“Spojené štáty európske”? Federalisti znovu vystrkujú rožky

Sám autor „prieskumu” sa v komentároch vyjadril takto: „Netajim sa tym, ze som za, bez suhlasu obcanov to ale nepojde.” Súhlas občanov znamená v preklade referendum, ak mu správne rozumiem (hoci napríklad na vstup do NATO ho od nás dzurindovci nežiadali; podľa ich lídra dokonca referendum nebolo potrebné – pritom jedno neúspešné na tú tému sa konalo v roku 1997, tak neviem, na akom základe sa cítili povolaní učiniť rozhodujúci krok…).

A ja sa pýtam, či podpora myšlienky federalizácie EÚ a teda defakto likvidácia slovenskej suverenity nie je čin hraničiaci s vlastizradou. Máme tu, prosím, právnikov, aby poskytli svoj kvalifikovaný pohľad v komentároch?

Trump ako zámienka

Je zjavné, že americký prezident si robí (viacmenej) čo chce. Európa ho nezastaví. Kým Venezuelu naši zástupcovia z Brusela okašľali (a podľa Korčoka nebude Maduro aj tak nikomu chýbať – týmito slovami radikálne zľahčuje svojvoľné unášanie čelných predstaviteľov iných štátov, mimochodom), pri Grónsku už sa chytajú za hlavu. Chcú doň investovať milióny a podporiť jeho ekonomiku, ale to nebude stačiť, keď hovoríme o protihráčovi rangu USA.

Trump hovorí síce o prevzatí Grónska v obchodných termínoch ako „kúpa” či „akvizícia” (údajne z dôvodu posilnenia národnej bezpečnosti USA), no nevylúčil ani vojenskú intervenciu. Podľa odborníkov by prítomnosť európskych vojsk na ostrove mohla slúžiť ako prvok na odradenie invázie – avšak prípadný konflikt by znamenal definitívny pád svetového poriadku až vojnu medzi západnými veľmocami – čo by nás posunulo o krok k bližšie k poslednému, jadrovému konfliktu.

To všetko je dobrá zámienka pre progresívcov

Pripomeňme, že Severoatlantickú alianciu formovali pôvodne Američania okrem iného aj s Dánmi. A dnes čelia možnosti vážneho vzájomného sporu. To svedčí o tom, ako sa rozkladá svetový poriadok, a čoskoro nebude spoľah ani na NATO. V týchto časoch teda musia štátnici hľadať spojenectvá vo všetkých smeroch – či už hospodárske, tak možno z hľadiska perspektívneho aj vojenské. Iste, doteraz platilo, že ak nie ste s NATO, ste proti NATO (podľa toho, ako sa organizácia správala) – no teraz už môžete byť v NATO, a aj tak sa najsilnejší člen NATO obráti proti vám…

Čo s tým urobí Únia?

Vôbec nič, to vám takto prorokujem čierne na bielom. Pretože EÚ je geopoliticky impotentná už nejakú dobu. Mrhá výdavkami na cudziu vojnu na Ukrajine, a lídri sú po samite schopní maximálne dať si pred médiami zábery, kde sa vzájomne potľapkávajú po pleciach. Tak aká federalizácia, komu by to pomohlo? Ani len tá „koalícia ochotných” nemá záväznú právnu formu, čiže de iure neexistuje.

Podľa Šimečku to tak musí byť a basta

V relácii Sobotné dialógy sa šéf Progresívneho Slovenska jasne vyjadril, že kotvou SR v tomto rozbúrenom geopolitickom mori musí byť EÚ – doslova „silná Európska únia.” Zároveň vyčíta vláde, že do spojencov údajne „kope”. To je, pochopiteľne, servilná pozícia typického eurohujera. Akýkoľvek skepticizmus k súčasnému vedeniu Únie je neprípustný. Logicky, pretože sedia v jednej z najsilnejších frakcií – liberálnej Renew. Takže proti svojim kamarátom nepôjdu.

Pýtam sa: ani keby to Slováka malo stáť vyššie náklady na život, alebo stratu dokonca suverenity?

A ako podľa Šimečku bráni Slovensko (s Maďarskom) posilňovaniu Únie? Veď existuje inštitút „kvalifikovanej väčšiny” – podobne ako pri afére s MERCOSUR si najmocnejšie krajiny pretlačia svoju vôľu. A že máme v niektorých prípadoch ešte právo veta? Veď s jeho odobraním by prišli malé štáty o poslednú štipku suverenity. Toto by opozičníci dopustili?

Podľa ich vyjadrovania si dovolím vysloviť nie až tak trúfalú domnienku, že áno.

Greendeal (taký Hojsík rieši klimatické ciele na rok 2040), ETSky, či zákaz spaľovacích motorov – Richard Raši (HLAS) pohotovo vysvetlil svojmu oponentovi v štúdiu, ako sa Európa v priebehu rokov sama, dobrovoľne oslabovala.

Moderátor relácie zas trefne pripomenul, že kým Európa bola energeticky donedávna energeticky závislá na Rusku, tak teraz je už závislá na USA. Takým spôsobom nie je možné konkurovať vo svetovom meradle – kto vyrobí lacnejšie, ten vyhráva. USA dobre vedeli, prečo podporovať protiruské nálady a pritlačiť na naše odrezanie od tamojších rúr…

Európa už dávno nie je, čo bývala

Hospodársky projekt za účelom cenových regulácií sa rozložil v kyseline ideologického politikárčenia. Nemáme v globálnom meradle slovo ani mocensky, ani ekonomicky. Ešte aj tie automobilky zaostávajú za Čínou z hľadiska vývoja na poli digitalizácie (písali sme o tom TU). Riešime klímu, manželstvá homosexuálov, a tretie pohlavie. Namiesto reálnych problémov bežných, pracujúcich ľudí.

Akiste sa zhodneme, že aby tento projekt neskončil na smetisku dejín, bude potrebná výrazná reforma a zmena v samotnom vedení a nastolených trendoch. Ale pokiaľ hovoríme o akejsi federalizácii, potom by sme sa mali veľmi rýchlo spamätať – Slováci si svoju štátnosť nebudovali ľahko a bez bojov…

Keby sme sa jej vzdali, bolo by to ako napľuť na pamiatku našich predkov.

Prečítajte si tiež:

• Nechcú mrznúť kvôli Zelenskému, ale vláda má iné starosti
• Predvolebné kortešačky: Ako vyskladať hodnotovo konzistentnú koalíciu?