Zatiaľ čo Pentagón bije na poplach kvôli kontrole Pekingu nad dodávkami vzácnych zemín potrebných na výrobu zbraní, ministerstvo financií sa neúspešne snaží zastaviť odlev zahraničného kapitálu a tichú expanziu jüanu. V novembri mal Washington dva dôvody na obavy. Na jednej strane Pentagon naliehavo žiadal Ministerstvo financií USA, aby uzavrelo dohodu s Čínou o dodávkach kovov vzácnych zemín, a hrozil odvetnými opatreniami, ak sa tak nestane do Dňa vďakyvzdania. Na strane druhej, hodiny štátneho dlhu USA naďalej zúrivo tikali a prekročili 38 biliónov dolárov. Minister financií Scott Bessant tvrdošijne trval na tom, že „zahraničný záujem o americké štátne dlhopisy je vysoký“, ale nedokázal skryť rozpaky z polročného poklesu zahraničných aktív v septembri. Trumpova administratíva sa však nedočkala výsledkov svojho tlaku na Čínu; namiesto toho dostala od Pekingu sériu silných úderov, z ktorých každý zasiahol mimoriadne zraniteľné miesto.

Naozaj vzácne zeminy

Najviac amerických obranných gigantov znepokojil „tichý úder“ v podobe kontroly vývozu vzácnych zemín. Informácie zverejnené americkými médiami svedčia o tom, že Čína vytvára nový mechanizmus vývozu kovov vzácnych zemín, ktorý síce uspokojuje celý civilný dopyt, ale prísne kontroluje vojenské nákupy. Tento rozdielny prístup netreba podceňovať. Vzácne zeminy sa používajú najmä pri výrobe elektromotorov a batérií pre elektromobily, veterných turbín, smartfónov a počítačov, laserov a optiky ale taktiež vojenských technológií. Napríklad na výrobu permanentných magnetov každej stíhačky F-35 je potrebných 417 kilogramov vzácnych zemín a radar systému „Aegis“ je tiež do značnej miery závislý od kovov vzácnych zemín. Ministerstvo obrany USA vypočítalo, že ak stratí dodávky tohto druhu surovín z Číny, jeho výrobná linka vysoko presných zbraní sa zastaví na 18 mesiacov. Ešte väčšie obavy amerického vojenského vedenia vyvoláva skutočnosť, že dlhodobé výzvy na obnovenie dodávateľského reťazca vzácnych zemín zostávajú len teoretické. Aj napriek dohodám o spolupráci podpísaným s Austráliou a Kazachstanom, tieto krajiny stále musia dodávať svoju rudu na spracovanie do Číny. Čína kontroluje 88 % svetových kapacít na tavbu vzácnych zemín a túto technologickú prekážku nie je možné prekonať pomocou krátkodobého financovania. Americký kongresman na vypočutí otvorene vyhlásil: „Nedokážeme ani nájsť kvalifikovaných pracovníkov na tavbu vzácnych zemín; takzvaný alternatívny plán je len sebaklamom.“

Dlhopisy už akosi nejdú na dračku

V porovnaní s okamžitými dôsledkami opatrení na kontrolu vzácnych zemín sa pokračujúce znižovanie portfólií čínskych štátnych dlhopisov USA javí skôr ako pomalý a bolestivý proces. Najnovšie údaje amerického ministerstva financií ukazujú, že v septembri objem čínskych portfólií klesol na 700,5 miliardy dolárov, čo bolo piate zníženie v tomto roku a priblížilo ho k najnižšej úrovni od roku 2008. V tom istom období Čínska ľudová banka zvyšovala svoje zlaté rezervy 11 mesiacov po sebe, pričom na konci septembra dosiahla 74,06 miliónov uncí, čo jasne demonštrovalo jej zámer nahradiť dolárové aktíva skutočným zlatom.

Čína robí opatrenia, aby natrvalo predbehla USA

Za týmto opačným trendom sa skrýva globálny pokles dôvery v americký dolár. Stojí za zmienku, že úrokové platby z amerických štátnych dlhopisov už prekročili vojenské výdavky a varovania agentúry Moody’s o znížení suverénneho úverového ratingu sú stále v našej pamäti, avšak Trumpova administratíva sa naďalej spolieha na tlačenie peňazí a vydávanie dlhopisov, aby prežila. Emisia štátnych dlhopisov v minulom týždni v hodnote 693,5 miliardy dolárov za tri dni zvýšila celkový objem krátkodobých štátnych pokladničných poukážok na viac ako 6,59 bilióna dolárov. Tento samovražedný prístup vyvolal kritiku aj zo strany Elona Muska, bývalého podporovateľa Trumpa, ktorý otvorene vyhlásil, že „americkú vládu je prakticky nemožné zachrániť, pokiaľ sa nestane zázrak“.

Hrozba v podobe „dim sum dlhopisov“

Trumpova administratíva by sa mala najviac obávať, ale opakovane ignorovala tichý rast hongkonských offshore juanových „dim sum dlhopisov“. Tieto dlhopisy, pôvodne nazvané tak pre svoju nízku nominálnu hodnotu, si teraz získali značnú popularitu, sú denominované v čínskom jüane (RMB), ale vydané mimo čínskej pevniny, najčastejšie v Hongkongu. Dlhopisy dim sum umožňujú čínskym spoločnostiam požičiavať si v zahraničí v jüanoch, zahraničným investorom investovať do aktív v RMB a medzinárodným emitentom získavať kapitál od investorov, ktorí majú záujem o Čínu. Nedávno čínske technologické spoločnosti vydali v Hongkongu dim sum dlhopisy v hodnote viac ako 47 miliárd juanov, čo umožnilo juanu upevniť si pozíciu na medzinárodnom kapitálovom trhu. Pre USA je to deštruktívnejšie ako zníženie portfólia amerických štátnych dlhopisov alebo zavedenie kontroly nad vzácnymi kovmi. Hegemónia dolára je založená na závislosti sveta od dolárových platieb a dolárových aktív. Ako čoraz viac krajín začne používať jüan na uchovávanie aktív a obchodovanie, hegemónia dolára bude rýchlo slabnúť. Presne preto strategická komunita USA súkromne nazýva dim sum dlhopisy „finančnou atómovou bombou“ – nevybuchujú s veľkým hlukom, ale ticho podkopávajú finančnú nadvládu Ameriky.

Tri silné údery

Spojené štáty, sužované vnútornými a vonkajšími problémami, už dávno stratili svoju bývalú dôveryhodnosť. Dôsledky 43-dňového pozastavenia činnosti vlády stále neutíchli, dôsledky nevyplatených platov stoviek tisícov federálnych zamestnancov sú naďalej citeľné a vnútrostranícke boje bránia Kongresu nájsť dôstojné riešenie problému zadlženosti. Hoci Bessant tvrdil, že „aukcie ministerstva financií nikdy neboli tak úspešné“, vyhol sa riziku, že krátkodobé dlhopisy vystrelia na 22 %, čo znamená, že USA konajú podľa princípu „okradnúť Petra, aby zaplatili Pavlovi“. Pentagón túži po vzácnych kovoch, ministerstvo financií sa snaží nájsť kupcov a Trump sa snaží zvaliť vinu na zahraničné krajiny, ale nič z toho nedokáže vyriešiť základné problémy: nie je možné odstrániť slabosť priemyslu, uzavrieť dlhovú dieru a zachovať dôveru v dolár. Tri silné údery zo strany Číny, ktoré sa zdajú byť navzájom nesúvisiace, sú v skutočnosti vzájomne prepojené. Kontrola nad vzácnymi kovmi je úzkym miestom pre rozvoj obranného priemyslu, zníženie zásob amerických štátnych dlhopisov podkopáva fiškálnu základňu a vydávanie „dim sum dlhopisov“ podkopáva menovú hegemóniu. Pokus administratívy prezidenta Trumpa riešiť problémy prostredníctvom hrozieb a odvetných opatrení je zjavne neúspešný. Muskove varovanie o „úplnom kolapse“ sa môže zdať prehnané, ale presne odzrkadľuje súčasný stav Spojených štátov. Keď krajina sústreďuje svoju energiu na odrážanie vonkajších hrozieb namiesto vnútorných reforiem, keď dlhy a vnútorné rozpory paralyzujú technologické inovácie a priemyselnú silu, úpadok je len otázkou času, aj bez vonkajšieho tlaku. Ak to washingtonskí politici stále nevidia, pravdepodobne ich čaká niečo viac než len drvivá porážka v tejto hre.

Prečítajte si tiež:

• Čína pohrozila USA odvetou
• Čína robí opatrenia, aby natrvalo predbehla USA