Jedným z tých, ktorým to nie je ľahostajné, je aj Ing. Igor Koso. Spolu s kolegami na stránke StopETS.sk založili petíciu, ktorou by sa v prípade získania dostatočného počtu podpisov musel zaoberať náš parlament a ktorej cieľom je zaviazať Vládu SR spraviť všetko preto, aby ETS-2 na európskej úrovni neprešla, aspoň nie v súčasnej podobe.

Slovensko by totiž touto emisnou normou bolo zasiahnuté najtvrdšie spomedzi všetkých štátov EÚ. Súčasná európska klimatická politika stojí na predstave, ktorej najviac veria bohaté západné štáty, zatiaľ čo pre krajiny ako Slovensko predstavuje vážnu ekonomickú hrozbu.

O koľko by sa mohol reálne predražiť náš život a kde sú skryté nástrahy v podobe dodatočných, aj skrytých nákladov? Vedeli vôbec zástupcovia minulej vládnej garnitúry, ktorí túto legislatívu odobrili, čo podpisujú? Boli na danú tému vypracované relevantné dopadové štúdie? Má EÚ v rukách páky, ktorými by mohla reálne kontrolovať ceny emisných povoleniek? A dá sa s týmto nariadením ešte vôbec niečo robiť? Dozviete sa vo videorozhovore s Ing. Igorom Kosom.

Ste človek, ktorý sa profesijne pohybuje vo svete financií, ale zároveň vám nie je jedno, aká legislatíva sa na nás valí a má ovplyvňovať naše životy. Organizovali ste už niekoľko petícií a aktuálne je na stole ďalšia, týkajúca sa emisných povoleniek ETS2. Prečo?

Je to nástroj, pre ktorý slovenská rodina schudobnie. Nepomôže to klíme ani planéte, o životnom prostredí to vôbec nie je. Hlavný dôsledok je masívne schudobnenie strednej vrstvy a to si ľudia vôbec neuvedomujú.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Európska komisia prijala stratégiu do roku 2050. ETS-2 síce smeruje k jej naplneniu, ale otázka je, či je ten cieľ dobrý. Podľa nás nie. Okrem Európskej únie už nikto takéto ciele nesleduje. Kanadský premiér Carney, progresívny liberál, po nástupe do funkcie zrušil emisné povolenky, respektíve zelené dane. Niečo podobné ostalo len v Quebecu, ktorý je tradične najprogresívnejšou provinciou v Kanade, ale je to len malá časť krajiny.

V lete prišla správa amerického ministerstva energetiky, ktorá hovorí, že najlepšou reakciou na klimatické zmeny je prispôsobenie sa, nie zavádzanie uhlíkových daní, ktoré ľudí ochudobnia. Tie dane majú presne opačný efekt, čím sú ľudia chudobnejší, tým horšie zvládajú následky extrémneho počasia. Kľúčom sú lacné energie a tradičné palivá, ktoré sú dnes stále základom.

Najviac ma prekvapilo, že k rovnakému záveru dospel aj Bill Gates, ktorý ešte donedávna hlásal pravý opak. V liste účastníkom konferencie BLM uviedol, že CO₂ je problém, ale boj s klimatickými zmenami je možný len vtedy, keď sú ľudia bohatí. A ak majú byť bohatí, energie musia byť lacné a dostupné, aj keď sú z fosílnych palív. Uvádza príklad, že ak ľudia o percento zbohatnú, do roku 2050 môže počet úmrtí spôsobených počasím klesnúť až o polovicu. A to nie sú emócie, ale dáta. Pretože úmrtia klesajú s rastom blahobytu, nie s rastom daní.

Pred dvoma týždňami sa k zmene postoja pridali aj dve hlavné austrálske opozičné strany, ktoré predtým 12 rokov vládli. Dnes otvorene hovoria o podpore priemyslu, o potrebe lacných energií, o udržaní konkurencieschopnosti a o tom, že krajina musí bohatnúť. Jediná, kto na nulových emisiách ešte tvrdo trvá, je Európa.

Treba si uvedomiť, že Európa tvorí len 6,4% svetových ľudských emisií CO₂. A pritom ľudské emisie tvoria len 3 až 5% celkových emisií. Takže aj keby Európa úplne prestala existovať, na klíme by sa nezmenilo nič. Napriek tomu sa tu ide robiť drastická transformácia, ktorá už dnes spôsobuje deindustrializáciu. Tá sa začala zavedením ETS-1 ešte v rokoch 2004–2005 a odvtedy sa odchod priemyslu len zrýchľuje. Pôvodná európska pätnástka mala v roku 2005 životnú úroveň porovnateľnú s USA, dnes ale výrazne zaostáva.

ETS-2 to ešte prehĺbi. Pribudnú emisné clá, firmám sa prestanú dávať bezplatné povolenky a ceny energií sú v Európe štyrikrát až šestnásťkrát vyššie, ako v USA. V ťažkom priemysle sa tak konkurovať nedá. A to je len začiatok toho, čo by ETS-2 spôsobilo.

Čím to je, že Európska únia stále tvrdošijne trvá na tejto línii a ide – podľa mnohých – nezmyselnou cestou?

Treba si uvedomiť, že existuje obrovský rozdiel medzi tým, ako vnímame veci my tu na Slovensku a tým, ako ich vnímajú ľudia v západnej Európe. To je zásadná vec. Nie je to len o politike, ale aj o kultúre, mentalite, médiách a dlhodobej verejnej diskusii v týchto krajinách.

Nedávno som čítal prieskum, podľa ktorého stále dve tretiny Nemcov, čiže približne 66 až 67 percent, veria tomu, že existuje človekom spôsobená klimatická kríza. A to je postoj, ktorý sa dlhodobo drží. Vidieť to aj v ich verejných debatách, v bežnej komunikácii, ale aj v tom, ako sa vyjadrujú na sociálnych sieťach.

Rovnaké je to na severe. Stačí sa pozrieť na akúkoľvek diskusiu. Ak narazíte na niekoho s menom Thorsten, Sven, Björn, Greta alebo podobne, môžete si byť takmer istý, že bude presvedčený o tejto téme a bude ju brániť ako fakt. Je to tam jednoducho spoločenský konsenzus. A to je kľúčové.

Zaujímavé ale je, čo sa zmenilo za posledný rok. Ešte pred rokom boli tí istí ľudia ochotní aj schudobnieť, len aby naplnili klimatické ciele. Mali pocit, že ide o vyššie dobro. Dnes už nie. Názor na klimatickú krízu majú stále rovnaký, veria jej. Ale zmenil sa ich postoj k tomu, koľko sú ochotní obetovať. Nie sú už pripravení znášať drastické náklady.

Toto je kľúčová vec, ktorú si musíme uvedomiť. Oni stále podporujú klimatickú politiku, ale už nie za cenu vlastného znižovania životnej úrovne.

A toto ovplyvňuje aj zloženie Európskeho parlamentu. Parlament je slobodne zvolený a jeho zloženie odráža nálady voličov jednotlivých členských štátov. Komisia nie je volená, ale parlament áno. A práve voličské nálady v Nemecku, Holandsku, Škandinávii či v Rakúsku formujú túto politiku.

Tie nálady sa už pomaly menia.

Je pravda, že sa pomaly menia. Najviac v krajinách, ktoré boli tým apokalyptickým myslením najzasiahnutejšie.

Keď som bol pred dvoma rokmi v Heidelbergu, prechádzal som sa po hlavnej ulici a videl som tam mosadznú tabuľu. Bola na nej psychologička s titulom „klimatický anjel“, ktorá sa venuje takzvanej klimatickej úzkosti.
To je dnes normálne, reálne používaný pojem v západnej psychológii. Tam to ľudia berú úplne vážne.

Tí ľudia tomu úprimne veria. Nie preto, že by boli hlúpi, ale preto, že sú tomu vystavení roky, desiatky rokov. Je to súčasť ich svetonázoru. A takáto hlboká viera sa mení len veľmi pomaly.

Objavili sa rôzne odhady, ako ETS-2 zasiahne bežnú slovenskú domácnosť. Najpesimistickejšie rátajú asi s 3 000 eurami ročne, teda asi 250 eur mesačne. Druhá strana tvrdí, že to bude len pár stoviek na rok. S akými číslami pracujete vy?

Pre nás bola základom štúdia českého ekonóma Lukáša Kovandu z Trinity Bank. On urobil to, že si zobral šesť rôznych odhadov ceny emisnej povolenky, čiže šesť rôznych zdrojov. Začal odhadom Európskeho parlamentu, ktorý nebol 45 eur, ako tvrdí Slovenská klimatická koalícia, ale 70 eur za tonu CO₂. Aj to je podľa mňa výrazne podhodnotené.

Potom zobral odhady veľkých investičných bánk. Je to bankový analytik, takže pracoval s dátami, ktoré banky používajú pri modelovaní energetických trhov. Z týchto odhadov urobil priemer a vyšiel mu údaj 220 eur za tonu v roku 2022. Túto cenu inflačne premietol do roku 2030, kde vychádza približne 260 eur za tonu CO₂.

Pri tejto cene prepočítal všetky základné položky – kúrenie plynom, kúrenie uhlím, dopad na ceny benzínu, dopad na ceny nafty. To sú priame efekty.
Ale on počítal aj nepriame efekty, ktoré budú rovnako významné – nárast inflácie a pokles HDP.

Česká národná banka odhadla dodatočný nárast inflácie o 0,9%, Poľská centrálna banka o 2%. Kovanda si zobral spodnú hranicu a pracoval s 1% dodatočnej inflácie.

Na základe toho vypočítal, že priemerná česká rodina bude zaťažená sumou 82 500 českých korún, čo je v prepočte približne 3 300 eur ročne. My sme to konzervatívne znížili na 3 000 eur, čo vychádza asi 250 eur mesačne.

A teraz prichádza dôležitá vec, dopad na Slovensko môže byť ešte horší.
Dôvod? Slovensko je jedna z najvidieckejších krajín Európskej únie. To znamená, že veľká časť ľudí býva v rodinných domoch, kúria sami, nie cez centrálne systémy. Jazdia denne autom, vo veľkej miere starším. Potrebujú mobilitu kvôli práci aj deťom a takisto máme dlhé vzdialenosti medzi obcami.

V mestách je to iné, paneláky spadajú už dnes pod ETS-1, takže tam dopad nebude až taký výrazný. Ale na dedinách a v malých mestách to bude devastujúce.

Druhá strana rada používa číslo 45 eur za tonu, ale to je absolútne nereálne.

Dnešné futures na Lipskej burze sú okolo 76 eur, a to systém ešte ani nebeží.

Pred oznámením odkladu ETS-2 boli futures nad 90 eurami.

A teraz dôležité čísla z relevantných inštitúcií. Bloomberg predpovedá 149 eur v roku 2030, Vertis Environmental Finance uvádza 260 eur, Postupimský inštitút uvádza rozptyl 70 až 350 eur a Deutsche Bundesumweltamt hovorí o 122 eurách.

Najdramatickejší odhad prišiel od Rakúskej centrálnej banky. Tá vypočítala nie to, koľko bude cena na burze, ale koľko by musela byť, aby sa splnili ciele Fit for 55. A vyšla im cena 668 eur za tonu CO₂. Pri tejto cene by dopad na rodinu bol 500 až 550 eur mesačne, čo je 6–7 tisíc ročne. V slovenskom kontexte je to úplná ekonomická likvidácia.

Ich analýza tiež ukazuje, že Slovensko vychádza najhoršie zo všetkých skúmaných krajín. Pri cene 668 eur by sme mali pokles HDP o 4,7 až 4,8% a infláciu okolo 17%. To je učebnicová stagflácia, rast cien spojený s ekonomickým prepadom. Slovensko si to už raz zažilo v 90. rokoch. A opakovanie tohto scenára je reálne.

Keď ste spomínali 6–7 tisíc ročne pre domácnosť na vidieku, je to v podstate takmer celý ročný príjem mnohých ľudí. V regiónoch často pracujú za pár stoviek mesačne.

Ono je to ešte horšie, než sa na prvý pohľad zdá. V tej analýze, kde porovnávali 13 krajín, dopadlo Slovensko najhoršie. A to nie je náhoda, sme na to štrukturálne predurčení.

Sme vidiecka krajina, navyše sme hornatá krajina a zároveň sme chladná krajina. Nie sme na juhu Európy, kde je mierne podnebie a neotepľuje nás ani Golfský prúd, ktorý výrazne zmierňuje klímu v západnej Európe. To znamená, že tu musíme kúriť oveľa viac.

Európska únia má počty tzv. „vykurovacích dní“. A Slovensko patrí medzi štáty s ich najvyšším počtom. To znamená, že domácnosti na Slovensku budú mať nielen vyššie náklady, ale ich budú mať dlhšie v roku.

A teraz k tým príjmom. Keď má obyvateľ Amsterdamu 3 000 – 3 500 eur čistého, tak aj keď ho ETS-2 zasiahne, má to z čoho zaplatiť. Ale keď má človek v Brezne alebo Revúcej 700 – 800 eur mesačne, tak aj 200–300 eur navyše môže znamenať finančný kolaps.

U nás je stredná vrstva už teraz krehká. Nemáme lacné bývanie, energie sú drahé, hypotéky sú drahé, všetko je drahé. A ľudia na vidieku to majú ešte ťažšie, lebo potrebujú mobilitu – všetko je ďaleko, všetko je autom.

Slovensko je krajina, kde ľudia jazdia denne autom, vozia deti do škôl, dochádzajú za prácou, používajú často staršie autá so spaľovacími motormi, nemajú alternatívu v podobe metra či hustej MHD. A presne tieto oblasti ETS-2 zasiahne najviac.

Vo veľkých mestách je situácia iná. Veľká časť panelákov spadá už dnes pod ETS-1, tam sú emisné povolenky už zahrnuté v dodávateľských cenách energií. Ale rodinné domy, malé mestá a vidiek, to sú presne tie oblasti, kde dopad ETS-2 príde najtvrdšie.

A treba si uvedomiť ešte jednu vec. Ak niekto kúri plynom alebo uhlím, už dnes má vysoké náklady. Ak k tomu príde povolenka za stovky eur za tonu, výsledok je jasný. Inflácia pôjde hore, HDP pôjde dole a slovenská stredná vrstva to neunesie. Pre Slovensko to nie je len „ekologické opatrenie“. Pre Slovensko je to ekonomická hrozba, akú sme tu roky nemali.

ETS-2 bolo o rok odložené. Európska komisia tiež tvrdí, že chce zastropovať maximálnu cenu za tonu CO₂. Má na to vôbec reálne nástroje, keďže sa s povolenkami obchoduje na burze a ceny môžu ísť kvôli špekulantom úplne iným smerom?

Mechanizmus, ktorý bol prijatý, funguje tak, že ak cena povolenky príliš stúpne, do systému sa môžu dodatočne uvoľniť nové povolenky. Tento princíp však nebol vymyslený teraz, bol už aj v pôvodnom zákone, len v menšej miere. V novej verzii to zdvojnásobili, ale podľa mňa to cenu neovplyvní tak, ako si to politici predstavujú.

Dokonca aj v pôvodnom zákone bolo presne napísané, že „množstvo povoleniek má každoročne klesať“, čiže mal existovať automatický mechanizmus ich postupného obmedzovania. Teraz síce pridali určitý balík povoleniek navyše, ale zároveň stále platí znižovanie ich celkového objemu. To, čo pridali, sa tak úplne stráca v celkovom trende.

A teraz sa treba pozrieť na trh. Lebo trh je rozhodca, nie európski úradníci. Vo chvíli, keď pán Hoekstra oznámil odklad ETS-2 o jeden rok, cena povolenky na Lipskej burze klesla vertikálne z približne 90 eur na 70 eur. To bola okamžitá reakcia, trh to vyhodnotil ako relevantnú informáciu.

Potom sa cena mierne navýšila na 76 eur, ale stále bola hlboko pod pôvodnými 90 eurami. To je jasná dynamika. Keď trh niečomu verí, okamžite to premietne do ceny.

Potom však prišlo oznámenie, že EÚ chce do systému pustiť viac povoleniek, aby tým cenu stabilizovala. A čo sa stalo na burze? Nič. Absolútne nič. Cena sa nepohla ani o cent.

Burzový graf je v tomto nekompromisný. Keby tá informácia mala schopnosť cenu znižovať, prejavilo by sa to okamžite. Ale neprejavilo sa vôbec nič, čiže trh tomu neverí. A to je pre mňa kľúčové. Trh jednoducho nepovažuje toto politické opatrenie za faktor, ktorý by cenu vedel reálne stlačiť.

Treba si uvedomiť, ako burza funguje. Akákoľvek informácia, ktorú systém považuje za relevantnú, sa okamžite prejaví v cene aktíva. To je základná logika finančných trhov. Keď ohlásili odklad ETS-2 o rok, cena padla. Keď ohlásili zdvojnásobenie objemu povoleniek, cena sa ani nepohla.

Z toho vyplýva jediné. Trh nepovažuje tento stabilizačný mechanizmus za opatrenie, ktoré má reálny vplyv. Pre mňa osobne je to potvrdenie toho, čo si myslia aj burziáni. Že tento krok nemá žiadnu relevanciu.

Proti ETS-2 organizujete petíciu. Kde sa ľudia môžu zapojiť a aké máte plány?

Petíciu máme na stránke StopETS.sk. Robíme ju cez Citizen.gov, teda cez platformu, ktorá nám poskytla technické zázemie pre samotný proces podpisovania aj evidencie podpisov. Cieľ je dostať sa na 100 000 podpisov, pretože pri tomto počte sa tým bude musieť zaoberať parlament. (Petíciu nájdete TU)

Koľko ich máte teraz?

Zhruba štyri tisíce. A úprimne – je to veľmi málo. Hlavný problém je, že na Slovensku takmer nikto nevie, čo je ETS. Keď sa spýtate bežného človeka, či vie, čo je ETS-2, tak 99% ľudí netuší. Z našich dát vyplýva, že dnes to vie možno jedno percento populácie. Možno jeden a pol, viac nie.

A to je strašidelné číslo, keď si uvedomíte, aký obrovský dopad to bude mať na domáce rozpočty. Ľudia si skrátka neuvedomujú, aká pohroma sa na nich valí.

My hovoríme, že je to ako keby na Slovensku prebiehal normálny život, usmievame sa, riešime bežné veci… A zatiaľ pri Budíne stojí turecká armáda a chystá sa prejsť Dunaj. A my o tom ani nevieme. To nie je preháňanie. To je realita tejto témy.

Naším cieľom je to, aby aspoň 50% ľudí na Slovensku vedelo, čo je ETS-2 a čo to prinesie. Ak by to ľudia vedeli, som presvedčený, že podpisy by pribúdali úplne inak. A hlavne by sa vytvoril tlak na vládu.

Na stránke StopETS.sk teda ľudia nájdu nielen petíciu, ale aj informácie, grafy, vysvetlenia… Komu chcete petíciu adresovať?

Petíciu chceme adresovať vláde, parlamentu a ministrovi Tarabovi. Pán Taraba má na vec v zásade rovnaký názor ako my, takže tam existuje potenciál, že to bude vedieť použiť v rámci rokovaní.

Ale veľmi dôležitá vec je toto – nebudeme v tom sami. Budúca česká vláda Andreja Babiša ide ETS-2 odmietnuť. Maďarsko takisto oznámilo, že ETS-2 neprijme.

Poľsko je špecifické. Tusk je eurofil, ale veľmi dobre chápe, že toto by mu politicky zlomilo väzy. Navyše Poľsko už dlhodobo vzdoruje Bruselu v iných témach, v migrácii či energetike, takže je pokojne možné, že bude v tejto veci tiež naším spojencom.

Treba si takisto pripomenúť, že ten ročný odklad nevznikol zo dňa na deň. Vznikol preto, že 19 štátov EÚ vytvorilo koalíciu, ktorá zatlačila na Brusel. Áno, koalícia sa medzičasom rozpadla, ale už sa hovorí o ďalších šiestich až siedmich krajinách, ktoré zvažujú odpor.

Pointa je jasná, Slovensko potrebuje občiansky tlak. Bez neho sa vláda bude báť konfliktu s Bruselom. Ale ak ten tlak bude, existuje reálna šanca ETS-2 nezaviesť. A Brusel rozumie iba tlaku.

Dokedy je vlastne čas s tým vôbec niečo spraviť?

Úprimne? Čas bol vtedy, keď sa to schvaľovalo. A toto je presne ten problém. Mám informácie o tom, čo sa vtedy dialo na našej vláde a môžem povedať úplne otvorene – oni vôbec nevedeli, čo podpisujú.

Neboli urobené žiadne dopadové štúdie. Ani jedna. A pritom ide o jednu z najzásadnejších legislatív v histórii Európskej únie, ktorá priamo zasiahne každú domácnosť, každú firmu, každé auto, každý vykurovací systém.

Za Slovensko to v Bruseli odkývali pán Kiča (dnes Demokrati) a pán Klus, ktorý bol vtedy štátnym tajomníkom na ministerstve. A následne to podpísal pán Pellegrini.

A teraz poviem svoj názor. Pán Kiča pravdepodobne vedel, čo podpisuje. Pán Klus – netuším. A pán Pellegrini? Úprimne pochybujem, že mal pred očami detailné dopady. U nás sa totiž nerobí analýza ničoho. A toto je výsledok.

Takže niečo prišlo z Bruselu, všetci to automaticky schválili a ani sa neriešilo, čo to znamená?

Presne tak. A to je dlhodobý problém slovenskej politiky. Čokoľvek príde z Európskej únie, je automaticky považované za “dobré”, za “správne”, za “progresívne”. Ale realita je taká, že toto sú veci, ktoré majú potenciál rozložiť celú EÚ zvnútra.

Ja som Európsku úniu dlhé roky považoval za zmysluplný projekt. Do istej miery si to myslím ešte aj dnes. Ale nie v tej podobe, v akej funguje teraz.
Dnes je ovplyvňovaná voličskými náladami v krajinách, kde klimatická agenda prerástla až do roviny ideológie.

Teraz poviem niečo, s čím v našom petičnom výbore nie každý súhlasí, ale ja to tak vidím. Na severe Európy je to pre mnohých ľudí náhradné náboženstvo vyšších vrstiev. Nie politika. Nie ekonomika. Ale náboženstvo. Viera, ktorá sa nespochybňuje.

Stačí sa pozrieť na príklady. Hamburg si odhlasoval plošnú 30 km/h zónu v celom meste. Bologna od októbra zakazuje vstup autám s Euro 5. Ak tam vojdete s nesprávnou normou, domov vám príde 350-eurová pokuta. Keď som bol v Bologni, normálne som mal pocit, že to mesto je postavené tak, aby človek auto ani nemal. Úzke ulice, zákazové zóny, kamerové systémy na každom kroku.

Je to vyslovene protiautové mesto.

Ale tu je pointa. Tí ľudia si to sami volia. Sú bohatí, majú iný životný štandard, inú mobilitu, inú dopravu, iné možnosti. No my na Slovensku potom žijeme s dôsledkami rozhodnutí ľudí, ktorí majú úplne inú realitu než my.

A to je neudržateľné.