Život sa v roku 2026 skomplikuje. Začne vláda konečne reagovať na každodenné problémy ľudí?

Spýtajte sa bežného človeka na ulici, ako sa cíti pri nábehu do roka 2026 z hľadiska finančného zabezpečenia – odpoveď vás asi nepoteší. Predikcia hovorí o tom, že čoraz menej ľudí je schopných odkladať si úspory (nieto ešte investovať), pričom lákadlo života „na úver” hrozí priviesť tých, čo sú hranici existenčných problémov, do dlhovej pasce ad infinitum.

A hoci vláda nám už prezentovala inovácie v rezorte obrany, vnútra, alebo školstva, stále čakáme na nové prebudenie legendárneho „stredoeurópskeho tigra.” Mám obavy, či je to pri momentálnom finančnom i byrokratickom zaťažení našinca vôbec možné (nové legislatívne úpravy týkajúce sa firiem nájdete stručne zhrnuté napríklad TU.

Uťahovanie bez uvoľňovania, ale dokedy?

Čo si budeme navrávať, konsolidačné opatrenia fungujú zatiaľ iba v obmedzenej miere, a aj to na len úrovni šetrenia (nehovoriac o tom, že najviac sa obmedzuje sám občan…). Javí sa to tak, akoby štát nedokázal sám zásadne prispieť k zvýšeniu HDP. Či nemáme vzácne prírodné zdroje alebo štátne firmy, o tom sa teraz nebavme. Bavme sa o podpore domácich podnikateľov a živnostníkov. Bavme sa o lákaní ďalších zahraničných investorov a otváraní nových možností cezhraničnej hospodárskej spolupráce – aj o tom by mala byť avizovaná politika na všetky štyri svetové strany; a pri všetkej úcte k predstaviteľom vlády, nielen o ľúbivých fotografiách a zhodnom pohľade na geopolitickú situáciu s ich kolegami z iných civilizačných okruhov.

Pritom súhlasím s našou zahraničnou politikou a tvrdím, že táto vláda ako celok dnes nemá lepšiu alternatívu – len dodávam, že výsledky hmatateľné na úrovni jednotlivca zatiaľ nechávajú na seba čakať. Pretože síce môžeme kvitovať rekonštrukčné projekty verejných budov ako napríklad bývalý vojenský internát Hviezda („Kukurica”), no musíme si zároveň pri pohľade „zdola” klásť nevyhnutnú otázku, či je naozaj nevyhnutné vyliať tam nejakých 60 miliónov práve v týchto časoch.

Pokiaľ áno, potom vláda evidentne nemá dostatočne efektívne marketingové nástroje na to, aby to náležite odkomunikovala (už dlhodobo kritizujem jej neschopnosť vytvoriť tzv. mediálny dom za účelom profesionálnej, jednotnej, zrozumiteľnej komunikácie voči národu).

Sľuby sa sľubujú, ale čísla neklamú

Poďme na konkrétne čísla a štatistiky, ktoré – žiaľ – iba potvrdzujú, že tento rok bude tvrdý: Podľa Národnej banky Slovenska pokračuje mdlý ekonomický výkon pri raste iba 1 percento. Inflácia síce môže spomaliť k 3%, no deficity budú väčšie. Síce sa píše „nepatrnom zlepšení” na rok 2026, no zároveň „Roky 2027 a/alebo 2028 budú asi slabšie. Ďalšej konsolidácii sa nevyhneme.” (Tu sa, pravda, môžeme pýtať, koľko spraví v konečnom efekte začatie masovej výroby v košickom závode VOLVO.

Budem subjektívny, ale dokedy má prosím pracujúci človek drieť, aby na úrovni uživil rodinu? Alebo sa mnohí narodili iba preto, aby ťažko zarábali na základné životné potreby a nenašli si čas na oddych, rodinu, a potom aj rekreáciu? Realita slovenských rodín je taká, že celý rok makajú, aby si mohli dovoliť jednu letnú dovolenku, zjednodušene povedané.

Ani biznis pritom nie je žiadna sláva. Osobne poznám podnikateľov v gastrosektore, ktorí museli ukončiť prevádzku kvôli drastickému zvyšovaniu nájmov v reakcii vlastníkov priestorov na celkové zdražovanie a obavy z budúcnosti (taká dusná je momentálne atmosféra). Ďalších zrejme len čaká podobný osud, veď úradné podmienky na podnikanie sa nijako nezľahčili, práve naopak – niektoré banky dokonca priamo odporúčajú v prípade, že podnikateľ očakáva enormný nárast odvodovo-daňového zaťaženia prerušiť alebo ukončiť činnosť!

Ani zamestnanci a SZČO nebudú med lízať – ukončili sa tzv. Odvodové prázdniny a návštevy Sociálnej poisťovne (ktorá dostáva niekedy pokyny zhora na poslednú chvíľu, takže klienti sú v neistote alebo nevedomosti, a ak si nesledujú online nástenku s železnou pravidelnosťou môžu im hroziť pokuty) sa stanú čoraz pravidelnejšími. Sám som nedávno videl klienta pristúpiť k okienku s občianskym preukazom a priamou otázkou: „Koľko dlžím?”

Snaha by aj bola, len…

Buďme však korektní. Významným faktorom ekonomického marazmu je komplikovaná celková geopolitická situácia vo svete. Zároveň nie je doma všetko iba čierne. Môžu nás tešiť „maličkosti: tunel Višňové zlepší premávku a lety BA-KE urýchlia presun aj za účelom obchodných rokovaní. Podľa premiéra Roberta Fica tiež dokáže Slovensko vyčleniť v roku 2026 až dvesto miliónov eur na výstavbu 1800 nájomných bytov. Súčasne sľubuje zjednodušenie verejného obstarávanie pre miesta a obce v tomto smere, čím sa tiež podporí lokálne podnikanie v oblasti stavebníctva.

To je všetko veľmi pekné, lenže našinec popri občasných výsledkoch a menších príležitostiach potrebuje aj veľké systémové kroky s víziou na desať-pätnásť rokov dopredu, aby mal horizont, ku ktorému sa môže s nádejou upnúť.

Ako chce vláda zabezpečiť, aby ekonomický rozvoj SR napredoval v ďalších volebných obdobiach?

Viete, skeptici tvrdia, že všetky domáce politické subjekty bez výnimky pracujú tak, aby sa udržali pri moci na štyri roky a „potom sa uvidí”. To by však znamenalo nepracovať pre vlasť a pre odkaz, ale iba pre seba. Ak nebudú elity budovať základ pre budúcu prosperitu, z čoho potom chceme vyplácať dôchodky a sociálne dávky? Budeme si požičiavať donekonečna a ešte ďalej, zatiaľ čo nami bude lomcovať sústavná konsolidácia?

Ak volič – „človek milión” – bude prácu politikov vnímať práve takto, potom môže čakať koaličné strany pri najbližších voľbách nepríjemné prekvapenie a sklamanie z ich výsledku…

Iba že by sa vo volebnom roku „poistili” líškaním sa cieľovým skupinám a dočasnými záplatami. Ale asi sa zhodneme, že taký postup našim vnúčatám a ich vnúčatám veľmi nepomôže.