Sociálne siete deformujú naše deti. Zákaz je cesta, domnieva sa Hlas

Situácia doma a vo svete

Minister školstva Tomáš Drucker v súlade s odporúčaniami psychológov vlani presadil zákaz používania mobilov na prvom stupni ZŠ. Tento trend zdravého rozvoja a ochrany duševného zdravia má v réžii HLASu pokračovať práve stopkou sociálnych sietí pre mladistvých do 15 rokov. Pre porovnanie, v Austrálii už ho zaviedli – platformy ako Youtube, Instagram, Tiktok a X nesmú sprístupniť otváranie účtov mladistvým.

Ďalšie krajiny (Francúzsko, Dánsko, alebo aj Malajzia) zvažujú podobný postup (v niektorých prípadoch s možnosťou udelenia individuálnej výnimky zo strany rodičov).

Odborníci odobrujú

Sociálne siete fungujú podobne ako drogy – zjednodušene povedané, pumpujú do užívateľa okamžité „hormóny šťastia” (dopamín), privolávajúce pocit slasti, avšak s krátkodobou trvanlivosťou. Vedci potvrdzujú, že ľudia, ktorí sú pri používaní sociálnych sietí spokojní, často trpia frustráciou, keď práve nemôžu byť pripojení. Pociťujú úzkosť – nehovoriac o tom, že ďalší druh úzkosti sa objavuje ako dôsledok porovnávania sa s „influencermi”.

Žiaľ, väčšina populácie trávi na sieťach podľa výskumov aj okolo troch hodín denne (neefektívnou konzumáciou obsahu). To je o hodinu viac, než je odporúčaný limit.

V Austrálii od dnes platí zákaz prístupu detí do 16 rokov na sociálne siete

Podľa slovenského ombudsmana pre deti Jozefa Mikloška ide v prípade digitálnej závislosti o veľký problém. Na základe prieskumu jeho úradu totiž až štvrtina našich detí vykazuje stopy závislosti na sieťach (samostatné riziká potom tvorí online šikana či prítomnosť násilného alebo pornografického obsahu).

Ide teda o akútny problém – s tým, že algoritmy týchto aplikácií do istej miery preberajú výchovnú úlohu rodiča, a teda „programujú” myseľ dieťaťa, ktorá je ešte len v rozvoji; vrátane jeho hodnotového systému…

Veda hovorí jasne

Popredný neurológ Martin Jan Stránský tiež upozorňuje na závažnosť situácie. Hovorí doslova o neuroanatomickom formovaní mozgu pod vplyvom digitálnych komunikačných nástrojov; inými slovami, vývin mozgu je nimi priamo a negatívne ovplyvnený. Či už ide o mobily alebo počítače (hranie videohier), získavanie falošného pocitu „odmeny” (napríklad zdolaná úroveň v hre alebo „lajk” na Facebooku) vytvára formu škodlivého návyku, neveľmi odlišného od bežných drogových závislostí. A to nie je hystéria, to je veda: „Mozog doslova hlúpne,” hovorí Stránský.

Dodáva dokonca, že sociálne siete pôsobia ako heroín či „rakovina mozgu”…

Spojené štáty chcú kontrolovať sociálne siete turistov bez víz

O negatívnej súvislosti medzi používaním displejov (na rôzne účely) a rozvojom mozgu v ranom veku existuje dnes už mnoho relevantných medicínskych výskumov. Do troch rokov by napríklad deti nemali byť vystavené obrazovkám vôbec – rodičia, ktorým im ich poskytnú, akoby ich – obrazne povedané – „vystavovali užívaniu tabakových výrobkov z druhej ruky”. Pritom práve my dospelí trávime pri obrazovkách veľa času, čím dávame našim potomkom negatívny príklad a stávame sa tak súčasťou problému…

Vzhľadom na všeobecný odborný konsenzus a objektívne riziká spojené s užívaním mobilov a podobných zariadení, ako aj celkovými hrozbami sociálnych sietí možno podľa mňa len a len uvítať, že Matúš Šutaj Eštok sa hlási k iniciatíve ich zákazu u mladistvých do 15 rokov.

A aký je váš názor?