Netuším, čo mali účastníci na obed, ale asi im dobre netrávi, keď rozprávajú o niečom, čo Rusko už odmietlo. Rusi nechcú LEN prímerie, veď v minulosti sa ukázalo ako zámienka pre dozbrojovanie Kyjeva. V tomto štádiu vzťahov Trump – Putin (ako ich Trump prezentuje navonok) už sa má rokovať o konečnom splnení podmienok trvalého mieru, teda pripustenie existencie slobodných republík na Donbase, ako aj záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO (podľa Kremľa by úplný mier pred prímerím uprednostnil aj Trump).

Keď tak na tomto sa môžu „ochotníci” dohadovať. Ale nie diktovať podmienky Rusku a hroziť prítomnosťou vlastných armád na jeho hraniciach. Napriek tomu sa Európska rada stihla hneď pochváliť  prijatím „robustných bezpečnostných garancií pre pevný a trvalý mier na Ukrajine”. Dekláraciu o zárukách pre Kyjev podpísali lídri Ukrajiny, Veľkej Británie a Francúzska.

V preklade to znamená vôľu vytvoriť – v prípade mierových dohôd – na území Ukrajiny strediská britskej a francúzskej armády. Amen tma.

Medzinárodne, a predsa izolujúc

Pritom Rusko prizvané k rokovaniam ani nebolo. Zato prišli generálny tajomník NATO Mark Rutte, von der Leyenová, a za USA Steve Witkoff aj prezidentov zať Jared Kushner (Marco Rubio má plné ruky práce s „venezuelskou otázkou”). Debata mala tak posilniť vzťahy EÚ – USA, ktoré od nástupu D. Trumpa takpovediac „naštrbené”. A to ešte nevieme, čo bude s Grónskom. Trump sa vyjadril, že ak chce zimná krajina posilniť svoju obranyschopnosť, má angažovať „ďalší psí záprah.” Buď tento „humor” beriete, alebo nie. On si ho rád dovolí.

Zaujímavosť: z nášho regiónu bola v Paríži zastúpená ČR prostredníctvom Andreja Babiša, Maďarsko ani Slovensko sa samitu nezúčastnili; opozícia k tomu bude akiste rozhorčene vykrikovať o tom, že sa s nami už na Západe neráta. SaS už piští, vraj sa nezúčastňujeme rokovania o novej bezpečnostnej architektúre v Európe.

Nerozumiem však ani logike, že významnú rolu v koalícii zohráva Keir Starmer, keď Británia tak veľmi chcela svoj Brexit. Čo má teda na duši kráľovský ostrov? Iba že by Londýn hral podľa nôt Washingtonu…

Zelenský za seba, všetci za Zelenského

Poďme na detail: Podľa oficiálneho vyjadrenia Elyzejského paláca bolo na programe rokovanie o zábezpekách pre monitorovanie prímeria, podpora ukrajinskej armády, či záruky o budúcej podpore v prípade, že Moskva nedodrží prímerie (konkrétnejšie sme o tom písali TU. To, že by prímerie nemusela dodržať Ukrajina, asi nikoho nenapadlo – alebo sa o tom nepatrí hovoriť…

Jednoducho treba s kyjevským režimom držať, aj keby tam začala hoci aj bujnieť korupcia. Aha, pardon, už sa stalo? Nevadí, platí doktrína „leboputin”, a tak majú Zelenského ľudia dovolené všetko; hlavne aby bolo na zlaté záchody, obrazne povedané…

Západniari plánujú pritom aj ďalšie schôdzky do budúcna, napríklad na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť a potom lídrov európskych štátov s americkým prezidentom. Podľa vás to nevyzerá len na ďalšie divadlo pre masy? Čo chcú reálne dosiahnuť, ak pri stole nesedí druhá strana?

Prorokujem len ďalší odliv západných peňazí smer Kyjev, pričom Zelenský mal požadovať prítomnosť koaličných vojsk v krajine až na 50 rokov (Trumpov návrh znel predtým 15 rokov). Tu už netreba žiaden komentár – Rusko dávno vyslovilo neprijateľnosť prítomnosti vojsk členských štátov NATO na svojich hraniciach.

Takže zase len vyhodili peniaze členských štátov na obyčajnú frašku

Aj v zahraničných analýzach sa dočítame o tom, že sa ženú za fatamorgánou. Mier bez Ruska je nesplniteľný sen, píše napríklad komentátor Eliot Wilson. Veď namiesto rešpektovania existencie mierových jednotiek OSN blúznia o vytvorení vlastnej, „medzinárodnej vojenskej sily záruk”. Čiže opäť – NATO pod inou značkou. A to je pre Moskvu červená. Bez ohľadu na podpísanú deklaráciu.

Takže to vyzerá, že „ochotníci” ako papieroví tigri naďalej iba tancujú okolo ohňa, ale nemajú reálne kapacity ho uhasiť.