Slovalco patrilo dlhé roky medzi strategické podniky slovenského hospodárstva a vyrábalo surovinu kľúčovú pre automobilový priemysel aj ďalšie odvetvia. Výroba sa však zastavila v dôsledku prudkého rastu cien elektriny, ktorý súvisel najmä s rastúcimi nákladmi na emisné povolenky.

„Keby sa v tejto hale vyrábal primárny hliník, vyzeralo by to úplne inak. Chýba tu výrobná aktivita. Najväčším problémom konkurencieschopnosti Európskej únie je dnes cena elektrickej energie,“ uviedol predseda vlády Robert Fico počas návštevy závodu.

Podľa neho ide o moderný a ekologický podnik, ktorý by si nevyžadoval rozsiahle nové investície. Výroba hliníka v Slovalcu pritom mala výrazný význam aj v európskom kontexte. Európa dnes produkuje približne 1,2 milióna ton primárneho hliníka ročne, hoci jej spotreba sa pohybuje na úrovni päť až šesť miliónov ton. Slovalco dokázalo v minulosti pokryť asi pätinu, no pre vysoké ceny energií bolo nútené výrobu odstaviť a hliník sa dnes dováža.

„Je absurdné, že strategickú surovinu dovážame len preto, že nedokážeme zvládnuť ceny elektriny,“ konštatoval Fico.

Premiér otvorene kritizoval súčasné nastavenie európskej klimatickej politiky a rast cien emisných povoleniek, ktoré podľa neho výrazne zdražujú výrobu.

„Cena elektrickej energie nemôže byť taká vysoká. Musíme presvedčiť Európsku úniu, že je potrebné zbaviť sa tohto zeleného šialenstva,“ povedal.

Ako možné riešenie spomenul buď zastropovanie cien emisných povoleniek, alebo dočasné pozastavenie ich uplatňovania na obdobie štyroch až piatich rokov. Zároveň však priznal, že dosiahnuť takúto dohodu na úrovni EÚ bude časovo aj politicky veľmi náročné.

Krátkodobejšie riešenie preto vláda hľadá najprv na domácej úrovni, hoci si je vedomá jeho vysokých nákladov. Podpora obnovy výroby by podľa premiéra znamenala výrazné zásahy štátu, či už formou dotácií na elektrickú energiu, daňových úľav alebo zníženia odvodového zaťaženia.

„Ak nezačneme bojovať za nízke ceny elektrickej energie, tak sme skončili. Slovensko potrebuje byť súčasťou výroby strategických surovín,“ zdôraznil Fico.

Vláda chce do konca januára podpísať so spoločnosťou Slovalco memorandum o spolupráci, ktoré by nastavilo rámec domáceho riešenia na minimálne desať rokov. Podľa premiéra pôjde o veľký objem finančných zdrojov rozložených v čase, pričom konkrétna podoba podpory bude ešte predmetom rokovaní medzi štátom a firmou.

Zástupcovia Slovalca potvrdzujú, že návrat výroby je technicky možný. Generálny riaditeľ spoločnosti Milan Veselý uviedol, že firma od zastavenia výroby aktívne hľadá riešenia.

„Reštart je možný, otázne je, či to bude stačiť. Veríme, že do leta sa nájde riešenie a v druhej polovici roka by sme mohli odštartovať výrobu,“ povedal Veselý.

V súčasnosti má podnik približne 180 zamestnancov, ktorí zabezpečujú údržbu a chod areálu. Po obnovení výroby by sa podľa neho mohli vrátiť aj ďalší pracovníci, keď Slovalco v minulosti zamestnávalo približne 500 ľudí, pričom na dodávateľské a obslužné činnosti bolo naviazaných až okolo dvetisíc externistov.

Spoločnosť Slovalco odstavila svoje pece začiatkom januára 2023. Po takmer sedemdesiatich rokoch sa tak v Žiari nad Hronom vtedy definitívne skončila história výroby hliníka. Za vinníka vtedy fabrika označila vládu Igora Matoviča a Eduarda Hegera. K tomuto obvineniu sa aktuálne priklonil aj premiér Robert Fico na návšteve v Žiari nad Hronom.

Diskusia o budúcnosti Slovalca tak presahuje rámec jednej fabriky a stáva sa aj politickou otázkou zodpovednosti za minulé rozhodnutia. Opozičný poslanec Karol Galek (SaS) v reakcii na vyjadrenia premiéra odmietol interpretáciu, podľa ktorej by bol hlavnou príčinou problémov „Brusel“. Podľa Galeka bol to práve Robert Fico, kto v minulosti nepodporil zapojenie Slovalca do envirofondu v rámci emisných povoleniek.

„Keď sme prišli do vlády, našli sme dve miliardy eur len na papieri a reálne peniaze už neboli. Následne prišiel Igor Matovič, ktorý situáciu Slovalca už len doťukol. Spúšťačom však bol Robert Fico,“ uviedol Galek.

Zdôraznil, že aj SaS považuje obnovenie výroby za prioritu, no odmieta riešenie postavené na konfrontácii s Európskou úniou. Podľa neho Slovensko riskuje, že sa bude na európskej mape javiť ako problematický partner, ak bude dlhodobo stavať svoju priemyselnú politiku na kritike spoločných európskych pravidiel namiesto hľadania systémových riešení v ich rámci.