„Výzva“ vzišla z iniciatívy bývalého apoštolského nuncia vo Washingtone, arcibiskupa Carla Maria Viganò a podpísali ju aj kardináli Joseph Zen a Janis Pujats, arcibiskupi a biskupi – Luigi Negri, Joseph Strickland, Tomasz Peta, Athanasius Schneider, Jan Paweł Lenga, Rene Henry Gracida, Andreas Laun. Obsah výzvy je nesmierne dôležitý, lebo signatári vyjadrujú znepokojenie nad budúcnosťou sveta, o ktorej sa domnievajú, že mu hrozí, že sa dostane do „technologickej tyranie“. Podľa signatárov epidémia Covid-19 môže byť použitá na radikálne posilnenie kontroly vlád nad spoločnosťami, pokiaľ bude naše právo na súkromie obmedzené alebo úplne pochované, ako aj niekoľko základných slobôd spolu so slobodou náboženského kultu.

Podľa „Výzvy – Apelu“ je situácia ešte vážnejšia, pretože v procese „reakcie“ na koronavírusy rozhodujú úplne netransparentné a nezvoliteľné medzinárodné organizácie a tie, ktorých agendou je kontrola populácie a vyľudňovanie. Svoju slobodu zverujeme tým istým subjektom, ktoré každý deň propagujú potraty, eutanáziu a antikoncepciu a chcú znížiť počet obyvateľov „pre planétu“. Signatári tiež zdôrazňujú, že epidémia ukázala veľkú hrozbu pre katolícku cirkev, lebo vlády väčšiny krajín, ktoré sa domáhajú práva zasahovať do sviatostného života, pričom zbavujú katolíkov možnosti zúčastniť sa svätej omše, a chcú diktovať, kto, kedy a ako môže prijať Ježiša Krista.

Tento stav vecí musí vzbudzovať veľké obavy všetkých ľudí v Cirkvi a výzva varuje pred odstránením skutočnej reality a nahradením technologickou diktatúrou. V texte je ťažké nájsť niečo, čo by si vyžadovalo kritiku z katolíckeho hľadiska a každý veriaci môže podpísať túto výzvu.  Napriek tomu sa výzva „Cirkvi a svetu“ stretla s mimoriadne ostrou reakciou mnohých cirkevných hierarchov. Jeden zo signatárov (zoznam významných osobností je dostupný na stránke) výzvy, kardinál Gerhard Ludwig Müller je atakovaný ako „pravicový populista, konšpiračný teoretik a podpaľač, ktorý sa snaží vyvolať paniku.“ Takéto epitetony mu udeľujú najmä tzv. modernisti a liberálni biskupi v Nemecku, ktorým sa nepáčilo, že sa bývalý šéf Kongregácie pre náuku viery postavil za slobodu kultu a varoval pred „tyraniou technológie“, ktorá bola posilnená pod rúškom boja proti Covid-19. Na „Výzvu“ zaútočili predovšetkým biskupi, teológovia a publicisti z Nemecka. Ich pozornosť bola zameraná na kardinála Gerhard Müllera, bývalého prefekta Kongregácie pre náuku viery. Viacerí biskupi označili Müllera a ďalších signatárov ako stúpencov konšpiračných teórií, ktorí šíria strach a pravicový populizmus.

Nemecká biskupská konferencia sa vo všeobecnosti nevyjadruje k výzvam jednotlivých biskupov z krajín mimo Nemecka a zastáva zásadne odlišné hodnotenie koronavírusovej pandémie, ako je hodnotenie uvedené vo zverejnenej výzve, uviedol pre médiá biskup Georg Bätzing, šéf biskupskej konferencie. Dodal, že nemeckí biskupi považujú obmedzenia za „primerané a zodpovedné“, aj pokiaľ ide o obmedzenia ohľadne omší. Jeho zástupca, biskup Franz-Josef Bode, skutočne vyzval veriacich, aby nešli do kostola na svätú omšu. Podľa jeho názoru by to bol výraz lásky k blížnemu. A treba pripomenúť, že v Nemecku už v polovici marca boli zakázané akékoľvek verejné omše, čiže ani niekoľko ľudí sa nemohlo zhromaždiť pri liturgii eucharistie.

Biskup Gebhard Fürst z Rottenburgu v súvislosti s Výzvou použil slová ako „nebezpečné teórie“ a „hranie s ohňom“ a biskup Gehrard Feige z Magdeburgu prirovnal kardinála Müllera a ďalších signatárov „Výzvy“ k „pseudovedcom, anti-očkovacím látkam a ezoterikom“, ktorí „šíria konšpiračné teórie“ a nazval ich „extrémnymi predstaviteľmi Cirkvi“. Biskup Bertram Meier z Augsburgu kritizoval Výzvu ako „cynickú“ a hamburský arcibiskup Stefan Heße uviedol, že „nerozumel“ motívom signatárov „Výzvy“. Podľa Sternberga (Vedúci Ústredného výboru nemeckých katolíkov), ktorého organizácia spolu s biskupom, kardinálom, riadi cirkev v Nemecku, sa kardinál Müller kompromitoval. „Môžem sympatizovať, že muž, ktorého si tak veľmi vážime, je pripravený to podpísať,“ ironicky povedal Sternberg. „Čo spôsobuje, že bývalý uznávaný profesor v Mníchove, vplyvný biskup v Regensburgu, vplyvný muž Cirkvi, stratil svoju slávu podpísaním niečoho takého na staré kolená?“ opýtal sa Sternberg.

Od Výzvy sa tiež dištancoval biskup Rudolf Voderholzer z Regensburgu, známy v nemeckom biskupstve ako outsider a konzervatívec. Kardinála Müllera veľmi dôrazne kritizoval generálny vikár diecézy Essen, o. Klaus Pfeffer. Považuje „výzvu“ za šírenie „hrubých konšpiračných teórií bez faktov a dôkazov“ a za omáčku „pravicovej populistickej vojnovej rétoriky“. Podľa Pfeffera takéto teórie „nemajú nič spoločné s Ježišom Kristom“. Podobným kritickým hlasom sa vyjadril biskup Essenu, Franz-Josef Overbeck. Popísal „Výzvu“ ako „populistické a konšpiračné teórie“ a vyzval cirkev, aby jasne oponovala takémuto obsahu „bez ohľadu na to, kto ho vyhlasuje“.

Je ťažké odolať dojmu, že všetka táto kritika nemá žiadnu vecnú reflexiu. Žiadny z kritikov sa neobťažoval robiť polemiku s konkrétnymi tvrdeniami alebo odsúdeniami uvedenými vo „Výzve“. Prof. Roberto de Mattei v rozhovore pre Die Tagespost bol tiež skeptický voči „Výzve“, ale predložil konkrétne argumenty: úlohou biskupov je podľa učiteľa hovoriť o teológii a morálke, preto by vo Výzve nemali byť žiadne súdy, pokiaľ ide o lekársku povahu epidémie. Podľa samotného kardinála Müllera, sa pre Müllera nepriaznivé cirkevné prostredie rozhodlo využiť Výzvu, aby ho odsúdilo ako povrchného muža, ktorého hlas nemá cenu počúvať. V rozhovore pre „Die Tagespost“ kardinál uviedol, že dnes je každý, kto predstavuje  odlišný názor od dominantného názoru, považovaný za „konšpiračného teoretika“.

Biskup Atahansius Schneider (Astana, Kazachstan) túto záležitosť hodnotil ešte dôraznejšie. V rozhovore s rovnakým médiom uviedol, že kritika „Výzvy“ mu pripomína stratégie totalitných režimov, ktoré sa snažia umlčať súpera bez ohľadu na fakty. Toto je o to dôležitejšie, že hlavným obsahom „Výzvy“ nie je lekárske posúdenie SarsCoV2 a choroby Covid-19, ale označenie rizík spojených s opatreniami prijatými proti epidémii. A tieto nepochybne existujú a je ťažké poprieť právo kardinálov a biskupov starať sa o to, či katolíci budú žiť v systémoch, ktoré zaručujú slobodu, predovšetkým slobodu bohoslužieb alebo vo viac či menej totalitných režimoch, ktoré skrytým alebo otvoreným spôsobom odnímajú občanom niektoré aspekty slobody.

Sledovanie občanov pomocou vyspelých technológií a využívanie informácií proti nim nie je fikcia, ale dokonca aj v Číne  empirická skutočnosť. Tí, čo slepo veria, že to isté sa nemôže stať Európe, pravdepodobne zabudnú nielen na históriu našej kultúrnej komunity, ale aj na dnešnú hlboko protikresťanskú tvár dominantnej ideológie v Európe. Benedikt XVI. v nedávno uverejnenom rozhovore povedal, že v západných spoločnostiach dominuje diktatúra relativizmu a kresťanské vyznanie je nahradené extrémne protikresťanským vyznaním, čiže vierou v to, že človek sa môže postaviť na miesto Boha a že má právo rozhodovať o životoch druhých. Väčšina vlád v Európe je v rukách ľudí, pre ktorých je vražda nenarodených detí alebo brutálne umlčanie kritikov rodovej rovnosti normou.

Nie je prekvapujúce, že „Výzva“ je kritizovaná takými liberálnymi hierarchami, ako je biskup Bätzing alebo biskup Overbeck, čo sú ľudia, ktorých cieľom je takmer úplne zladiť Cirkev so súčsným svetom, napríklad prijatím homosexuálnych „manželstiev“. „Liberálna totalita“ založená na moderných technológiách pre nich nie je problémom, pretože – dá sa povedať – slovo vláda je pre nich často dôležitejšie ako slovo Božie. Je extrémne nebezpečné prilepiť epiteton „konšpiračného teoretika“ pre každého, kto kladie otázky o legitimite dominantného názoru či implementovaných riešení krízy, najmä ak toto vychádza od členov Cirkvi, čo je samo osebe tragické.

René Balák