Tieto záväzky môžu zahŕňať využitie vojenských kapacít, spravodajskú a logistickú podporu, diplomatické iniciatívy a prijatie dodatočných sankcií.

Krajiny koalície budú tiež naďalej poskytovať zbrane s podporou USA a budú dohliadať na prímerie pod vedením USA.

Západní spojenci budú v prípade nového vpádu priamo bojovať s Ruskom, alebo sa obmedzia na vojenskú pomoc Kyjevu – v návrhu záruk to nie je upresnené.

Toto vyhlásenie sa bude dnes schvaľovať v Paríži.

Koalícia ochotných chce na Ukrajine 30 tisíc vojakov

„Radio Free Europe“ (Rádio Sloboda) píše, že na rokovaniach v Paríži v rámci formátu „Koalície ochotných“ sa diskutuje o vyslaní amerických vojakov na územie Ukrajiny po skončení vojny.

Európski úradníci vyhlásili, že Američania na území Ukrajiny môžu vykonávať nebojové úlohy v rámci dohľadu nad dodržiavaním prímeria.

Na dnešnom samite v Paríži sa tiež diskutuje o vyslaní 15-20 tisíc mierových síl na Ukrajinu, z ktorých väčšinu by mali poskytnúť Francúzsko a Veľká Británia.

Niektorí členovia Koalície „dúfajú“, že číslo sa bude blížiť až k 30-tim tisícom.

Zároveň, Turecko bude zodpovedné za bezpečnosť plavby v Čiernom mori.

Väčšina opýtaných európskych úradníkov sa domnieva, že najpravdepodobnejšie bude rozmiestnenie vojakov na západe Ukrajiny na podporu a výcvik ukrajinských vojakov.

Brusel a Kyjev sú čoraz optimistickejší, pokiaľ ide o vyhliadky na poskytnutie „spoľahlivej ochrany“ zo strany Washingtonu, hoci zatiaľ nie je jasné, v akej forme. Európania počítajú s tým, že Washington bude poskytovať „pomocnú ruku“, ako je logistika a spravodajské služby.

Jeden európsky diplomat poznamenal, že otázka, ako reagovať na potenciálny útok Ruska, zostáva nevyriešená. „V podstate stále diskutujeme, či budeme odpovedať paľbou alebo sa stiahneme, “ povedal.

Pripomíname, že Rusko, ktoré má schváliť (alebo odmietnuť) mierový plán s bezpečnostnými zárukami, je proti prítomnosti vojsk krajín NATO na Ukrajine. Trump v minulosti vyhlásil, že americkí vojaci na Ukrajine nebudú. A v pôvodnej verzii jeho mierového plánu bol priamy zákaz umiestňovania zahraničných vojsk na území Ukrajiny.

Dodajme, že Washington oficiálne nepotvrdil, že zmenil názor a súhlasí s prítomnosťou zahraničných vojsk na Ukrajine (hoci sa o tom písalo s odvolaním sa na zdroje z médií).

Viac o dnešnom stretnutí v Paríži si prečítate v tomto článku.

Na povrch vyplávali ďalšie detaily

Televízna sieť „Suspilne“ tvrdí, že má k dispozícii návrh dokumentu o bezpečnostných zárukách, ktorý sa dnes prerokúva na stretnutí „koalície ochotných“ v Paríži, za účasti Budanova, Arachamija a Umerova z Kyjeva a Witkoffa a Kushnera zo Spojených štátov.

O vyslaní západných mierových síl (vrátane amerických) na územie Ukrajiny, o čom písali médiá, sa v dokumente nehovorí.

Je tam však bod, v ktorom sa uvádza, že „USA sa zaväzujú podporiť sily v prípade útoku v rámci bezpečnostných opatrení“.

Ale o aké sily ide, sa v správe „Suspilne“ neuvádza.

Hovorí sa len to, že USA budú pomáhať zabezpečiť prímerie na Ukrajine prostredníctvom spravodajských služieb a logistiky. A malo by sa uskutočniť spoločné vojenské plánovanie na zabezpečenie bezpečnosti vo vzduchu, na mori a na súši, ako aj na obnovu ozbrojených síl Ukrajiny.

Tieto opatrenia by mali byť realizované na žiadosť Ukrajiny „po spoľahlivom ukončení bojových operácií“.

Opatrenia bude riadiť Európa za účasti ďalších krajín „Koalície ochotných“, najmä USA.

Monitorovanie a kontrolu dodržiavania prímeria bude viesť USA.

Bude vytvorený systém neustáleho monitorovania a špeciálna komisia na posudzovanie porušení a určovanie zodpovednosti.

V prípade prípadného budúceho ozbrojeného útoku Ruska voči Ukrajine je plánovaná pomoc na obnovenie mieru a bezpečnosti.

Pomoc môže zahŕňať vojenské kapacity, spravodajské služby, logistiku, diplomatické kroky a dodatočné sankcie.

USA budú monitorovať prímerie, pomôžu v prípade ruského útoku, navrhuje „Koalícia ochotných“

Spojené štáty budú v prípade mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom viesť mechanizmus na monitorovanie a overovanie dodržiavania prímeria s európskou účasťou, vyplýva to z návrhu spoločného vyhlásenia, ktoré by mali európski spojenci Kyjeva prijať na utorkovom samite v Paríži. Ako to uvádza SITA/AFP.

Washington by sa zároveň zaviazal podporiť európske mnohonárodné sily nasadené na Ukrajine po uzavretí prímeria, ak by po ňom došlo k novému útoku zo strany Ruska.

Na stretnutí, ktoré hostí francúzsky prezident Emmanuel Macron, rokujú lídri tzv. „Koalície ochotných“ a hlavnou témou sú bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajina potrebuje na odradenie Moskvy.

Podľa návrhu má vzniknúť „nepretržitý a spoľahlivý systém monitorovania prímeria“, vedený USA s medzinárodnou účasťou. Mnohonárodné sily nasadené na Ukrajine po prípadnom uzavretí prímeria by zabezpečovali opatrenia na upokojenie situácie vo vzduchu, na mori a na súši a podporili obnovu ukrajinských ozbrojených síl.

Tieto sily majú byť vedené Európanmi, pričom USA by sa na nich podieľali prostredníctvom svojich „spravodajských a logistických kapacít“ a v prípade útoku Ruska by im poskytli podporu.

Návrh tiež počíta so záväznými prísľubmi podpory Ukrajiny na obnovenie mieru v prípade budúcej ruskej agresie. Tie môžu zahŕňať využitie vojenských prostriedkov, spravodajskú a logistickú pomoc, diplomatické kroky či prijatie ďalších sankcií.

Koalícia sa dohodla, čaká sa na stanovisko Ruska

„Koalícia ochotných“, USA a Ukrajina sa na rokovaniach v Paríži „dohodli“ na krokoch na realizáciu a zabezpečenie prímeria – hoci zatiaľ nie je jasné, či Rusko prijme prediskutované podmienky, píše korešpondent The Financial Times v príspevku na X s odvolaním sa na zdroje.

Podľa zdrojov sú USA pripravené kontrolovať líniu skutočného prímeria pomocou technológií, ako sú senzory, bezpilotné lietadlá a satelity, a vyjadrili podporu poskytnuúť Ukrajine záruky, ktoré by zodpovedali niektorým ustanoveniam článku 5 Zmluvy NATO o vzájomnej obrane.

„Vznikajú však vážne otázky o tom, koľko lídrov bude pripravených prejsť od teoretických sľubov o nasadení vojakov, lietadiel alebo lodí až ku skutočným záväzkom, ktoré budú musieť splniť, teda že ich ozbrojené sily budú v prípade potreby bojovať proti Rusku, ak Moskva opäť vtrhne na územie Ukrajiny,“ dodal Miller.

Zároveň však Millerove informácie neobsahujú žiadnu zmienku o vyslaní západných vojsk na Ukrajinu bezprostredne po prímerí, na čom predtým trvali Kyjev a Európania. Ako vidíme, hovorí len o kontrole frontovej línie a o tom, ako budú západné krajiny reagovať, ak Rusko začne nový útok.

Pripomíname, že Rusko kategoricky odmieta prítomnosť západných vojsk na Ukrajine po prímerí.

Stály predstaviteľ USA pri NATO Matthew Whitaker komentoval rokovania o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v Paríži

„Možno sme na pokraji dohody. Naďalej sa modlíme za mier a zároveň vynakladáme všetko úsilie, aby tento mier bol trvalý,“ napísal Whitaker na X.

Na samite „Koalície ochotných“ v Paríži sa zúčastnil aj znovuzvolený český premiér Andrej Babiš. S hostiteľom Emmanuelom Macronom sa vrúcne zvítali.

Paříž právě teď 😎🇫🇷 pic.twitter.com/pO7hTBPKx2

— Andrej Babiš (@AndrejBabis) January 6, 2026

Ukrajina, Francúzsko a Veľká Británia pristúpili k podpisu

Ukrajina, Francúzsko a Veľká Británia podpísali deklaráciu o zámere nasadiť mnohonárodné sily na Ukrajine po skončení vojny.

Poľský premiér Donald Tusk zároveň uviedol, že dohody o konkrétnych zárukách od každej krajiny sú zatiaľ len v štádiu „návrhov“.

Tiež nie je známe, či rozmiestnenie medzinárodných síl podporujú USA, alebo ide len o želanie Ukrajiny, Veľkej Británie a Francúzska.

Špeciálny vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff oznámil „významný pokrok“ v niekoľkých oblastiach, vrátane rámcového programu bezpečnostných záruk a plánu rozvoja Ukrajiny na základe výsledkov dnešného stretnutia „Koalície ochotných“.

Pripomíname, že proti nasadeniu medzinárodných síl sa stavia Rusko.

Po skončení vojny nebude maximálny počet vojakov ukrajinskej armády 800-tisíc, ako trval na tom Kyjev, ale 700-tisíc, vyhlásil Macron po stretnutí v Paríži. Podľa jeho slov sa západní partneri zaviazali zabezpečiť podporu ukrajinskej armáde.

„Vojenskí predstavitelia Francúzska, Spojeného kráľovstva a Ukrajiny podrobne pracovali na rozmiestnení síl, počte vojakov, konkrétnych typoch zbraní a zložkách ozbrojených síl, ktoré sú potrebné a schopné efektívne fungovať. Tieto potrebné podrobnosti už máme k dispozícii. Vieme, ktorá krajina z členov Koalície ochotných je pripravená na čo. Chcel by som poďakovať každému lídrovi a každému štátu, ktorý skutočne chce byť súčasťou mierového riešenia. S americkou stranou sme viedli veľmi vecné diskusie o monitorovaní – aby sme zaistili, že nedôjde k porušeniu mieru. Spojené štáty sú pripravené na tom pracovať. Jedným z najkritickejších prvkov je odstrašovanie – nástroje, ktoré zabránia akejkoľvek novej ruskej agresii. Všetko toto vidíme,“ uviedol Zelenskyj na X.

Military officials from France, the United Kingdom, and Ukraine worked in detail on force deployment, numbers, specific types of weapons, and the components of the Armed Forces required and able to operate effectively. We already have these necessary details. We understand which… pic.twitter.com/3WrdOTHDnz

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) January 6, 2026

.

Stretnutie USA s Ukrajinou pokračuje aj po skončení samitu  

USA dúfajú v kompromis v otázke teritoriálnych sporov v ukrajinskom konflikte, ktorý považujú za jeden z najzložitejších, informoval osobitný predstaviteľ Bieleho domu Witkoff.

Dodajme, že dnes spolu s Jaredom Kushnerom uskutoční samostatné stretnutie s ukrajinskou delegáciou.

„Dnes večer sa stretneme s ukrajinskou delegáciou a budeme pokračovať v našej práci. Mandát prezidenta Trumpa spočíva v tom, že chce mier na Ukrajine. A my sme odhodlaní v jeho mene urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme tento mier dosiahli,“ povedal Witkoff.

Pripomíname, že Rusko požaduje od Ukrajiny stiahnutie vojsk z Doneckej oblasti. Podľa médií túto požiadavku podporuje aj Trump.

Zelenskyj opakovane verejne odmietol stiahnuť vojská z Doneckej oblasti.

Správu priebežne aktualizujeme. 

Prečítajte si tiež:

• „Koalícia ochotných“ sa stretáva v Paríži na rokovaniach o bezpečnostných garanciách pre Kyjev