Určite nie USA. Vietnam vidí svoju budúcnosť inde

Peking 1. februára 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR/AP-Andy Wong)

Rezignácia vietnamského prezidenta Nguyen Xuan Phuca pred dvoma týždňami bola nevyhnutná, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar. V médiách sa celé týždne objavovali špekulácie, podľa ktorých boli do korupčných škandálov zapletení blízki členovia Phucovej rodiny

Niekoľko desiatok úradníkov vrátane dvoch podpredsedov vlády bolo predtým odvolaných zo svojich funkcií v rámci veľkých škandálov týkajúcich sa určovania cien a úplatkov za testovacie súpravy Covid-19, ako aj úplatkov za miesta na charterových letoch vracajúcich vietnamských občanov do krajiny počas pandémie.

Desaťročie trvajúce protikorupčné ťaženie generálneho tajomníka Komunistickej strany Vietnamu (KSV) Nguyen Phu Tronga nabralo v posledných rokoch na intenzite a zdá sa, že je motivované obavami nápadne podobnými tým, ktoré vyjadruje Komunistická strana Číny (KSČ) a Si Ťin-pching. V zásade je podnetom legitimita CPV ako vládnucej strany.

Po desaťročiach pôsobivého hospodárskeho rastu sa priority CPV zmenili. Vietnam je po Hongkongu a Singapure druhý v regióne, pokiaľ ide o hospodársku dynamiku. Keďže ide o hospodárstvo, ktoré je do veľkej miery závislé od obchodu a zahraničných investícií, podpora zdravého prostredia pre podniky prostredníctvom potlačenia rozmáhajúcej sa korupcie je naliehavou potrebou na prilákanie zahraničných investorov v čase, keď sa svetoví výrobcovia snažia diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce smerom od Číny.

Problémy v hospodárskom rozvoji môžu opäť viesť k nespokojnosti medzi ľuďmi a ovplyvniť sociálnu stabilitu, spomaliť hospodársky rast a v konečnom dôsledku viesť k strate dôvery ľudí v legitimitu CPV. V indexe vnímania korupcie za rok 2021, ktorý vypracoval berlínsky think tank Transparency International, sa Čína umiestnila na 66. mieste spomedzi 180 krajín a Vietnam na 87. mieste, ale v bodovom hodnotení si Čína zabezpečila len 45 bodov zo 100 a Vietnam 39.

Zaujímavé je, že v spoločnom vyhlásení vydanom po novembrovej návšteve Tronga v Pekingu – prvého zahraničného hodnostára, ktorý navštívil Čínu po októbrovom kongrese ČKS – sa medzi oblasťami spolupráce medzi Vietnamom a Čínou uvádza “prevencia a kontrola korupcie a negatívnych javov”. CPV preberá čínske protikorupčné kampane a údajne požiadala Čínu, aby vyškolila jej kádre na vykonávanie protikorupčných vyšetrovaní.

Aj vo Vietname sú prítomné postupy riadenia v čínskom štýle – rastúca kontrola nad internetom, posilňovanie moci strany, väčšia prítomnosť štátu v hospodárstve a znižovanie rozsiahleho vplyvu podnikateľského sektora. V minulom roku bolo za korupciu a “úmyselné priestupky” stíhaných alebo “disciplinárne potrestaných” 539 členov strany vrátane ministrov, vysokých úradníkov a diplomatov, pričom polícia vyšetrovala 453 prípadov korupcie, čo je o 50 % viac ako v roku 2021.

Si Ťin-pching vo svojich listoch k lunárnemu novému roku pred dvoma týždňami napísal Trongovi: “Čína a Vietnam sú spoločenstvom so spoločnou budúcnosťou, ktorá má strategický význam.” Trong zasa uviedol, že je “pripravený spolupracovať s generálnym tajomníkom súdruhom Si Ťin-pchingom, aby… uskutočňovali strategickú komunikáciu o teóriách a postupoch príslušného socialistického rozvoja oboch krajín a vytýčili smer a vypracovali strategické plány s cieľom zabezpečiť, aby sa vzťahy medzi oboma stranami a oboma krajinami neustále rozvíjali a dosahovali nové výšky”.

Motiváciou protikorupčného ťaženia v Číne aj vo Vietname je v podstate zabezpečiť, aby komunistická strana mala naďalej podporu ľudu, a tým upevniť ústredné postavenie strany v politike krajiny. CPV sa pozerá na svojho “veľkého brata” ČKS, aby ju usmernil v ďalšej fáze hospodárskeho pokroku ako “modernú a rozvinutú socialistickú mocnosť” (cieľ stanovený na straníckom kongrese v roku 2021).

Nemôže byť náhoda, že odvolaní stranícki lídri reprezentovali najmä “západnú” frakciu alebo tzv. technokratické krídlo, čo naznačuje, že Trong má obavy aj o ideologickú a morálnu integritu strany. Trong má údajne silný odpor k politickým patronážnym sieťam v strane.

Phucovi ako bývalému predsedovi vlády (2016 – 2021) sa všeobecne pripisuje zásluha na urýchlení propodnikateľských reforiem. Komentár v Deutsche Welle označil Phuca za “lídra orientovaného na Západ”. Uvádza sa v ňom: “Je považovaný za jedného z hlavných technokratov v rámci vládnucej komunistickej strany a počas svojho pôsobenia v úrade si vytvoril úzke kontakty so západnými metropolami. Očakáva sa, že zmena obsadenia upevní moc bezpečnostnej elity krajiny.”

S týmto názorom sa bežne stotožňujú aj západní analytici. Analýza Deutsche Welle vyjadrila poľutovanie: “Vietnamskí komunistickí aparátnici však zostávajú skeptickí voči zámerom Západu. Mnohí z nich sa obávajú, že západné demokracie sa usilujú o zmenu režimu v štáte jednej strany, a sú znechutení, keď zahraničné organizácie poučujú vládu o ľudských právach…

“Nastupujúci aparát verejnej bezpečnosti je pravdepodobne najviac obozretný pri interakciách so západnými demokraciami. Zahraniční diplomati zároveň rýchlo strácajú najdôveryhodnejšie spojky v rámci strany, druh úradníkov, ktorí neformálne poskytujú informácie a podporu.” 

Niektorí západní analytici prirovnávajú Trongovo presadzovanie autority k upevňovaniu moci v Číne za vlády Si Ťin-pchinga. Bill Hayton, známy pozorovateľ Vietnamu a autor (Vietnam: The Rising Dragon) v Chatham House, sardonicky poznamenal, že vietnamskí lídri považujú ČKS “za priateľa v ich boji o udržanie kontroly nad Vietnamom”.

Hayton tvrdo zasiahol: ” Myslím si, že je to varovanie, že títo ľudia sa v skutočnosti neponáhľajú prijať Spojené štáty ako spojenca alebo niečo podobné, že si veľmi strážia svoju vlastnú autonómiu, svoje vlastné spôsoby konania a že v skutočnosti Čínu vnímajú skôr ako ideologického partnera než USA. A tak sa Čína a Vietnam budú snažiť navždy vyvážiť svoje vzťahy. Nebude sa ponáhľať smerom k USA.”

Takáto paranoja pravdepodobne pramení z frustrácie, že Vietnam sa má odkloniť od indo-pacifickej stratégie USA v čase, keď by v mocenskej dynamike ázijsko-tichomorského regiónu mohol byť “hojdacím štátom” na zadržiavanie Číny. Západ si bol istý svojím prehlbujúcim sa prepojením s frakciami v rámci vládnucej elity v krajine.

Phuc dohliadal na snahu o zlepšenie vzťahov s USA, často sa stretával s najvyššími predstaviteľmi a bol pravidelne prítomný na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Paradoxom však je, že hospodárska politika Vietnamu sa pod vedením šéfa strany Tronga pravdepodobne zásadne nezmení. Západ sa skutočne obáva, že mocenská rovnováha v rámci CPV a vlády môže teraz fungovať skôr v prospech Číny a Ruska.

Stačí povedať, že odvolanie Phuca môže mať racionálne vysvetlenie: Vedenie CPV nedôveruje lídrom, ktorí sú viac priamo zapojení do podnikania, a korupcia predstavuje existenčnú hrozbu pre integritu a legitimitu strany.

V oznámení ústredného výboru CPV o Phucovom odchode sa Phucovi dostalo veľkej chvály. Trvalo však na tom, že “nesie politickú zodpovednosť hlavy za to, že nechal mnohých úradníkov vrátane dvoch podpredsedov vlády; troch ministrov dopustiť sa priestupkov a chýb, čo spôsobilo veľmi vážne následky… Phuc, jasne si vedomý svojej zodpovednosti pred stranou a ľudom, predložil svoju žiadosť o ukončenie zastávania pridelených funkcií, ukončenie práce a odchod do dôchodku…”

Pozoruhodné je, že Rádio Slobodná Ázia financované americkou vládou uviedlo kritický komentár, v ktorom sa dospelo k záveru, že “táto zmena nastavuje pôdu pre ďalšie boje v období pred súťažou o vedúce postavenie v strane v roku 2026… Phuc bol vnímaný ako upokojujúca prítomnosť pre vietnamské podniky a zahraničných investorov a jeho odvolanie odhaľuje trhliny na vrchole komunistického vedenia.” Prezrádza roztrpčenie, že najlepšie plány na podnietenie zmeny režimu mohli byť zmarené. Podobný postoj zaujala aj BBC:

“Čítať vietnamskú politiku je vždy ťažké – komunistická strana prijíma svoje rozhodnutia za zatvorenými dverami. Zdá sa však, že tvrdý generálny tajomník Nguyen Phu Trong, ktorý na minuloročnom straníckom kongrese získal bezprecedentné tretie funkčné obdobie, si upevňuje svoju autoritu tým, že vyháňa vysokých funkcionárov, ktorí sú považovaní za prozápadnejšie a proobchodné. Oficiálne sa to všetko deje v mene boja proti korupcii,… ale svedčí to o boji o moc na vrchole strany… pravdepodobný vzostup úradníkov, ktorí sa viac zameriavajú na bezpečnosť, do čela strany bude zlou správou.”

Trong prevrátil jablkový vozík Západu. Dôležité je, že tak urobil po návrate z úspešnej návštevy Pekingu v októbri a novembri, počas ktorej sa Trong a Si Ťin-pching rozhodli posilniť a prehĺbiť komplexné strategické partnerstvo spolupráce v novej ére.