„Slobodný” Západ? Šokujúci prípad z Nemecka

Sedem mesiacov v podmienke plus finančný trest (dvestodesaťnásobok denného zárobku). To vyrúbil redaktorovi Davidovi Bendelsovi nemecký súd za výsmešný obrázok Nancy Faeserovej (SPD), bývalej ministerky vnútra, zverejnený na online profile novín Deutschland-Kurier na sieti X.

Pozrite si ten obrázok a posúďte sami, či sa dotyčný dopustil až takého závažného skutku – keď porovnáme, čo prinášajú niekedy naši aktivisti zo ZOMRI, asi je to nebo a zem. A predsa…

Spravodlivosť alebo zasievanie strachu?

Toš, to je otázka. Novinár z pravicovo ladeného magazínu (spájajú ho so stranou AfD) umiestnil na ceduľu, ktorú na predmetnej fotke dotyčná drží, nápis „Neznášam slobodu prejavu.” Smutno-smiešne je, že ona ho žaluje práve za tento slobodný prejav…

Lebo vraj – ohováranie, a tak ďalej.

Súd má za to, že Bendels vytvoril svojou kolážou zámerne nepravdivé tvrdenie. Konkrétny obrázok vraj nemožno považovať za satiru, pretože nebol publikovaný v takom kontexte (a samotná montáž nepôsobí na prvý pohľad ako podvrh).

O veci možno samozrejme diskutovať – pokiaľ sa však novinár dopustil podobného skutku prvýkrát, nemohli na to brať ohľad? Svoju úlohu mohlo zohrať aj to, že pôvodný nápis na ceduli mal byť pripomienkou obetí holokaustu (originál nájdete TU).

Zákon hovorí jasne (záleží však na interpretácii)

Nemecké trestné právo (Sekcia 188) sa venuje otázke tzv. osočovania politicky aktívnych osôb. Obhajcovia tohto zákona hovoria o tom, že je potrebné udržiavať rovnováhu medzi slobodou prejavu a ochranou reputácie politikov. Čiže je to fakticky opačne, než u nás – kým náš právny systém vychádza z toho, že verejne činná osoba musí „zniesť viac”, než bežný občan, tak Nemci si svojich poslancov „chránia”.

Otázne je, do akej miery je to ešte opodstatnené, a kedy začína šikana novinárov či tvorcov grafických montáží.

Netreba tiež zabúdať, že Nemci sa vystatujú svojim liberalizmom – tak potom nech sa páči ponechať pracovníkom médií voľný prejav (samozrejme s výnimkami typu výzva k násiliu, zámerne lživé články a pod.). Odsúdený novinár Bendels vzhľadom na udalosti hovorí (aj v mene redakcie), že podniknú odvolanie v rámci snahy o ochranu demokratických princípov.

Ale nejde tu len o grafické zavádzanie či neoznačený humor. Finančne potrestaný bol vlani aj iný občan – za to, že v statuse na sociálnej sieti označil bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za hlupaňu, píše ďalej web Standing for Freedom. Iného, 64-ročného pána aj s manželkou a dcérou s downovým syndrómom zas zobudili za úsvitu policajti, keď mu vtrhli do domu a odobrali elektronické zariadenia. Pretože verbálne zaútočil na bývalého zástupcu spolkového kancelára, označujúc ho za „profesionálneho imbecila”…

Nie je to opäť „trošku” prehnaná reakcia?

Miera, hranica, vkus, zločin

Na báze verbálneho vyjadrenia ťažko určovať presnú hranicu medzi tým, čo je alebo nie je trestné, alebo čo by trestným malo byť (alebo nie). U nás tiež sedí Daniel Bombic za svoje vyjadrenia – a vyhliadky na prepustenie sú zrejme neblahé. Naozaj spáchal až taký hrdelný zločin, aby bol za mrežami podobne, ako povedzme atentátnik Cintula?

Musíme to s dôverou nechať na patričné orgány – s nádejou, že sa nedajú ovplyvniť agendou opozície a liberálnych médií…

Vráťme sa ešte na záver k Nemcom: Za uplynulý rok vraj riešili tisíce (!) nenávistných prejavov. Súhlasím s tým, že nenávisť nepatrí do verejného priestoru. Opäť sme však pritom, ako ju definovať. Viete, čo perzekuovaním Nemci dosiahli? Podľa prieskumov sa už väčšina domáceho obyvateľstva bojí na verejnosti prezentovať svoj názor (iba 18% opýtaných cíti slobodu prejavu vo verejnom priestore). Alarmujúce je, že aj medzi priateľmi sa vyjadrujú skôr zdržanlivo – iba 58% respondentov udáva, že tam hovorí otvorene…

Čo to asi tak vypovedá o tom slobodnom Západe, na ktorý sa tu niektorí tak tešili v roku 1989? Veď táto situácia je rovnako absurdná, ako keď čínsky establišment zakázal Macka Pú kvôli údajnému výsmechu tamojšieho prezidenta. No pasarán, macík!

Nuž – aspoň vidíme, že nemecká vôľa k totalite neustupuje ani v tomto tisícročí…

Dosť dobre sa však dá predstaviť aj to, že ak sa u nás k moci dostanú ľudia napríklad z Demokratov, tiež si niektorí tvorcovia hraničného humoru (ale iba z jednej strany spektra) prídu „na svoje”. Veď ako píše napríklad Ľubomír Galko: „Trestný zákon po voľbách v rámci Hlbokej orby vrátime do civilizovanej podoby. Obnovíme právny štát, opätovne nastolíme spravodlivosť a mafiu, hrubokrkú aj golierovú, zničíme!”

Orať, zničiť… Mne to znie ako „po nás potopa”.