Môj profil 
Predplatné
„Dostali sme sa pod tlak, tieto legislatívne normy, ktoré boli prijaté najmä v tomto a minulom roku, budú mať obrovský dosah na čerpanie verejných zdrojov v mestách a obciach,“ povedal dnes predseda ZMOS Branislav Tréger počas tlačovej konferencie po rokovaní Rady ZMOS na Štrbskom Plese. Upozornil napríklad na problém financovania školstva, ale aj ďalších oblastí. Viaceré obce budú podľa neho musieť siahnuť na rezervy.
ZMOS poukazuje na to, že kým schodok štátneho rozpočtu sa má podľa aktualizovaných údajov pre rok 2019 zvýšiť oproti rozpočtu na roky 2019 – 2021 o vyše 220 miliónov eur na 1,216 miliardy eur, ministerstvo očakáva zachovanie prebytkového hospodárenia miest a obcí v rovnakej metodike na pôvodnej úrovni. „Je paradoxné, že štát v oblasti rozpočtu nešetrí, dostáva sa do vyššieho debetu a my sme rozpočtovaní v prebytku 234 miliónov eur, čo je z nášho pohľadu nereálne. Budeme veľmi radi, ak mestá a obce skončia na budúci rok s vyrovnaným rozpočtom,“ skonštatoval Tréger s tým, že každá obec si bude musieť vytvoriť priority a tie uprednostňovať pred ostatnými vecami.
Z pohľadu ZMOS je aj výška rozpočtového prebytku na rok 2020 v sume 101,882 milióna eur nereálna. Mestá a obce budú nútené zapájať do rozpočtu násobne vyššie zdroje z rezerv, zvyšovať celkové zadĺženie, čím sa výrazne zhorší celkový výsledok ich hospodárenia. Združenie tiež vytýka, že v návrhu rozpočtu miest a obcí na rok 2020 nie sú zohľadnené zvýšené potreby miest a obcí pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy. Obrovský problém však bude predstavovať aj financovanie školstva. „Len pri základných školách doplácame na prenesenú kompetenciu 9 miliónov eur, je to veľká suma a pritom prenesená kompetencia aj podľa NKÚ, aj podľa nálezov ústavného súdu SR by mala byť stopercentne financovaná štátom,“ upozornil predseda združenia. ZMOS chce preto podľa jeho slov žiadať ďalšie financie z vládnych rezerv.
ZMOS žiada Národnú radu SR upraviť v návrhu rozpočtu na rok 2020 bežné transfery na prenesený výkon štátnej správy na všetkých úsekoch tak, aby boli v plnom rozsahu finančne pokryté potreby miest a obcí pri plnení z toho vyplývajúcich úloh. Požaduje vyčleniť 10 miliónov eur na pokračovanie financovania projektu „obedy do škôl“, rovnako na kapitálové výdavky a vybavenie spojené s dobudovaním materských škôl v rámci povinného predprimárneho vzdelávania 5-ročných detí od 1. januára 2021 a technickým zabezpečením prevádzky školských jedální. Okrem toho požaduje vyčleniť rezervu na podporu financovania zákonných povinností, ktoré boli mestám a obciam uložené legislatívou v rokoch 2018 – 2019, ako je napríklad financovanie neštátnych služieb, rekreačné a športové poukazy, či povinnosť vytvorenia nových kariérových pozícií v školských zariadeniach. Tie mestá a obce vzhľadom na aktuálny ekonomický vývoj nedokážu zabezpečiť.
Návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok schválili ministri v polovici októbra. Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s celkovými príjmami na úrovni 38,87 miliardy eur. Celkové výdavky by mali byť v objeme 39,35 miliardy eur. Deficit by tak mal byť v budúcom roku v sume 480 miliónov eur. O návrhu bude rokovať parlament v piatok 29. novembra.
.jpg)
