Európska obrana ako výraz nemohúcnosti EÚ

Prečítajte si jeho stanovisko v plnom znení:

Je príznačné, že ukážku tohto nepodarku predniesol Andrius Kubilius, eurokomisár pre obranu, a to s dovetkom, že „…EÚ a jej členské štáty by mali zvážiť vytvorenie stálej armády so 100 000 vojakmi…“.

Inak povedané – tento reprezentant Litvy v komisii búcha hrdinsky po stole a vyjadruje nespokojnosť s tým ako sa Európa otázkou bezpečnosti zaoberá. Otvoril tému, ktorú malo v zálohe Nemecko a ktorou chcelo prevziať kontrolu vojenských kapacít členských štátov EÚ, čo reálne znamená postupne rozhodovať o použití jednotlivých ozbrojených síl podľa vlastného uváženia.

Vtedy to nevyšlo, ale teraz tu máme zasa chytráka, ktorý si vo svojom amaterizme neuvedomil, že každý štát EU má vlastnú národnú vládu a tá má v prvom rade zodpovednosť aj za oblasť bezpečnosti vlastných občanov a ochranu vlastných hraníc.

Viete prečo znova prichádza tento “nápad’?

Jednoducho pre možnosť ďalšieho zbrojenia a zvyšovania obranných rozpočtov jednotlivých štátov. Ako vidíme – nemenná ambícia centralizovať samotné nákupy a rozhodovať z centra o nasadení armády stále žije v bruselských hlavách. Samozrejme, je to niečo absolútne neprípustne.

A do toho celého pán komisár hovorí o zaradení Veľkej Británie do tohto modelu…

Už viete aj vy, milí priatelia, kam to smeruje?

Pripraviť pôdu pre tých, ktorí majú a historicky budú mať zašpinené ruky z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine. Už len myšlienka vytvorenia tzv. Bezpečnostnej rady, ktorá má mať cca 10-12 členov, jasne definuje skutočný zámer, ktorým je centralizácia celého tohto procesu.

Žiadna pokroková myšlienka, skôr naopak, návrat o niekoľko storočí spať, kde panovníci rozhodovali, kto je nepriateľ a kto bude proti nemu bojovať. Jednoducho pri súčasných vojenských kapacitách štátov, jednotlivých rozpočtov a ich členstvom v NATO sú tieto nápady postavené na vode.

Byrokrati v EÚ si musia uvedomiť, že prioritným bodom, ako ďalej v otázke európskej obrany, je vyriešiť vzťah medzi Alianciou (NATO) a EÚ. Pri ich vajatavosti a podriadenosti samozrejme nepredpokladám, že by sa to týmto predstaviteľom podarilo.

Čo z toho vyplýva pre nás, pre Slovensko?

Sústrediť sa na vlastné budovanie vojenských kapacít a hľadanie si partnerov v bilaterálnych vzťahoch. To, aká bude európska obrana nezávisí od úradníkov z Bruselu, ale od zodpovedných vlád.

A toto je hlavný problém súčasnej parlamentnej opozície na Slovensku. Tá, okrem rozoštvávania ľudí, nekonečných tlačoviek, bezobsažných vyhlásení a hlavne servilnosti ‘veľkým’, nebude nikdy vedieť odmietať bruselské nezmysly a postaviť sa za skutočné slovenské národne záujmy a potreby.

Na to nikdy nezabúdajme!

Prečítajte si tiež:

• Bezpečnostná rada OSN zvolala mimoriadne zasadnutie. Diskutovalo sa o raketovom útoku Orešnik
• Minister zahraničných zľahčil riziko amerického útoku na Grónsko