Vance obvinil člena NATO – Dánsko –  a zvyšok Európy, že „neurobili dosť na ochranu strategicky umiestneného ostrova pred zámermi Ruska a Číny“, ako jeho vyjadrenie cituje AFP.

Európske hlavné mestá sa snažia nájsť jednotnú a adekvátnu reakciu po tom, ako Biely dom oznámil, že Trump chce odkúpiť Grónsko a nevylúčil ani vojenskú akciu. „Myslím, že moja rada európskym lídrom a komukoľvek inému by bola, aby brali prezidenta Spojených štátov vážne,“ povedal  J.D. Vance na brífingu v Bielom dome, keď sa ho opýtali na Grónsko.

Cieľavedomý Trump už dlho hovorí o kúpe Grónska, ale od 3. januára, kedy americká armáda začala operáciu na zvrhnutie venezuelského vládcu Nicolása Madura, svoje hrozby ešte vystupňoval. Vance podľa agentúry AFP naliehal na európskych lídrov, aby reagovali najmä na Trumpovo tvrdenie, že USA potrebujú tento ostrov na „protilietadlovú obranu“, keďže Moskva a Peking zvyšujú vojenskú aktivitu v tejto oblasti a arktický ľad sa topí v dôsledku klimatických zmien.

„Žiadame našich európskych priateľov, aby brali bezpečnosť tohto územia oveľa vážnejšie, pretože ak tak neurobia, Spojené štáty budú musieť niečo urobiť,“ povedal Vance.

„Čo to bude, nechám na prezidentovi, keďže naďalej vedieme diplomatické rokovania s našimi európskymi priateľmi a všetkými zainteresovanými stranami na túto konkrétnu tému,“ dodal.

Vance včera pre Fox News povedal, že nielenže Európania nedostatočne investovali do obrany Grónska, ale ani nereagovali na Trumpov argument v tejto veci, informovala BBC.

Americkí predstavitelia „aktívne“ diskutujú o potenciálnej ponuke na kúpu Grónska – poloautonómneho dánskeho územia – oznámil Biely dom 7. januára, deň po tom, čo naznačil, že vojenská akcia na jeho pripojenie k USA je tiež jednou z možností.

Dánsko varovalo, že by to znamenalo koniec aliancie NATO.

Grónsko aj Dánsko opakovane zdôraznili, že ostrov nie je na predaj.

Dodajme, že americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa má v najbližších dňoch stretnúť s predstaviteľmi Dánska a Grónska aby prerokovali aktuálne témy, informoval denník Le Monde.

Strategické územie

Napriek tomu, že Grónsko je najmenej osídleným územím, jeho poloha medzi Severnou Amerikou a Arktídou ho predurčuje na umiestnenie systémov včasného varovania v prípade raketových útokov a na monitorovanie plavidiel v regióne.

USA už majú viac ako 100 vojakov trvalo umiestnených na svojej základni Pituffik na severozápade Grónska – zariadení, ktoré USA prevádzkujú od druhej svetovej vojny.

Na základe existujúcich dohôd s Dánskom majú USA právo priviesť do Grónska toľko vojakov, koľko chcú.

Trumpove hrozby rozhnevali Dánsko, dlhoročného spojenca USA, a podľa agentúry AFP vyvolali poplach v celej Európe.

Invázia by postavila Washington proti Dánsku a ohrozila by rozpad celého vojenského spojenectva, ktoré je založené na klauzule o vzájomnej sebaobrane.

Prebiehajú intenzívne diplomatické rokovania, keďže Európania sa snažia odvrátiť krízu a zároveň vyhnúť sa hnevu Trumpa, ktorý sa blíži ku koncu svojho prvého roka vo funkcii.

Stanovisko Európanov

Britský premiér Keir Starmer „vyjadril svoje stanovisko ku Grónsku“ počas telefonátu s Trumpom 7. januára a potom včera v druhom telefonáte povedal, že sa dá urobiť viac na ochranu „vysokej Arktídy“ pred Ruskom, uviedla Downing Street.

Vance sa stretol s britským vicepremiérom Davidom Lammym vo Washingtone na rokovaniach, ktoré sa zameriavali na vojnu na Ukrajine, ale kde sa mohla objaviť aj otázka Grónska.

Európske krajiny vyjadrili solidaritu s Dánskom a kľúčoví lídri vydali spoločné vyhlásenie spolu s Kodaňou, v ktorom uviedli, že o osude Grónska rozhodujú výlučne Dánsko a Grónsko.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron včera varoval, že USA sa „odvracajú“ od spojencov, čo je jedna z jeho najsilnejších kritík Trumpovej politiky. Macron povedal, že „globálne riadenie“ je kľúčové v čase, keď „ľudia každý deň premýšľajú nad tým, či bude Grónsko napadnuté“.

Vance však už dlho kritizuje Európu v otázkach obrany a v rozhovore s vysokými americkými úradníkmi, ktorý unikol na verejnosť, minulý rok doslova povedal, že nenávidí „záchranu“ európskeho kontinentu.

Nová stratégia národnej bezpečnosti Trumpovej administratívy zverejnená v decembri 2025 spustila brutálny útok na Európu, v ktorom ju opísala ako kontinent čeliaci „civilizačnému zániku“ v dôsledku migrácie a vyzvala na „pestovanie odporu“ voči pravicovým stranám.

Bohaté územie

V posledných rokoch vzrástol záujem o prírodné zdroje Grónska – vrátane vzácnych zemín, uránu a železa –, ku ktorým je čoraz ľahší prístup, keďže ľad sa topí v dôsledku klimatických zmien.

Vedci sa domnievajú, že Grónsko by mohlo mať aj významné zásoby ropy a zemného plynu, informovala BBC.

„Ľudia si neuvedomujú, že celá infraštruktúra protiraketovej obrany je čiastočne závislá od Grónska,“ povedal Vance 7. januára.

„Ak, nech to Boh nedopustí, Rusi a Číňania – nehovorím, že to urobia – ale ak, nech to Boh nedopustí, niekto vystrelí jadrovú raketu na náš kontinent, vystrelí jadrovú raketu na Európu, tak Grónsko je kľúčovou súčasťou tej protiraketovej obrany,“ uviedol.

„Tak si položte otázku: ‚Urobili Európania, urobili Dáni dobrú prácu pri zabezpečení Grónska a pri zabezpečení toho, aby mohlo naďalej slúžiť ako kotva pre svetovú bezpečnosť a protiraketovú obranu?‘ A odpoveď je, samozrejme, že nie,“ povedal Vance.

Prečítajte si tiež:

• Trump pripustil, že môže „vrátiť“ Grónsko za cenu rozpadu NATO
• Trump si trúfa obsadiť Grónsko – v Európe totiž nemá „konkurenta“