Prečítajte si pohľad exministra Juraja Draxlera na aktuálnu globálnu situáciu v plnom znení:

Začnime najväčšou krajinou Západu: USA

Na sklonku minulého roka sa začala lámať verejná podpora, ktorej sa niekoľko mesiacov tešil prezident (Donald Trump).

Najviditeľnejším prvkom tohto vývoja je prudkosť, s akou sa od neho začali odvracať vysoko vplyvní influenceri.

V decembri si z prezidenta otvorene strieľal aj ho kritizoval Joe Rogan. Ako ilustráciu prezidentovej rastúcej mentálnej nestability si zvolil to, s akou infantilnosťou Donald nechal pod portréty prezidentov v Bielom dome zavesiť popisky, ktoré ich buď zhadzujú alebo detinsky chvália (napr. pri Reaganovi Donald do popisku dal, že bol jeho, Donaldovým fanúšikom).

Už predtým sa prudko proti kľúčovej politickej črte Trumpa aj širšieho establišmentu, ktorou je otrocká oddanosť jednej veľmi vplyvnej etno-religióznej klike, ktorá má aj vlastný malý štát, postavil Tucker Carlson, Megyn Kelly, Candace Owens a ďalší, podobne ako Charlie Kirk, ktorého potom za záhadných okolností zabili.

No a do tretice, kľúčové osoby Trumpovho tábora kritizovali neochotu vlády plne sprístupniť dokumenty viažúce sa k afére Epstein.

To sa prejavilo na číslach verejnej podpory. Trump ju mal dosiaľ stabilnú, s výnimkou prelomu jari a leta, keď ľudí vydesil svojou chaotickou obchodnou vojnou. Keď ju ukončil, podpora sa mu rýchlo vrátila do predošlých úrovní.

Ale na sklonku jesene mu prudko klesla a vyzerá to, že už nenávratne.

Znamená to, že Trump a najmä trumpizmus postupne skončí a veci sa vrátia do starých koľají?

To je veľmi nepravdepodobobné. Nielen preto, že ľudia majú nedôveru k celému politickému spektru. Ale Trump, alebo presnejšie ľudia okolo neho, stihne vytvoriť mechanizmy, ktoré už budú establišmentu pre potreby novej éry také užitočné, že v nejakej podobe ostanú.

Zoberme si ICE, teda agentúru pre boj s imigrantmi. Momentálne je agentúra v správach, lebo jeden jej agent zastrelil ženu, ktorá naštvaná autom odchádzala od agentov, ktorí ju žiadali vystúpiť z auta. Agenti ale na zákroky voči bežným civilom podľa všetkého nemajú právo, môžu zasahovať len tam, kde majú podozrenie z ilegálnej činnosti, ktorá sa týka skrývania imigrantov. To ale situácia so ženou, ktorá chvíľku blokovala kolónu SUV agentov, nespĺňala. Aj tak ju agent zastrelil a vláda klame, napriek videám z miesta činu, že žena údajne ohrozovala agentov autom.

Agentúra má ale veľmi silné politické aj mediálne krytie. A nielen to, tento rok sa z nej stane skutočná policajná armáda: jej rozpočet je väčší ako rozpočty všetkých polícií všetkých štátov USA.

Prečo? Potrebuje krajina na naháňanie migrantov až takúto obrovskú a veľmi dobre vyzbrojenú a vystrojenú silu? Nie. ICE je zjavne základ efektívnej centralizovanej domácej armády kohokoľvek, kto má v rukách federálnu moc.

A tá armáda je potrebná. Jednoducho preto, že USA sú vnútorne extrémne nestabilné. Okrem chudobných pracujúcich, často Hispáncov, je nestabilným prvkom aj biely lumpenproletariát. To sú ľudia (tuční, leniví, s biednym vzdelaním, ale patriotickí), ktorých v zásade nikto nepotrebuje – mimo toho, aby nateraz dodávali oligarchii hlasy.

Ale to je len nateraz. Je trochu bizarné, ako veľmi „liberáli“ nenávidia fanúšikov MAGA – lebo špičky trumpizmu im v skutočnosti splnia ich sen. Svojich vlastných fanúšikov budú aj biť, aj strieľať.

Lebo tí chcú lepšie platy, bývanie, prístup k zdravotnej starostlivosti. Ale to im oligarchia v žiadnom prípade nedá.

A použije armádu, ktorú vytvorila aj reálne aj akože na boj s imigrantmi, na potláčanie nespokojnosti práve chudoby: či už tej pracujúcej a poctivej, alebo MAGA fanúšikov. Sú to ľudia, ktorí si v reálnom živote často kupujú odpad z teleshoppingu či investičné životné poistenie. A v politike si kúpili svoj vlastný koniec.

Lebo dnes sa nad absolútnym bezprávím, ktoré vláda predvádza (ignorujúc desiatky právnych noriem doma i v medzinárodných vzťahoch) vzrušujú hlavne „liberáli“, ale hlavným dopadom bude pretvorenie domácej politiky na arény uplatňovanie brutálnej sily.

Plus kombinácie efektívnej kontroly častí obyvateľstva modernými nástrojmi: kombináciou soc sietí a AI.

A až to raz bude, kto z establišmentu by to menil?

Ale poďme sa pozrieť aj mimo USA:

Británia – rozpad tradičných straníckych štruktúr

V Británii vyzerajú momentálne veľmi biedne čísla podpory oboch strán, ktoré krajine vládli desaťročia. Vládni Labouristi sú vysoko nepopulárni, na ľavici ich striedajú Zelení a tiež nový subjekt Your Party, ktorý ale má nesmierne vnútorné problémy, rozpory medzi tradičnými politikmi, ktorých vedie Jeremy Corbyn, a mladými puškami, ktoré vedie Zarah Sultana. V jeden moment to vyzeralo, že sa strana rozpadne ešte pred ustanovujúcim kongresom. Ale nespokojnosť s existujúcimi stranami je taká veľká, že aj napriek bizarným vnútorným bojom má tento subjekt rastúcu podporu.

Napravo zase konzervatívcov v prieskume s prehľadom bije Reform UK večne žoviálne ukecaného Nigela Faragea.

Na druhej strane ale establišment pritvrdzuje: rastúce represie voči demonštrantom, voči aktivistom kritizujúcim vyššie spomínanú kliku a jej malý štátik, aj voči kritikom režimu (zadržanie populárneho exposlanca, kritika Vyvolených aj provojnových klík podporujúcich konflikt na Ukrajine Georgea Gallowaya protiteroristickou políciou či bizarné stíhanie Rusella Branda, komika a dnes aj tvrdého kritika režimu). Británia dneška má čoraz menej spoločného so svojím tradičným obrazom liberálnej, otvorenej spoločnosti.

A to naozaj svedčí o mnohom. O hĺbke procesov, ktoré krajinu dnes ovplyvňujú.

Treba povedať, že krajiny kontinentálnej Európy (mimo Francúzska, ale to je v akejsi politickej kríze permanentne, desaťročia) aspoň na straníckej úrovni vykazujú v tejto chvíli o trochu väčšiu stabilitu, ako Anglosasi.

Ale aj tu sa veľa mení, narastá nespokojnosť s politikmi ako takými, s médiami, a podobne.

Záver

Politika 20. storočia bola „bloková“: ľudia sa delili na sympatizantov ľavice, pravice, konzervatívcov a podobne, čo bolo do veľkej miery dané tým, kam patrili profesne a socio-demograficky. Voľby mali svoj význam, lebo voliči sa rozhodovali aj medzi stranami vnútri týchto blokov, navyše v niektorých veciach sa ponuky strán prekrývali. Ale politika bola oveľa, oveľa stabilnejšia ako dnes, keď je všetko akési „tekuté“.

Ešte viac to, mimochodom, platí pre východnú Európu, kde môžu strany staré niekoľko mesiacov s dovtedy neznámymi ľuďmi zrazu zabodovať tak, že zostavujú vlády (Slovinsko, Bulharsko).

Okrem hospodárskych a sociodemografických faktorov (napr. prudký pokles odborovej organizovanosti, ktorá bola v mnohých stranách kolískou ľavicových strán) do hry už teraz zásadne vstupuje aj digitálne prostredie.

Cez neho sa názory a preferencie ľudí dajú ovplyvňovať oveľa efektívnejšie, ako cez tradičné médiá. Doteraz to až tak vidno nebolo, napriek ponosom na moc fake news a hoaxov, ale teraz sú všetky dôležité technológie tak vyspelé a know how k nim tak rozsiahle, že si len ťažko predstaviť, že by toto mohla liberálna demokracia prežiť.

Časť más sa pod velením oligarchov obracia a ešte bude obracať k novodobým formám fašizmu, niekde budú o moc bojovať strany, ktoré skôr budú vnútorne stotožnené s ideálmi osvietenstva a európskej civilizácie, ktorú sa budú snažiť v nejakej forme zachrániť. No v prostredí nového feudalizmu (Varoufakis hovorí o technofeudalizme, ja návrat k feudálnym prvkom moci beriem širšie). Atď. Akú formu toto všetko bude mať, dnes veľmi ťažko predpovedať.

Ale čo je naozaj takmer isté: liberálna demokracia, ako sme ju poznali vyše storočia, už končí.

 Prečítajte si tiež:

• Trump pripustil, že môže „vrátiť“ Grónsko za cenu rozpadu NATO 
• Venezuela je otvorená dohode o rope, tvrdí Rodríguezová, zatiaľ čo Vance tvrdí, že Spojené štáty „kontrolujú“ zdroje krajiny