Ako to teda v skutočnosti je s predajom produktov Grand Power v Rusku? Ide naozaj o porušenie protiruských sankcií, keďže všetko riadne prešlo kontrolou Finančnej správy SR? Kto môže mať záujem na tom, aby sa okolo jedinej sebestačnej, slovenskej zbrojovky vytvorila negatívna atmosféra? Koho v skutočnosti poškodzujú sankcie voči Ruskej federácii? A ako je to s možnosťou dodávok výzbroje pre ozbrojené sily SR od domáceho výrobcu?

Dozviete sa vo videorozhovore s majiteľom spoločnosti Grand Power, Ing. Jaroslavom Kuracinom.

V médiách sa nedávno objavili informácie, ktoré vychádzajú zo zistení a tvrdení Centra investigatívnej žurnalistiky Jána Kuciaka. Vraj sa v Rusku, napriek sankciám, stále predávajú zbrane vašej spoločnosti. Ako to teda je?

Áno, spoločnosť Grand Power sa v posledných mesiacoch stala terčom neuveriteľného množstva útokov v médiách a na sociálnych sieťach. Tie útoky sú postavené na dezinterpretáciách, polopravdách a čistých nepravdách. Hoci sme novinárom vtedy odpovedali úplne jasne, vecne a zrozumiteľne, mnohé obvinenia sme im vyvrátili, oni to ignorovali, bagatelizovali a nepravdivé informácie stále podsúvajú ako fakty.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Pravda je taká, že áno, v Ruskej federácii sa stále predávajú zbrane Grand Power. Je to preto, že naša spolupráca s Ruskom sa začala takmer pred dvadsiatimi rokmi. V roku 2006 nás na výstave IWA v nemeckom Norimbergu oslovili zástupcovia spoločnosti AKBS, ktorých zaujal náš dizajn nesmrtiacich zbraní. Aby sme si rozumeli, v Rusku nie je možné používať na sebaobranu inú kategóriu zbraní, než takzvané nesmrtiace.

U nás to poznáme ako „plynovky“. Vystreľujú slepý náboj naplnený dráždivou látkou. V Rusku však bola táto kategória rozšírená. Vnútorné prepážky v hlavni boli upravené tak, aby pri výstrele mohla preletieť aj gumená strela. Teda išlo o zbraň na krátku vzdialenosť, ktorá spôsobí silný úder podobný zásahu gumovým obuškom. Pri väčšej vzdialenosti už strela nie je nebezpečná, pretože po 20–30 metroch jednoducho spadne na zem.

Títo ľudia nás oslovili s návrhom spolupráce. Zo začiatku sme im dodávali hotové celky. Neskôr, vzhľadom na ruskú legislatívu, ktorá zakazovala používanie tohto typu zbraní, ak nie sú vyrobené v Ruskej federácii, to začali dovážať od nás v rozobratom stave.

Toto fungovalo až do zániku spoločnosti AKBS, ktorá v roku 2012 ukončila svoju činnosť. Ľudia, ktorí za ňou stáli, založili novú firmu Fortuna a spolupráca pokračovala ďalej. Mali sme dlhodobo, historicky podpísané zmluvy o dodávkach komponentov.

Až do roku 2014 sme dodávali komponenty. AKBS mala s nami podpísanú aj zmluvu o používaní obchodného mena, neskôr ju mala podpísanú aj Fortuna. Platili za používanie nášho mena franšízový poplatok, podobne ako je to napríklad pri McDonald’s. McDonald’s na Slovensku nepatrí americkému McDonald’s, ale prevádzkuje ho miestna eseročka, ktorá používa ich obchodné meno.

Rovnako to fungovalo aj v našom prípade v Rusku. Značka Grand Power tam mala veľmi dobré meno, preto ju chceli používať ďalej, čo je úplne logické. Potom však prišiel rok 2014 a s ním sankcie voči Ruskej federácii. Sankcie striktne zakazovali vývoz zbraní a komponentov do zbraní. Bol tam však dodatok, že sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pred rokom 2014. Takže sme fungovali ďalej podľa starých zmlúv a nemali sme problém.

Napriek tomu sme Rusom oznámili, že tieto obmedzenia môžu spôsobiť komplikácie. Oni na to reagovali v podstate tak, že si to budú vyrábať sami. Priznám sa, v prvej chvíli som sa zháčil, nevoňalo mi to, ale postavili ma pred hotovú vec: „Pozri sa, máme tu vybudovaný odbyt, značka má dobré meno, ľudia to chcú. Ty to nemôžeš alebo nechceš dodávať, tak si to okopírujeme. Nemáš to patentovo chránené. Ak chceš, budeme aspoň nakupovať určité komponenty – kolíky, pružinky, veci, ktoré nepodliehajú schvaľovaciemu procesu. Áno, vieme to kúpiť v každom železiarstve, ale v rámci dobrých vzťahov to budeme kupovať od teba. A budeme ti platiť za používanie obchodného mena.“

Samozrejme, súhlasili sme. A fungovalo to takto až do ruskej invázie v roku 2022, keď prišli sankcie aj na bankový sektor. Nebolo možné prevádzať peniaze. Rusi nám ostali dlžiť približne 300-tisíc eur, ktoré sú nevymožiteľné a nevieme ich získať späť.

Sankcie teda fungujú tak, že Rusi si to teraz vyrábajú kompletne sami. Sankciami sme ich donútili, aby si to robili vlastnými silami. Nezasiahlo ich to, poškodilo to len nás.

Objavili sa tam síce aj ostré zbrane našej produkcie, ale tie boli vyvezené cez obchodných partnerov v Európskej únii. Mali na to riadne vydanú vývoznú licenciu. Vyviezli sme to do Česka a čo s tým následne urobili Česi, to je mimo našej kontroly. Nemáme ako sledovať ďalší pohyb týchto zbraní. Takže ak sa novinári na nás odbavujú, nech idú do Česka a odbavujú sa tam.

V úvode ste povedali, že napriek vysvetleniam, novinári prekrútili fakty, pracovali s polopravdami a podobne. V čom sú podľa vás zásadné rozpory oproti realite a tomu, ako to vykreslila časť našej novinárskej obce?

Uverejnili bombastický článok: Grand Power čelí podozreniu z porušovania sankcií, pýtali sme sa ministra, či neprehodnotí svoj vzťah s firmou Grand Power. Minister neodpovedal.

Toto je typické podprahové podsúvanie, podprahové poškodzovanie firmy. Povedzme si úprimne, za 25 rokov na trhu sme nemali toľko mediálnej pozornosti, ako za posledné dva mesiace.

Ja osobne mám za to, že ide o účelovú pozornosť, ktorú si objednal niekto zo zahraničných výrobcov. Tí majú záujem uchádzať sa o možnosť dodávok pre naše ozbrojené zložky. Je to jednoduché. Niekto si už rátal tučné zisky a zrazu sa objavili nejakí chlapci zo Slovenskej Ľupče, ktorí vyrábajú niečo podobné. Konkurenčný boj býva aj taký, že skúsime konkurenta mediálne zlikvidovať.

V tých titulkoch boli naozaj silné slová. Objavili sa aj tvrdenia, že vám hrozí zabavenie majetku a podobné veci. Ale v konečnom dôsledku to teda nebude až také horúce?

Pozrite sa. Posledný vývoz komponentov, ktoré nepodliehali licenčnému konaniu, bol dva až tri týždne pred začiatkom invázie, čiže pred štyrmi rokmi. A ak sa pozrieme na zákon, akékoľvek konanie za správny delikt je možné začať najneskôr do troch rokov od jeho spáchania.

Keďže ten vývoz bol naposledy pred štyrmi rokmi, vzťahuje sa naň premlčanie. Nie je dôvod sa stresovať. A opakujem, aj tie kolíky a pružiny prešli cez colnicu. Finančná správa je orgán, ktorý dozerá na vykonávanie sankcií. Ak colná správa zásielku prepustila a vydala colné doklady, potom zodpovednosť preberá štát.

Ja vychádzam z toho, že stále platí zásada – čo nie je zakázané, je dovolené. Nie ja som ten, kto o tom rozhoduje. Orgánom, ktoré to zakazujú alebo povoľujú, je colná a finančná správa Slovenskej republiky.

Na záver ešte jedna otázka. Objavili sa informácie, že by sa mohli pohnúť veci v prípade dodávania výzbroje pre slovenské ozbrojené zložky. Ste jediná domáca, sebestačná zbrojovka, ktorá si všetko vyrába sama, od A po Z. Dlhé roky naše štátne inštitúcie s vami nekomunikovali, ale v ostatných mesiacoch sa veci trošku začali meniť. Ako to teda je, bude z toho niečo?

Musím sa poďakovať bývalému ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi za to, že výcvikovému centru Lešť dovolil zobrať niekoľko vzoriek našich zbraní na výcvik. Tie zbrane sa na Lešti ukázali vo veľmi dobrom svetle. Je na ne mimoriadne pozitívny feedback.

To znamená, že vznikol tlak zdola, ktorý nemohol zostať nepovšimnutý ani novým vedením ministerstva obrany. Ministerstvo s nami naozaj úzko komunikuje a verím, že v krátkom čase bude zverejnené, ako sa pán minister rozhodol.

Keď hovoríte „v krátkom času“, možno už začiatkom budúceho roka?

Nechajme sa prekvapiť.