudia z agrosféry dostali novú konkurenciu.

Únia dala zelenú obchodnej dohode s Mercosurom. Francúzsko prehlasovali, farmári protestujú

Môžeme sa teda ako koneční spotrebitelia aspoň, položartom povedané, tešiť lacnejším vajíčkam (či vôbec dáva zmysel ich zámorský import, je iná otázka)? Bolo by krátkozraké vnímať záležitosť z pohľadu osobného prospechu a šetrenia. Ak totiž budú krachovať farmári, zhorší sa celková ekonomická situácia. Povolanejší odborníci z rezortu by k tomu akiste predložili konkrétne podrobnosti a možno aj predbežné číselné odhady.

Prečo sme podporili dohodu my?

Rozhodla o tom vláda ako taká. Slovami rezortného ministra Richarda Takáča (SMER): „Nedá sa na to pozerať jednostranne. Môžem povedať, že sú dva pohľady. Jeden pohľad mám ako člen vlády, ktorý zastupuje Slovenskú republiku z pohľadu toho, že pre Slovensko je dohoda výhodná. Je tam pre nás viacero plusov. Na druhej strane, ako minister pôdohospodárstva hovorím, že sú tam viaceré riziká, viaceré otvorené otázky, na ktoré poukazujeme, napríklad aj z pohľadu obchodnej dohody s Ukrajinou, z hľadiska kvót.” (celé vyjadrenie nájdete TU.

Dodal, že bude dôležité dodržať isté garancie, aby pôdohospodárstvo nebolo ohrozené – monitorovanie situácie na mesačnej báze či kontrolu kvality výrobkov (tie zámorské nemajú prísne regulácie európskeho typu). Iba realita však ukáže, nakoľko bude možné aplikovať tieto ochranné procesy v praxi. Veď masový protest francúzskych farmárov v týchto mrazivý dňoch asi nebol organizovaný iba z dlhej chvíle.

European Conservative konštatuje, že Brusel za „zavretými dverami” v prospech vlastných strategicko-geopolitických cieľov „obetoval” bežných ľudí pracujúcich s pôdou a hospodárskymi zvieratami v rurálnych oblastiach. Akoby nestačil tlak v dôsledku byrokratických regulácií či neblahý vývoj v cenách energií, teraz môžu bojovať ešte aj s obrovským konkurenčným prostredím. O riziku poklesu miery potravinovej sebestačnosti členských štátov asi netreba zvlášť hovoriť…

Aspoň vidíme, koho a aké hodnoty v skutočnosti reprezentujú bruselské elity.