Maďarsko sa pre slovenský zákon o Benešových dekrétoch obrátilo na Brusel

Úrad vlády SR vo štvrtok na sociálnej sieti v reakcii na list uviedol, že rešpektuje postup hlavnej poradkyne premiéra Maďarska, ktorá sa obrátila na EK.

Podľa servera Budapešť namieta voči novele slovenského Trestného zákona, podľa ktorej sa verejná kritika takzvaných Benešových dekrétov – teda nariadení, ktoré tvorili základ pre vyvlastnenie a vyhostenie etnických menšín po druhej svetovej vojne – stala trestným činom. Porušenie sa trestá odňatím slobody až na šesť mesiacov, poznamenáva hungarytoday.hu.

Podľa názoru hlavnej poradkyne toto nariadenie útočí na základy európskeho právneho systému. Sziliová uviedla, že zákon je v zjavnom rozpore s článkom 11 Charty základných práv EÚ, ktorý zaručuje slobodu prejavu a informácií, pričom sa odvoláva aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach sloboda prejavu požíva osobitnú ochranu, pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s minulosťou a zodpovednosť štátu.

Štrasburský súd už niekoľkokrát jasne deklaroval, že štát nemôže presadzovať „historickú pravdu“ prostredníctvom trestného práva, pripomenula hlavná poradkyňa. Kriminalizácia kritických hlasov je neprimeraná a nedemokratická, dodala.

Ak podľa Úradu vlády SR medzi dobrými susedmi vznikne otázka, či vnútroštátny predpis jedného z nich je alebo nie je v súlade s právom EÚ, existujú mechanizmy na vyriešenie takejto otázky.

Predmetom rozdielneho výkladu je slovenská novelizácia Trestného zákona regulujúca popieranie usporiadania vzťahov po druhej svetovej vojne, spresnil úrad a dodal, že vidí dôvodnosť zmeny Trestného zákona, ale v plnom rozsahu rešpektuje postup hlavnej poradkyne premiéra Maďarska, ktorá sa obrátila na Európsku komisiu, aby predmetnú novelizáciu posúdila.