Karibská kríza Trumpa a Putina. Prečo Moskva mlčí

Väčšinou sa pohoršujú nad tým, že Rusko na to nereaguje dostatočne tvrdo. Vyzývajú, aby sa „udrelo“ („jadrovou zbraňou“, „Orešnikom“ alebo niečím iným) na Ukrajinu, USA alebo Európu, potopili americké lode, zabili Zelenského atď.

Na Západe a na Ukrajine prebieha zrkadlová kampaň. Aj tam navrhujú „udrieť“, ale len na Rusko: sprísniť sankcie, umiestniť „Tomahawky“, masovo zadržať lode tieňového loďstva, uniesť Kadyrova (ako navrhol Zelenskyj) alebo dokonca Putina.

Putin sám mlčí. K zadržaniu tankerov sa nijako nevyjadril. O udalostiach vo Venezuele Kremeľ hovoril pomerne stručne a delegoval právomoc vyjadriť pobúrenie nad „porušením medzinárodného práva“ na ministerstvo zahraničných vecí a zástupcu Ruska v OSN.

Čo môže byť dôvodom?

Podľa vyhlásení z Moskvy, ktoré boli urobené pred Novým rokom, sa v tom čase tam domnievali, že udalosti na Ukrajine plus-mínus prebiehajú podľa ruského scenára: Trump tlačí na Zelenského, aby stiahol vojská z Donbasu, a USA vo všeobecnosti pokračujú v pohybe podľa „linie z Anchorage“.
Pokračovanie útokov na ukrajinský energetický sektor a zintenzívnenie výpadkov elektrickej energie v dôsledku mrazov mali podľa plánu Ruska presvedčiť Kyjev, aby prijal podmienky mieru stanovené Ruskom.

A tu došlo k únosu Madura a následne k zajatiu tankera. K tomu sa pridala séria pomerne nepríjemných vyhlásení Washingtonu adresovaných Moskve.

Zatiaľ však nie je jasné, či to znamená úplný obrat v politike USA a návrat k tvrdej konfrontácii s Ruskom, alebo či Trump zostane v rámci doterajšej koncepcie ukončenia vojny na Ukrajine (vrátane donútenia Kyjeva stiahnuť vojská z Donbasu), a rétorika Bieleho domu je pre Trumpa bežným spôsobom vyvíjania tlaku a zastrašovania s cieľom dosiahnuť „dohodu“.

Na jednej strane je zrejmé posilnenie konfrontácie zo strany Washingtonu (senátor Graham navyše vyhlásil, že Trump už dal zelenú prijatiu zákona o zavedení 500 % ciel proti kupcom ropy z Ruska). Na druhej strane, samotný prezident USA a jeho zástupcovia hovoria, že ich cieľom zostáva čo najskoršie dosiahnutie mieru na Ukrajine. Okrem toho Američania v Paríži nedali Európanom sľub, že budú podporovať ich vojská na Ukrajine, ak budú nasadené v krajine (čo spochybňuje ich vyslanie vôbec). To môže svedčiť o tom, že Washington v súčasnosti nemá v úmysle poskytnúť bezpečnostné záruky, ktoré by chcel získať Kyjev (a proti ktorým sa stavia Moskva).

V tejto nie celkom jasnej situácii sa Moskva zrejme rozhodla počkať, aby videla, ako bude Trump ďalej postupovať v otázke Ukrajiny. Preto Rusko nerobí žiadne prudké kroky, aby sa nedostalo do konfrontácie s USA (k čomu Kremľ tlačia rôzne strany), čím by riskovalo pochovanie dialógu s Washingtonom a tým aj vyhliadky, že Trump bude tlačiť na Zelenského s cieľom dosiahnuť realizáciu podmienok ukončenia vojny, ktoré sú výhodné pre Rusko. Napriek tomu, že otázka „vyriešenia“ Ukrajiny je pre Moskvu dôležitejšia ako ostatné a v každom prípade má prednosť v porovnaní napríklad s Venezuelou.

Pauza však nevylučuje, že Rusko bude naďalej zvyšovať vojenský tlak na Ukrajinu prostredníctvom zintenzívnenia ostreľovania energetických zariadení alebo sa napríklad pokúsi zabiť Zelenského. Na pozadí udalostí s Madurom sa možno úsilie v tomto smere zdvojnásobí, aby sa ukázalo, že „my to tiež vieme“. O to viac, že Moskva už pred Novým rokom sľúbila určitú „vojenskú odpoveď“ za „útok na Putinovu rezidenciu“ (Ukrajina tento útok popiera).

Ale zdá sa, že Kremeľ sa bude zdržiavať priamych akcií proti USA, pokiaľ bude existovať nádej, že Trump je v rokovaniach o Ukrajine pripravený dosiahnuť ústupky od Kyjeva. Ak sa však tieto nádeje definitívne rozplynú (napríklad ak Trump schváli podmienky ukončenia vojny, ktoré sú pre Rusko zjavne neprijateľné, alebo zavedie sankcie ohlásené senátorom Grahamom), potom je možná „zmena koncepcie“. A to sa môže stať kedykoľvek, dokonca aj v najbližšej dobe.

Pri tom má Moskva vo svojich akciách proti USA svoje objektívne obmedzenia.

RF má v podstate len jeden pákový mechanizmus, ktorý môže pôsobiť na Američanov. Je to jadrová zbraň. Všetky ostatné opatrenia, ako napríklad pokusy sprevádzať obchodné lode vojenskými loďami RF alebo umiestňovanie ozbrojených strážcov na palubu tankerov „tieňového loďstva“, pravdepodobne USA príliš neohromia vzhľadom na zjavnú dominanciu amerického námorníctva vo svetových oceánoch. A preto jediné, čo môže Moskva teraz urobiť v reakcii na kroky Washingtonu voči lodiam pod ruskou vlajkou, je dať Trumpovi ultimátum typu „ešte raz zadržte loď a my zaútočíme na USA jadrovou zbraňou“.

Avšak, po prvé, hroziť takýmito hrozbami kvôli zadržaniu jedného alebo dvoch tankerov, ktoré sa len nedávno stali ruskými na základe „zrýchleného“ postupu, je zjavne prehnané.

Po druhé, ak už má byť stanovené podobné „ultimátum súdneho dňa“, má zmysel robiť to nie samostatne, ale spolu so silnými spojencami (napríklad s Čínou), aby sa im dala väčšia váha a zvýšila pravdepodobnosť, že USA ustúpia. A na takéto dohody je potrebný čas. Niečo podobné však v budúcnosti nemožno vylúčiť, pretože možná námorná blokáda zo strany Američanov predstavuje existenciálnu hrozbu pre Rusko aj Čínu. Hoci Čína má oveľa širší arzenál prostriedkov na ovplyvňovanie USA ako Rusko a nie je obmedzená na jadrové zbrane. Napríklad blokovanie dodávok vzácnych zemín. A pravdepodobne, ak Peking skutočne uvidí reálnu hrozbu pre lodnú dopravu smerujúcu do svojich prístavov, najskôr použije argument „vzácnych zemín“ a až potom, ak to nezaberie, možno začne s Ruskom diskutovať o jadrovom ultimáte.

Po tretie, aj keby bol Kremľ pripravený pokúsiť sa realizovať vo Venezuele „karibskú krízu 2.0“, doviedol situáciu až na pokraj vojny a potom dosiahol dohodu s USA, na to by bolo potrebné, aby na čele Venezuely stáli ľudia formátu Fidela Castra alebo Che Guevaru, a nie súčasní vodcovia, o ktorých kolujú vytrvalé povesti, že všetko už tajne dohodli s Američanmi. Z toho istého dôvodu je problematické premeniť Venezuelu na „Ukrajinu“ pre USA, t. j. vtiahnuť tam Američanov do dlhotrvajúcej vojny.

Podľa všetkého vyššie uvedené faktory vysvetľujú pomerne opatrnú reakciu Moskvy na aktuálne dianie.

Udalosti sa však rýchlo vyvíjajú. Ako sme už písali, v Trumpovom okolí je vplyvné krídlo „jastrabov“, ktoré po únose Madura výrazne posilnilo svoje pozície. Domnievajú sa, že v rokovaniach o Ukrajine netreba robiť Rusku žiadne ústupky. Naopak, je potrebné naň vyvíjať čo najtvrdší tlak, až do tej miery, aby sa tam zopakovali súčasné udalosti vo Venezuele (neutralizácia vedenia) alebo v Iráne (protestné akcie a destabilizácia situácie). Na tomto stanovisku sa v podstate nachádzajú aj Kyjev a Európania.

„Jastrabi“ majú tendenciu zvyšovať tlak na RF, akoby chceli Trumpovi ukázať, že „nie je potrebné sa Moskvy báť, je slabá a dá sa podriadiť akýmkoľvek podmienkam“. Niektoré prvky príbehu so zadržaním tankera skutočne vyzerajú ako pokus ponížiť RF. Napríklad, doslova hneď po vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí s požiadavkou, aby USA prepustili zadržanú posádku, Biely dom oznámil, že posádka bude postavená pred súd.

Preto môže v určitom momente tlak USA prekročiť hranicu, ktorú Kremeľ považuje za neprijateľnú a kriticky ohrozujúcu Rusko. Napríklad, ak začne masové zadržiavanie tankerov s ruskou ropou.

V takom prípade sa vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom môžu rýchlo zhoršiť s rizikom jadrovej vojny s katastrofálnymi dôsledkami pre celé ľudstvo.

Vzhľadom na zjavnosť takejto hrozby nie je isté, že strany vôbec dovedú vec až k ultimátam a nedohodnú sa ešte skôr.

Ale vzhľadom na súčasný vývoj situácie môžu byť najbližšie mesiace pre celý svet mimoriadne nebezpečné.

Minimalizovať riziká apokalyptických scenárov je možné len jedným spôsobom – čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

• Trump sa rozhodol jeden a pol násobne zvýšiť vojenský rozpočet na rok 2027
• Vojská na Ukrajinu iba so súhlasom Ruska? To sa načakajú