Pápež Lev a Trump smerujú ku konfliktu

Prvý americký pápež smeruje ku kolízii s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Najnovšia trhlina medzi Vatikánom a Bielym domom sa objavila v nedeľu. Krátko po tom, ako Trump navrhol, že jeho administratíva môže „riadiť“ Venezuelu, sa pápež Lev XIV., narodený v Chicagu, objavil v okne Angelus s výhľadom na Námestie svätého Petra, aby predniesol prejav vyzývajúci na ochranu „suverenity krajiny“.

Pre konzervatívcov, ktorí podporujú hnutie MAGA (skratka pre Make America Great Again, v preklade Urobme Ameriku opäť veľkou), je to teraz súčasťou nevítaného vzorca. Hoci pápež Lev nie je voči Trumpovi taký bojovný ako jeho predchodca pápež František, jeho prioritami sú opätovné rozpútanie známych kultúrnych sporov s americkou administratívou v otázkach ako imigrácia a deportácie, LGBTQ+ práva a klimatické zmeny.

Ako vodca globálnej komunity 1,4 miliardy katolíkov má pápež Lev výnimočnú pozíciu, z ktorej môže ovplyvňovať Trumpovu politiku a americký prezident musí voči nemu postupovať s neobvyklou opatrnosťou. Donald Trump tradične rád kritizuje svojich kritikov urážlivými výrokmi, ale v reakcii na kritiku pápeža Leva sa správa nezvyčajne zdržanlivo, čiastočne preto, že medzi svojich hlavných voličov zaraďuje veľký počet katolíkov.

„Pápež Lev nehľadá konflikt ako pápež František, ktorý si niekedy konflikt aj užíval,“ povedal Chris White, autor knihy „Pápež Lev XIV: Vnútri konkláve a úsvit nového pápežstva“. „Hoci sa líši štýlom, v podstate je jasným pokračovateľom pápeža Františka. Spočiatku prevládal vyčkávací postoj, ale pre mnohých katolíkov podporujúcich MAGA pápež Lev spochybňuje ich základné presvedčenia,“ dodal.

V posledných mesiacoch sa migrácia stala hlavnou bojovou zónou medzi liberálnym pápežom a americkými konzervatívcami. Pápež Lev vyzval svojich vysokých duchovných, aby sa vyjadrili k potrebe chrániť zraniteľných migrantov a americkí biskupi odsúdili „dehumanizujúcu rétoriku a násilie“ namierené proti ľuďom, ktorých sa týka Trumpova deportačná politika. Pápež Lev neskôr verejne vyzval, aby sa s migrantmi v Spojených štátoch zaobchádzalo „humánne“ a „s dôstojnosťou“.

Podpora pápeža Leva povzbudila biskupov z Floridy, aby vyzývali k vianočnému odkladu razie Imigračného a colného úradu (ICE). „Nebuďte Grinchom, ktorý ukradol Vianoce,“ povedal arcibiskup Thomas Wenski z Miami. Ako keby bolo potrebné dokazovať polarizáciu Ameriky v tejto otázke, Ministerstvo vnútornej bezpečnosti opísalo ich zatknutia ako „vianočný darček pre Američanov“.

Pápež Lev tiež nápadne odvolal kardinála Timothyho Dolana, Trumpovho preferovaného kandidáta na pápeža a obľúbenca konzervatívnej televíznej stanice Fox News z kľúčovej pozície arcibiskupa New Yorku a nahradil ho biskupom známym svojimi proimigračnými názormi.

Toto zasahuje do srdca morálnej dilemy rozdelenej katolíckej komunity v USA. Pre Donalda Trumpa nie sú katolíci len vedľajšou záležitosťou, keďže podľa prieskumu Pew Research Center tvoria 22 % jeho voličov. Kým pápež sa zasadzuje za liberálne ciele, mnohí katolíci z tábora MAGA zaujímajú oveľa prísnejší postoj k témam ako migrácia, sexualita a klimatické zmeny.

Pre jeho kritikov z konzervatívneho katolíckeho tábora MAGA, ako je bývalý Trumpov stratég Steve Bannon, je pápež anatémou, čo znamená odsúdenie alebo zavrhnutie niekoho.

Minulý rok pápež požehnal kus ľadu z Grónska a kritizoval politických lídrov, ktorí ignorujú klimatické zmeny. Povedal, že zástancovia trestu smrti nemôžu vierohodne tvrdiť, že sú za život a argumentoval, že kresťania a moslimovia môžu byť priateľmi. Tiež naznačil tolerantnejší postoj voči LGBTQ+ katolíkom, keď povolil LGBTQ+ púť do Baziliky svätého Petra.

Niet divu, že Trumpova dôverníčka a konšpiračná teoretička Laura Loomerová označila pápeža Leva za „prebudeného marxistického pápeža“. Katolícki konzervatívci, ktorí sú na strane Trumpa, ho odsúdili ako „sekularistu“, „globalistu“ a dokonca „odpadlíka“. Krajne pravicový komentátor Jack Posobiec ho nazval „anti-Trumpom“.

„Niektorí pápeži sú požehnaním. Niektorí pápeži sú pokáním,“ napísal Posobiec na sociálnej sieti X.

Pápež z Chicaga

Spočiatku sa dúfalo, že pápež Lev by mohol budovať mosty s americkými tvrdými stúpencami. Veď je Američan: nosí hodinky Apple a sleduje baseball a americkí katolíci ho ťažko môžu odmietnuť ako cudzinca. Argentínsky pápež František bol naopak kritikmi často vykresľovaný ako antiamerický a ovplyvnený politikou chudobnejších národov.

Pápež Lev sa nedá tak ľahko odmietnuť. Na začiatku svojho pontifikátu pápež Lev naznačil, že má záujem stabilizovať cirkev po rokoch vnútorných konfliktov a urobil ústupky konzervatívcom, napríklad tým, že povolil latinskú omšu v Bazilike svätého Petra a nosil ozdobnejšie pápežské rúcha. Tradicionalisti sa však nenechali upokojiť.

Benjamin Harnwell, vatikánsky korešpondent podcastu War Room, ktorý je naklonený hnutiu MAGA, povedal, že konzervatívci boli voči pápežovi Levovi okamžite skeptickí. „Od prvého dňa sme našim stúpencom hovorili, aby boli opatrní: nenechajte sa oklamať,“ povedal. Pápež Lev, dodal Harnwell, „plne súhlasí s programom pápeža Františka… ale je strategickejší a inteligentnejší.“

Po konkláve, ktoré vymenovalo pápeža Leva, bývalý Trumpov stratég Bannon povedal pre POLITICO, že voľba pápeža Leva bola „najhoršou voľbou pre katolíkov MAGA“ a „protitrumpovským hlasovaním globalistov z Kúrie“.

Donald Trump mal dlhodobý spor so zosnulým pápežom Františkom, ktorý odsúdil amerického prezidenta za jeho hranicu a kritizoval jeho migračnú politiku.

Pápež František si túto výmenu názorov zrejme užíval, ale pápež Lev je úplne iná osobnosť. Je od prírody skôr zdržanlivý a vyhýba sa konfrontáciám. Jeho odhodlanie brániť to, čo považuje za nemenné morálne princípy, najmä ochranu slabých, však čoraz viac koliduje so základnými predpokladmi trumpizmu.

Donald Trump mal počas konkláve veľký vplyv, keď sa objavilo video vytvorené umelou inteligenciou, v ktorom sa predstavoval ako pápež. Niektorí vatikánski zasvätenci toto gesto vnímali ako „mafiánske“ varovanie, aby zvolili niekoho, kto ho nebude kritizovať, napísala vatikánska pozorovateľka Elisabetta Piquéová vo svojej novej knihe „Voľba pápeža Lea XIV.: Posledné prekvapenie pápeža Františka“.

Nie je to osobné

Podľa vatikánskeho úradníka nebol pápež Lev zvolený výslovne ako protitrumpovská postava. Niektorí kardináli skôr vnímali jeho národnosť ako „upokojujúcu“, čo naznačuje, že by bol zodpovedný a transparentný v riadení a financiách.

Hoci sa pápež Lev nejaví, že by aktívne hľadal konfrontáciu s Donaldom Trumpom, svetové názory týchto dvoch mužov sa zdajú byť nezlučiteľné.

„Bude sa vyhýbať personalizácii,“ povedal ten istý vatikánsky úradník. „Bude prezentovať učenie cirkvi, nie ako reakciu na Trumpa, ale ako veci, ktoré by povedal tak či tak,“ dodal.

Napriek útokom na pápeža Leva zo strany jeho spojencov sa aj sám Donald Trump zdá byť opatrný, pokiaľ ide o priamu konfrontáciu. Keď sa ho v rozhovore pre POLITICO opýtali na pápeža, Trump sa radšej rozprával o stretnutí s pápežovým bratom na Floride, ktorého opísal ako „vážneho priaznivca hnutia MAGA“.

Keď ho počas rozhovoru tlačili ku odpovedi, či sa stretne s pápežom osobne, nakoniec odpovedal: „Iste, stretnem sa. Prečo nie?“

Potenciál pre konflikt sa stane zreteľnejším, keď pápež Lev tento týždeň usporiada samit nazývaný mimoriadne konzistórium, prvý svojho druhu od roku 2014, ktorý by mal poskytnúť plán budúceho smerovania cirkvi. V najbližších mesiacoch sa očakáva aj jeho prvá publikácia o sociálnych otázkach, ako sú nerovnosť a migrácia.

„Využije samit na to, aby hovoril o tom, čo považuje za budúcnosť,“ povedal diplomat pôsobiaci vo Vatikáne. „Jeho spolupracovníkom to dá predstavu o tom, kam smeruje. Môže to využiť ako odrazovú dosku alebo ich požiadať, aby navrhli riešenia,“ dodal.

Možno s istotou predpokladať, že pápež Lev nezverejní program zosúladený s hnutím MAGA. Konečná rovnováha síl môže tiež favorizovať pápeža.

Donald Trump musí bojovať s voľbami a politickými termínmi, pápež Lev – zvolený na doživotie – nemusí. Vo veku 70 rokov a ako tenista v dobrom zdravotnom stave sa pápež Lev zdá byť v pozícii, v ktorej bude môcť formovať katolícku politiku aj po tom, čo Trumpov moment pominie.

„Nijako sa neponáhľa,“ povedal vatikánsky úradník. „Čas je na jeho strane,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Rok 2026 – začiatok konca liberálnej demokracie?
• Trump navrhol radikálne zvýšiť vojenský rozpočet USA. Podľa Carlsona tieto plány znamenajú prípravu na veľkú vojnu
• Smrteľné strety v Iráne vstúpili do 11. dňa protestov
• Tucker Carlson si myslí, že Trump zmenil všetky normy