Vyslanie ďalších západných tankov na podporu Ukrajiny neznamená, ako sa niektorí politici občas nebezpečne priblížia k tomu, že vojna sa už takmer skončila. Vojna na Ukrajine bude ešte trvať mesiace, ak nie roky, a dnešné rozhodnutia sú skôr strategickým obratom, než úplným a dokonale vykonaným obratom. Podľa The Guardian, napriek tomu ide o jednoznačne veľký moment, a to z troch hlavných dôvodov.

Prvým je, že bojové tanky poskytujú Ukrajine vojenskú výhodu, ktorá by podľa slov Eda Arnolda z Royal United Services Institute mohla byť transformačná. Všetky tri typy západných bojových tankov, ktoré sú teraz určené pre Ukrajinu – americký M1 Abrams, nemecký Leopard 2 a britský Challenger 2 – sú výrazne výkonnejšie ako T-72 zo sovietskej éry, ktoré tvoria väčšinu ruských a ukrajinských tankových síl. To isté platí aj pre francúzske tanky Leclerc, ktorých vyslanie na Ukrajinu tiež nie je vylúčené.

Podľa The Guardian, všetky tieto západné tanky majú väčšiu pohyblivosť, väčšiu palebnú silu a silnejší pancier ako tie, ktoré používa Rusko. Vďaka tomu sú aj ťažšie, čo dáva ľahším ruským tankom výhodu v močaristom teréne, o ktorý na Ukrajine po rozmrznutí nie je núdza. Aj napriek tomu však riadiace a navigačné systémy moderných západných tankov poskytujú všestrannú schopnosť operovať v kombinovaných manévroch za účasti delostrelectva a pechoty, a to aj v noci, s ktorou sa Rusi nemôžu rovnať.

Tieto výhody dávajú západným tankom potenciál preraziť ruské línie a kontrolovať priebeh konfliktu na značných úsekoch okupovaného územia, pokračuje The Guardian. Tanky by tiež zohrávali kľúčovú úlohu pri obrane ukrajinských línií pred protiútokmi. Najlákavejší potenciál týchto zbraní pre Ukrajinu a jej spojencov však spočíva v tom, že ak budú tak úspešné, ako sa o nich hovorí, mohli by nakoniec Kyjevu umožniť diktovať Moskve podmienky prímeria a mieru.

Podľa The Guardian, je k tomu však ešte dlhá cesta. Dve bezprostredné výhrady sa týkajú počtu a logistiky. Ukrajina požaduje 300 tankov. Podľa dnešných oznámení v Berlíne a inde je ich počet nižší ako 100. Arnold hovorí, že táto vojna ukázala, že na modernom bojisku potrebujete veľa tankov. Súčasný celkový počet západných tankov je stále nedostatočný.

Nezanedbateľnou otázkou je aj to, ako dostať tanky na frontovú líniu. Americké tanky sú zrejme stále v Severnej Amerike. Potrebujú tiež veľa záloh. Denník New York Times informoval o varovaní amerických predstaviteľov, že ich nasadenie môže trvať roky. Naproti tomu nemecké Leopardy sú v Európe a môžu byť servisované v susedných krajinách Ukrajiny. Napriek tomu sa všetky musia dostať na bojisko. Musia sa vytvoriť riadne zásobovacie a údržbové linky. Táto oblasť je nevyhnutne utajená, ale nasadenie sa neuskutoční jedným kliknutím spínača.

Druhým dôvodom, prečo sú dnešné rozhodnutia prelomové, je to, že Nemecko sa postavilo na odpor, pokračuje The Guardian. Vzhľadom na to, že Nemecko už vynaložilo na podporu Ukrajiny viac ako ktorákoľvek iná európska krajina (vrátane Británie) a poslalo veľké mobilné zbrane a obrnené vozidlá, sa to môže zdať drzé, ale Olaf Scholz vedie krajinu, ktorá sa (na rozdiel od Británie alebo Francúzska) musí trvalo pozerať na východ aj na západ. Odkladal nasadenie tankov, kým sa mu nepodarilo presvedčiť USA, aby nasledovali jeho príklad. Konal vo svojom vlastnom záujme, a nie na príkaz nezávislých tribúnov, ako je Boris Johnson. Všimnite si tiež, že nemecký záväzok je stále obmedzený, rovnako ako záväzok Washingtonu, hoci nepochybne porastie.

Podľa The Guardian, Nemecko váhalo z mnohých dôvodov. Každý z nich je svojím spôsobom pochopiteľný. Patrí k nim neochota vybočiť z radu USA, dedičstvo vojnovej histórie Nemecka v 20. storočí, neochota byť vojenským lídrom Európy, rozpory vo verejnej mienke v otázkach vojenstva, snaha udržať krehkú jednotu koaličnej vlády troch strán, vymenovanie nového ministra obrany Borisa Pistoriusa len minulý týždeň a – čo sa nikdy nesmie podceňovať – obavy zo vzťahov s Ruskom.

Je však zrejmé, že potreba brániť Ukrajinu a zadržať ruskú hrozbu presahuje všetky tieto faktory, pokračuje The Guardian. Scholz konečne prekročil Rubikon, hoci charakteristicky opatrným spôsobom, ktorý môže slúžiť na oslabenie niektorých jeho vlastných cieľov.

Podľa The Guardian, posledným dôvodom, prečo sú vyhlásenia z tohto týždňa dôležité, je skutočnosť, že teraz ide ešte jasnejšie ako predtým o vojnu Západu proti Rusku o nezávislosť Ukrajiny. To však neznamená, že ide o vojnu, o ktorú sa Západ usiluje. Ani to, že ukrajinské sily sú len sprostredkovateľmi západných záujmov; tento argument, ako hovorí profesor Lawrence Freedman, by poprel ukrajinskú agentúru, ktorú zjavne majú. Ani ciele Západu nie sú iné ako obranné; nepresahujú rámec pomoci pri oslobodení Ukrajiny od útočníkov.

Nasadenie bojových tankov ukázalo, že ciele a taktika Ukrajiny a jej vojenských spojencov nie sú v presnom súlade, pokračuje The Guardian. Platí to už od začiatku vojny, keď sa západné krajiny snažili (a stále snažia) vyhnúť skĺznutiu k jadrovému konfliktu alebo sa stavali proti výzvam Kyjeva na vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Pokračovalo to aj v čase, keď sa západní spojenci sporili o výzbroj poskytovanú Kyjevu a o jej rozsah, pričom tento proces je ďalším príkladom bojových tankov.

Podľa The Guardian, teraz už niet pochýb o tom, že postoje Západu sa pritvrdili a spojenci Ukrajiny sa zhodli na tom, že nastal kľúčový moment vo vojne. Nasadenie tankov potvrdzuje, že obrat teraz smeruje k snahe o ukrajinské víťazstvo. Neistota v súvislosti s počtom a logistikou nasadenia tankov však nespočíva len v potrebe utajenia. Odráža aj pretrvávajúce politické rozpory.

V budúcnosti bude pravdepodobne najdôležitejší nedostatok spôsobilosti v súvislosti s ukončením vojny, najmä v súvislosti so zámerom Ukrajiny získať späť Krym od Ruska. Kľúčový tu bude postoj nenahraditeľného podporovateľa Ukrajiny, administratívy USA. Volodymyr Zelenskyj dnes konečne dostal niečo z toho, o čo žiadal, keď pred Vianocami priletel do Washingtonu, ale tým, že to dosiahol, nevyhnutne vložil viac budúcnosti Ukrajiny do rúk Joea Bidena, uzatvára The Guardian.