Český sociológ Petr Hampl toto tvrdenie berie s veľkou rezervou v rozhovore pre Hlavné správy hodnotí stav politickej kultúry v Európe, ale aj prudký nárast agresivity v spoločnosti a úpadok elít, ktoré podľa neho stratili noblesu, strategické myslenie aj základné diplomatické schopnosti.

Hrubý jazyk politikov je podľa neho len povrchový symptóm oveľa hlbšieho problému. Správanie sa súčasnej mocenskej triedy pripomína davové reflexy, bez spätnej väzby a bez schopnosti riešiť konflikty civilizovaným spôsobom. Aj vďaka tomu dôvera medzi ľuďmi klesá, slušnosť sa vytráca a spoločnosť je čoraz náchylnejšia na davové správanie.

Čaká Európu nevyhnutná výmena politických elít, možno aj v podobe nejakej formy „revolúcie“? Dokáže sa Starý kontinent opäť postaviť na nohy, ako aj udržať si svoju identitu a kultúru skôr, ako ho prevalcuje masová migrácia? Zastávajú najradikálnejšie postoje paradoxne tí najvzdelanejší a stáva sa politické násilie legitímnou súčasťou boja o moc?

Dozviete sa vo videorozhovore so sociológom, publicistom a programovým riaditeľom Jungmannovej národnej akadémie, PhDr. Petrom Hamplom, PhD.

Na úvod trochu na odľahčenie… Keď človek listuje v bulvári alebo lifestyle magazínoch, pravidelne natrafí aj na články, podľa ktorých je používanie vulgarizmov v súkromnom hovorovom prejave jedným zo znakov vyššej inteligencie. Súhlasíte?

Úprimne, nemyslím si, že existuje nejaká seriózna štúdia, ktorá by preukazovala, že inteligentnejší ľudia používajú častejšie vulgárne výrazy. Bral by som to s veľkou rezervou.

Pri tých vulgarizmoch by som ale rád ostal, súvisia s našou témou. Každý si už všimol, že najmä v ostatných rokoch sa výrazne zmenila rétorika politických predstaviteľov. Dnes je bežné, že si politici – nielen na sociálnych sieťach, ale pokojne aj v parlamente – nadávajú do imbecilov, idiotov či debilov, aj horšie… Čo to robí so spoločnosťou? Keď ľudia počúvajú politikov, ako sa takto medzi sebou bavia, aký to má efekt na bežných ľudí?

Samotné používanie tvrdších výrazov ešte nie je to najhoršie. Oveľa znepokojujúcejšie je celkové správanie sa politikov. Jedna vec je, že sa môžu správať nepoctivo, čo bolo vždy a v každej vrstve spoločnosti. Druhá vec je, že historicky platilo, že vyššie vrstvy sa snažili pôsobiť vznešene a odlišovať sa kultivovanosťou.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Tí ľudia mali viac času, viac peňazí, mohli si dovoliť učiteľov, mohli študovať etiketu. Tým si vytvárali obraz „vznešených ľudí“ a okázalo ho predvádzali. A hoci v tom často bolo aj pokrytectvo, malo to pre spoločnosť pozitívny efekt. Aj keď to sami vždy nedodržiavali, vysielali signál, že isté správanie je ideál. Napríklad že vznešený človek nekričí na manželku, alebo že úspešní podnikatelia pristupujú k životu systematicky a vzdelane.

Takéto kódy potom prenikali aj do nižších vrstiev, ktoré to do istej miery napodobňovali. Dokonca aj rebeli napokon napodobňujú aristokraciu. Ak sa však „aristokracia“ začne správať ako „chátra“, tento spôsob správania sa potom prelieva do celej spoločnosti. A to je oveľa horšie než samotné vulgarizmy. Vidíme, že časť elít sa dnes správa na úrovni spoločenského odpadu a to je problém.

Nedávno jeden náš opozičný politik povedal, že treba zobrať vidly a ak si dobre pamätám, tak ministra pôdohospodárstva máme hodiť do Dunaja. Môže mať aj takýto výrok vplyv na to, že sa spoločnosť radikalizuje a napätie medzi rôznymi politickými tábormi stúpa?

Nechcem sa vyjadrovať k tomu jednému konkrétnemu výroku. Chcel by som však upozorniť na analyticky dôležitú vec – miešajú sa tu dva trendy.

Prvý je starý európsky zvyk vyšších vrstiev – od čias osvietenstva – romantizovať nižšie vrstvy. Vidíme to v porcelánových figúrkach pastierok či roľníkov na zámkoch ľudí, ktorí by sami fyzicky nepracovali. Istá póza obdivu k „ľudu“ tu bola vždy.

Horšie však je niečo iné, že politici dnes často ani nie sú schopní dohodnúť sa. Nevedia rokovať, skĺznu rovno k agresii. Namiesto toho, aby hľadali riešenia alebo pozvali protivníka na rozhovor, zvoľnia najjednoduchšiu cestu – útok.

Diplomatická zručnosť, ktorá kedysi patrila k výbave vyšších tried, sa úplne vytratila. To, čo predvádzala odchádzajúca česká vláda, bolo šialené. Namiesto strategického uvažovania sme videli tričká s nápismi typu „Putin, choď do…“ a to mala byť ich „diplomacia“.

Takto sa nespráva stredoškolák. Takto sa správajú ľudia na úrovni spoločenského dna. Nazývam to chátra. Sú to ľudia, ktorí nedokážu riešiť vlastné každodenné veci, nieto ešte niečo väčšie.

Kedysi sa hovorilo, že vrcholoví politickí predstavitelia by mali tvoriť elitu národa. Najvzdelanejší, najmúdrejší, tí, ktorí niečo vedia a majú čo ponúknuť. No dnes to vyzerá, že do politiky sa môže dostať ktokoľvek, kto zaujme na sociálnych sieťach, napríklad aj vulgárnym jazykom. Je to tak?

Nie som si tým úplne istý. Zdá sa mi, že politická elita je stále do veľkej miery uzavretá.

Áno, občas sa do parlamentu dostane niekto s hrubým prejavom. Ale ak je to len o jazyku, medzi seba ho neprijmú. Vidíme to aj na prípade Donalda Trumpa – trvalo roky, kým ho stará politická elita aspoň formálne tolerovala. A jeho vlastný jazyk rozhodne nebol kultivovaný.

Aby vás elita prijala, potrebujete poznať vzťahy, mať kontakty, orientovať sa v kultúrnych kódoch. Chodiť do opery, rozumieť umeniu, poznať prostredie, v ktorom sa pohybujú. To je podstatné.

A ešte jedna vec. V minulosti bolo bežné, že človek z vyšších vrstiev použil vulgárne slovo, ale urobil to spôsobom, z ktorého bolo jasné, že ide o výnimočný prejav. Znel inak. Mal noblesu, vedel s tým pracovať. Dnes to zmizlo.

Ak by sme vymenili niektorých poslancov za človeka s nedokončeným základným vzdelaním, ktorý si vypil, rozdiel by sme nespoznali. Stratili noblesu, stratili strategické myslenie, stratili schopnosti, ktoré sú pre elitu základ.

Krátko pred 17. novembrom sme na Slovensku mali škandál. Jeden študent v Poprade napísal vulgárne odkazy premiérovi Ficovi. Mnohí, najmä mladší politici, sa ho dokonca zastávali a tvrdili, že ani tvrdé vulgarizmy nie sú problém, lebo ide len o „vyjadrenie názoru“. Kam to povedie? Budeme si o chvíľu všetci úplne bežne nadávať tým najhorším spôsobom a bude to považované za normu?

Úprimne, nemyslím si, že sa to bude ešte zhoršovať. Domnievam sa, že súčasný stav už dosiahol úroveň, kde niet veľmi kam klesať.

Hrubnutie jazyka nemôže pokračovať donekonečna. Nedá sa vymyslieť stále „hrubší“ výraz, po chvíli sa jednoducho dostanete na okraj. To isté platí pre správanie – môžete prestať nosiť kravatu, prestať si podávať ruky, ale aj to má svoj limit.

Pred pár rokmi som napísal knihu Poznámky o elitách mieru a vojny, kde som analyzoval dnešnú politickú elitu z hľadiska správania. A ak použijeme klasické teórie ako Ortega y Gasset či Le Bon, ktoré popisovali dav – iracionálny, agresívny, neschopný premýšľať o dôsledkoch svojho konania – tak ich popis dnes dokonale sedí na súčasnú finančnú a politickú elitu.

Je to hrozivé. Rozhodujú ľudia, ktorí sa správajú ako tí najmenej racionálni v celej spoločnosti.

Na Slovensku je rozdelenie spoločnosti veľmi výrazné a agresivita medzi ľuďmi rastie. Banálne konflikty na križovatke sa už pomaly končia fackami. Kam to smeruje? A čo s tým? Dá sa to vôbec zastaviť? Kto by to mal urobiť?

V dejinách sa takéto situácie obvykle riešili výmenou elít. Nie tým, že by sa tí ľudia zrazu začali správať inak. To sa nestane.

Ale spoločnosť si postupne vytvorí kontraelitu, ktorá preberie moc. Tí najšikovnejší z pôvodných elít sa dokážu prispôsobiť, no väčšina odíde – ako sa hovorí – na smetisko dejín. Už o nich nebudeme počuť, aj keď si možno ponechajú majetok.

Myslím si, že to, čo vidíme dnes na Západe, nesie znaky tejto výmeny. V Česku či na Slovensku trocha menej, ale v USA veľmi výrazne.

A je zaujímavé sledovať, že zatiaľ čo Donald Trump pôsobí ako drsný ľudový revolucionár, v pozadí sú ľudia ako J. D. Vance – kultivovanejší, systematickejší, s aristokratickým vystupovaním. Pritom pochádza z veľmi skromného prostredia, ale dokázal „dohnať kód“ – vie nosiť oblek, vie hovoriť s noblesou, vie ovládať emócie a hľadať riešenia.

Takíto ľudia vnášajú racionalitu tam, kde predtým boli iba emócie.
A dúfam, že sa to stane aj v ďalších krajinách.

Povedali ste, že elity sa musia vymeniť, iná cesta neexistuje. Ale je vôbec šanca, že na tieto posty príde niekto, kto bude ochotný fungovať kultivovane? Sociálne siete a spoločnosť dnes ako keby odmeňovali extrémne impulzy, aj jazyk. Dá sa ešte politika vrátiť na úroveň, kde by mala byť?

Jednoznačne áno. Ale nespoliehajme sa na to, že to zariadia voľby alebo spontánny obrat verejnosti.

Elity sa typicky menia tak, že vo vnútri spoločnosti sa začne formovať kontraelita. Ľudia, ktorí vidia svet inak a ktorí postupne získavajú schopnosti, organizáciu, disciplínu a inteligenciu. A ak sú tieto schopnosti výrazne vyššie než u elity, ktorá drží banky, politické strany či ústavné súdy, režim je ohrozený a skôr či neskôr dôjde k výmene.

Byť schopnejší a kultivovanejší než dnešná elita EÚ naozaj nie je ťažké.

Takže vznik takejto kontraelity je veľmi reálny.

Veľkú výpovednú hodnotu má aj to, že práve dnes sme sa z médií dozvedeli, že prezident Trump bol označený za najvplyvnejšieho politika v Európe. To asi o niečom hovorí.

Určite áno. Ak by ste sa na ulici opýtali ľudí, kto vedie Európsku úniu, možno by si niekto spomenul na pani von der Leyenovú a tým by to skončilo. Ale Donalda Trumpa pozná každý.

Rád by som sa ešte vrátil k tej rastúcej agresivite. Vy tvrdíte, že primárne za to hrubý jazyk politikov nemôže. Čo teda? U nás bol minulý rok atentát na premiéra. Hovorí sa o tom stále, ale napätie v spoločnosti neklesá, skôr naopak. Čím to je?

Rozlišoval by som dve veci – politické napätie a napätie v bežnej spoločnosti. Môžu sa ovplyvňovať, ale analyticky sú to dva rozdielne javy.

V politike vidíme trend, ktorý je nový. Západný svet – Európa aj USA – sa za posledných päť rokov dostal do situácie, v ktorej sa násilie stalo legitímnym nástrojom. Výskumy z USA ukazujú, že tvrdé jadro podporovateľov Demokratickej strany by schvaľovalo vraždu Donalda Trumpa alebo J. D. Vancea.

A čo je mimoriadne zvláštne – čím vyššie vzdelanie, tým väčšia podpora politického násilia. Vysokoškoláci ho schvaľujú častejšie než ľudia so stredoškolským či základným vzdelaním. To je historicky úplne neobvyklé.

U nás na Slovensku a v Česku nemáme také detailné výskumy, ale z toho, čo sa objavilo po atentáte na Fica, sa zdá, že časť liberálnej verejnosti je v tomto veľmi podobná. Najvzdelanejšia časť z nej by bola ochotná akceptovať násilie aj autoritársky režim, pokiaľ by likvidoval ich politických odporcov.

Nemyslím si, že tí ľudia sú morálne horší než predchádzajúce generácie. Skôr sú pohltení davovou psychológiou. Sú súčasťou online davu – sociálnych sietí, kde sa emócie vzájomne posilňujú, algoritmy to podporujú a spätná väzba sa vytráca.

Druhá vec je celkové správanie sa spoločnosti. Dôvera medzi ľuďmi klesá, klesá ochota pomáhať si, klesá základná slušnosť. V porovnaní s obdobím pred 10–20 rokmi ide o výrazný pokles.

Neznamená to kolaps civilizácie, ale znamená to ťažší život. Všade musíte zamykať, všade byť opatrnejší, počítať s komplikáciami. A to má vplyv aj na hospodársku výkonnosť – ako ukázal aj americký sociológ Robert Putnam.

Takže podľa vás sme dnes vlastne na úplnom dne – čo sa týka správania politikov, atmosféry v spoločnosti aj vzťahov medzi ľuďmi. A čaká sa len na výmenu elít, ktorá by to mohla zmeniť. Ste v tomto optimista?

Povedal by som, že som optimista len sčasti. Stojím si za tým, že súčasné liberálne euroelity sú na tom tak zle, že už nemajú kam klesnúť. Geneticky ani fyziologicky nemôžete padať donekonečna. A na Slovensku, v Česku aj v USA vidíme signály, že doterajšia mocenská koalícia buď už padla, alebo je veľmi oslabená. To je dobrá správa.

Horšia je tá druhá vec, správanie celej spoločnosti. Primitívne, strata racionality, vlna poverčivosti, úpadok pracovných návykov, pokles gramotnosti – to všetko sú trendy, ktoré sa otáčajú veľmi ťažko.

Výmena premiéra alebo zopár bankárov nestačí. Na to by bolo treba veľkú civilizačnú prestavbu. A bojím sa, že aj politici ako Trump, hoci robia v mnohom dobrú politiku, nedokážu úplne pochopiť hĺbku tohto úpadku.

Možno Viktor Orbán tomu rozumie – že nejde len o politiku, ale o civilizačnú zmenu. Ale väčšina politikov to nevidí. A preto si viem predstaviť, že niektoré spoločenské trendy budú naďalej ešte klesať.

Vieme, čo ostatné politické „elity“ hovoria o Viktorovi Orbánovi – že je pomaly diktátor, rusofil a podobne, dostáva rôzne nálepky. Všetci európski politici ho chcú „zadupať do zeme“. Nemá to jednoduché.

Samozrejme, že nie. Treba si uvedomiť, že žijeme v situácii studenej občianskej vojny. To, čo sa stalo v Maďarsku pred štrnástimi rokmi a to, čo sa stalo minulý rok v USA, sú regulárne revolúcie. Neboli tam tanky ani zimné paláce, ale rozsah zmeny moci, ekonomických presunov a prerozdelenia bohatstva je porovnateľný s rokmi 1948 či 1989.

A každá revolúcia má svojich porazených. Starý režim nikdy neodchádza dobrovoľne a nikdy nie bez odporu. Po každej revolúcii prichádza určité obdobie občianskeho konfliktu, to tak jednoducho v dejinách chodí.

Predstava, že po týždni je všetko usporiadané a prívrženci starého režimu sa vzdajú, je nereálna.

Myslíte si, že Európa má nakročené až k niečomu takému?

Som o tom presvedčený. Európa prešla počas tisíciek rokov viacerými hlbokými krízami a vždy sa dokázala revitalizovať. Nie je dôvod myslieť si, že tentokrát to bude iné.

To, čoho sa obávam, je niečo iné. Aby sme počas tejto krízy neboli „prevalcovaní“ masovou migráciou alebo inou civilizáciou skôr, než sa stihneme znovu postaviť na nohy. To by zmenilo všetko.

Ak sa však toto nestane, ide o normálny chod dejín. Európska civilizácia má približne každých 30–40 generácií krízový zlom.

Trump nedávno pripomenul, že Európa absolútne nekontroluje migráciu a že jej hrozí úplný zánik. Všetci to vidia, všetci to chápu. Okrem tých, ktorí o tom rozhodujú.

A opäť sme pri davovom správaní. Dav nie je schopný spätnej väzby ani uvedomenia dôsledkov. Dav sa nechá strhnúť emóciou, beží s fakľami a podpáli dom. Každý jednotlivec by pritom osamote premýšľal rozumnejšie.

Súčasná európska elita sa správa ako dav. Vidíme to pri vojne, pri Green Deale, pri migrácii a pri mnohých ďalších témach. Nezastavia sa.

Vidíte dnes v Európe nejakého lídra, ktorý je na správnom mieste? Alebo si musíme počkať, kým sa Macron, Merz a ďalší postupne nevystriedajú?

V strednej Európe – v našich menších slovanských štátoch, kam radím aj Maďarsko a Rakúsko – sú dnes podľa mňa relatívne slušné vlády. Nie že by som so všetkým súhlasil, ale rozhodne nejdú s davovým prúdom.

Keď sa však pozrieme na Nemecko, Holandsko či Francúzsko, tam bude nevyhnutná výmena politickej elity. Bez toho sa nepohneme.